znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 90/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 14457/2012,   Rvp 10394/2013, Rvp 10395/2013   Rvp 10397/2013,   Rvp 10398/2013,   Rvp 10400/2013,   Rvp 10401/2013, Rvp 10402/2013,   Rvp 10403/2013,   Rvp 10505/2013,   Rvp 10506/2013,   Rvp 10507/2013, Rvp 10508/2013,   Rvp 10509/2013,   Rvp 10565/2013,   Rvp 10566/2013,   Rvp 10567/2013, Rvp 10568/2013,   Rvp 10569/2013,   Rvp 10570/2013,   Rvp 10571/2013,   Rvp 10572/2013, Rvp 16254/2013, Rvp 16255/2013, Rvp 16256/2013, Rvp 18679 /2013, Rvp 18680/2013, Rvp 18681/2013,   Rvp 18682/2013,   Rvp 18683/2013,   Rvp 19039/2013,   Rvp 19040/2013, Rvp 19041/2013,   Rvp 19042/2013,   Rvp 19043/2013,   Rvp 19044/2013,   Rvp 19045/2013, Rvp 19046/2013,   Rvp 19047/2013,   Rvp 20732/2013,   Rvp 20733/2013,   Rvp 20734/2013, Rvp 20735/2013   a   sp.   zn.   Rvp 20736/2013,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,   vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Topoľčany a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   7 Er /175/2006   zo 4.   apríla   2012   (Rvp 14457/2012),   sp.   zn. 12 Er /2655/2005   z   20.   apríla   2012   (Rvp 10394/2013),   sp.   zn.   12 Er 3016/2005 z 29. februára   2012   (Rvp 10395/2013),   sp.   zn.   12 Er 266/2005   z 21.   mája   2012 (Rvp 10397/2013), sp. zn. 12 Er /2118/2006 z 23. februára 2012 (Rvp 10398/2013), sp. zn. 7 Er 297/2007 z 15. mája 2012 (Rvp 10400/2013), sp. zn. 8 Er 345/2003 z 29. júna 2012 (Rvp 10401/2013),   sp.   zn.   12 Er 672/2005   z 2.   apríla   2012   (Rvp 10402/2013),   sp.   zn. 12 Er 271/2005 z 21. mája 2012 (Rvp 10403/2013), sp. zn. 4 Er 626/2009 z 15. mája 2012 (Rvp 10505/2013),   sp.   zn.   4 Er 504/2009   z 15.   mája   2012   (Rvp 10506/2013),   sp.   zn. 5 Er 209/2009 zo 17. júla 2012 (Rvp 10507/2013), sp. zn. 6 Er 133/2003 z 30. mája 2012 (Rvp 10568/2013),   sp.   zn.   5 Er 139/2003   z 8.   júna   2012   (Rvp 10569/2013),   sp.   zn. 4 Er 147/2004 z 5. júna 2012 (Rvp 10570/2013), sp. zn. 4 Er 345/2007 z 23. apríla 2012 (Rvp 10571/2013),   sp.   zn.   4 Er 32/2007   z 23.   júla   2012   (Rvp 10572/2013),   sp.   zn. 8 Er 32/2007 z 28. augusta 2012 (Rvp 19047/2013), postupom Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniami   sp.   zn.   19 Er 4/2007   z 9.   januára   2012   (Rvp 10508/2013),   sp.   zn. 25 Er 388/2005 z 8. apríla 2011 (Rvp 10565/2013), sp. zn. 25 Er 415/2006 zo 7. júla 2011 (Rvp 10566/2013),   sp.   zn.   25 Er 61/2004   zo 6.   apríla   2011   (Rvp 10567/2013),   sp.   zn. 9 Er 331/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 16254/2013), sp. zn. 12 Er 216/2004 zo 6. augusta 2012 (Rvp 18679/2013), sp. zn. 7 Er 425/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 18680/2013), sp. zn. 10 Er 23/2005 z 5. septembra 2012 (Rvp 19039/2013), sp. zn. 24 Er 218/2005 z 26. apríla 2012 (Rvp 19040/2013), sp. zn. 16 Er 14/2004 z 19. júna 2012 (Rvp 20734/2013), sp. zn. 9 Er 223/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 20735/2013), sp. zn. 16 Er 24/2005 z 24. augusta 2012   (Rvp 20736/2013),   postupom   Okresného   súdu   Levice   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 12 Er 3/2007 z 21. marca 2012 (Rvp 10509/2013), sp. zn. 11 Er 4/2007 z 12. marca 2012 (Rvp 18681/2013),   sp.   zn.   16 Er 2/2007   zo 16.   mája   2012   (Rvp 18682/2013),   sp.   zn. 7 Er 4/2004 z 15. júla 2011 (Rvp 18683/2013), sp. zn. 14 Er 410/2005 zo 17. októbra 2011 (Rvp 19044/2013), sp. zn. 9 Er 580/2009 z 25. januára 2012 (Rvp 19045/2013), sp. zn. 6 Er 521/2005   z 21.   novembra   2011   (Rvp 19046/2013),   sp.   zn.   7 Er 1049/2009 zo 16. augusta   2012   (Rvp 20732/2013),   sp.   zn.   16 Er 153/2007   zo 16.   mája   2012 (Rvp 20733/2013),   postupom   Okresného   súdu   Komárno   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 8 Er 257/2004 z 28. mája 2012 (Rvp 16255/2013), sp. zn. 8 Er 452/2006 z 31. júla 2012 (Rvp 16256/2013),   sp.   zn.   9 Er 4/2009   zo 14.   