znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 91/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   S.,   bytom N.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 745/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   745/02, o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2003 doručená sťažnosť Ing. M. S., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) Okresným   súdom   Košice   I (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 745/02.

Porušenie   svojho   uvedeného   práva   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   v konaní   o návrhu na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorý podal okresnému súdu 2. septembra 2002 a súdny poplatok uhradil 20. septembra 2002, je tento zatiaľ nečinný.

Z uvedeného dôvodu   podal   sťažovateľ v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod sp. zn. 20 C 745/02 sťažnosti predsedovi okresného súdu, a to listami z 13. januára 2003 a z 24. apríla 2003. Dňa 9. júna 2003 sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou v predmetnej veci na   predsedu   Krajského   súdu   v Košiciach.   Keďže   podľa   sťažovateľa   sa   v jeho   veci na okresnom   súde,   aj   napriek   podaným   sťažnostiam,   stále   nekoná,   žiada   ústavný   súd o doriešenie celého sporu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   si   ústavný   súd   vyžiadal spisovú dokumentáciu vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 745/02.

Z nej   zistil,   že   žalobu   o zaplatenie   peňažnej   pohľadávky   vo   výške   200   000   Sk s príslušenstvom sťažovateľ podal okresnému súdu voči Sporoinvest, a.s., Košice (ďalej len „žalovaný“) 2. septembra 2002. Už 6. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh.   Sťažovateľ   uhradil   súdny   poplatok 24. septembra 2002.

Listom   zo   14.   októbra   2002   okresný   súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril k pripojenému návrhu. Prostredníctvom doručovacieho oddelenia tohto súdu sa 22. októbra 2002   vrátila   predmetná   zásielka   ako   neprevzatá   žalovaným   v stanovenej   lehote. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd 13. novembra 2002 obrátil so žiadosťou o doručenie zásielky   žalovanému   na   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   Košice   -   Staré   mesto. Dňa 26. novembra   2002   tento   orgán   vrátil   súdu   nedoručenú   zásielku   adresovanú žalovanému z dôvodu, že na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra žalovaný nesídli a iné sídlo tejto spoločnosti sa mu nepodarilo zistiť. Návrh žaloby sa žalovanému napokon   podarilo   doručiť   prostredníctvom   súdneho   doručovateľa   15.   mája   2003. Dňa 6. februára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 27. apríl 2004, na ktorom vzhľadom   na charakter   sporu   (pohľadávka   titulom   zmluvy   o pôžičke),   by   mohlo   dôjsť k ukončeniu právnej neistoty sťažovateľa (k rozhodnutiu vo veci).

Z vyššie   uvedeného   je   nepochybné,   že   okresný   súd   nebol   počas   sťažovateľom namietanej doby konania v jeho veci nečinný. Zo spisu vyplýva, že okresný súd po zistení neúspechu   doručovania   návrhu   žaloby   žalovanému   súdnym   doručovateľom   využil pri zabezpečovaní tohto úkonu aj súčinnosť orgánov polície.

Pri posúdení adekvátnosti postupu okresného súdu prihliadal ústavný súd aj na tú skutočnosť, že ak súd podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, tak ide o súčasť prípravy pojednávania vo veci. Aj keď okresný   súd   vo   výzve   adresovanej   žalovanému   ho   upozorňuje,   že   v prípade   márneho uplynutia   stanovenej   lehoty   na   vyjadrenie   k návrhu   môže   súd   rozhodnúť   rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku, podmienkou pre takýto postup súdu je riadne doručenie výzvy tomuto účastníkovi. A práve doručovanie návrhu druhému účastníkovi – žalovanému malo (nie zanedbateľný) vplyv na celkovú dĺžku doterajšieho konania vo veci (1 rok aj 3 mesiace do podania sťažnosti ústavnému súdu).

Celková   dĺžka   doterajšieho   konania   spolu   s charakterom   veci   –   spor   o vrátenie vkladu, ktorý sťažovateľ poskytol žalovanému ako nebankovej finančnej spoločnosti, zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. 20 C 745/02 bolo už možné pokladať za konanie so   zbytočnými   prieťahmi.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky“   (I.   ÚS   42/01).   Na   kratšie obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd   spravidla   prihliada   len   vtedy, keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

V okolnostiach prípadu ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v uvedenej veci v doterajšom konaní (od podania žaloby 2. septembra 2002 do súčasnosti) z hľadiska naplnenia   základného   práva   sťažovateľa   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   za   zjavne   neodôvodnený   (majúci   charakter   zbytočného   prieťahu v konaní).

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok v predmetnej sťažnosti v konaní pred   ústavným   súdom   (akého   rozhodnutia   ústavného   súdu   sa   sťažovateľ   domáha, k sťažnosti   nie   je   pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie   advokátom,   ktoré   musí sťažovateľ pripojiť k návrhu na začatie konania pred ústavným súdom).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004