mája   2012   (Rvp 19041/2013),   sp.   zn. 9 Er 544/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 19042/2013), sp. zn. 9 Er 660/2004 z 31. mája 2012 (Rvp 19043/2013)   a postupom   Krajského   súdu   v Nitre   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 11 CoE/76/2012   z 22. augusta   2012   (Rvp 14457/2012),   sp.   zn.   25   CoE/117/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10394/2013),   sp.   zn.   25   CoE/116/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10395/2013), sp. zn. 25 CoE/129/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10397/2013), sp. zn. 25   CoE/100/2012   z   31. októbra   2012   (Rvp 10398/2013),   sp.   zn.   8   CoE/168/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10400/2013),   sp.   zn.   8   CoE/134/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10401/2013), sp. zn. 8 CoE/124/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10402/2013), sp. zn. 25 CoE/126/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10403/2013),   sp.   zn.   25   CoE/147/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10505/2013),   sp.   zn.   25   CoE/145/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10506/2013), sp. zn. 7 CoE/121/2012 z 28. septembra 2012 (Rvp 10507/2013), sp. zn. 25   CoE/119/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10508/2013),   sp.   zn.   25   CoE/139/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10509/2013),   sp.   zn.   25   CoE/131/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10565/2013), sp. zn. 25 CoE/105/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10566/2013), sp. zn. 25   CoE/121/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10567/2013),   sp.   zn.   25   CoE/103/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10568/2013),   sp.   zn.   25   CoE/101/2012   z   31. októbra   2012 (Rvp 10569/2013), sp. zn. 5 CoE/120/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10570/2013), sp. zn. 8 CoE/77/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10571/2013),   sp.   zn.   6   CoE/49/2012 z 29. novembra   2012   (Rvp 10572/2013),   sp.   zn.   11   CoE/2/2013   z   31. januára   2013 (Rvp 16254/2013), sp. zn. 26 CoE/151/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 16255/2013), sp. zn. 9 CoE/223/2012   z 28. februára   2013   (Rvp 16256/2013),   sp.   zn.   15   CoE/280/2012 z 27. decembra   20132   (Rvp 18679/2013),   sp.   zn.   6   CoE/129/2012   z 28. marca   2013 (Rvp 18680/2013), sp.   zn. 25 CoE/64/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 18681/2013),   sp.   zn. 25 CoE/51/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 18682/2013), sp. zn. 5 CoE/36/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 18683/2013), sp. zn. 15 CoE/33/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 19039/2013), sp. zn.   11   CoE/70/2013   z 30. apríla   2013   (Rvp 19040/2013),   sp.   zn.   15   CoE/339/2012 z 31. januára   2013   (Rvp 19041/2013),   sp.   zn.   11   CoE/22/2013   z 31. januára   2013 (Rvp 19042/2013), sp. zn. 15 CoE/328/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 19043/2013), sp. zn. 11 CoE/65/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 19044/2013), sp. zn. 5 CoE/19/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 19045/2013), sp. zn. 5 CoE/67/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 19046/2013), sp. zn. 8   CoE/217/2012   z 30. apríla   2013   (Rvp 19047/2013),   sp.   zn.   7   CoE/29/2013   z 31. mája 2013 (Rvp 20732/2013), sp. zn. 6 CoE/75/2013 z 20. júna 2013 (Rvp 20733/2013), sp. zn. 8 CoE/51/2013   z 28. júna   2013   (Rvp 20734/2013),   sp.   zn.   15   CoE/126/2013   z 31. mája 2013   (Rvp 20735/2013)   a   sp.   zn.   25   CoE/82/2013   z   30. apríla   2013   (Rvp 20736/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod   sp. zn. Rvp 14457/2012,   Rvp 10394/2013,   Rvp 10395/2013   Rvp 10397/2013,   Rvp 10398/2013, Rvp 10400/2013,   Rvp 10401/2013,   Rvp 10402/2013,   Rvp 10403/2013,   Rvp 10505/2013, Rvp 10506/2013,   Rvp 10507/2013,   Rvp 10508/2013,   Rvp 10509/2013,   Rvp 10565/2013, Rvp 10566/2013,   Rvp 10567/2013,   Rvp 10568/2013,   Rvp 10569/2013,   Rvp 10570/2013, Rvp 10571/2013,   Rvp 10572/2013,   Rvp 16254/2013,   Rvp 16255/2013,   Rvp 16256/2013, Rvp 18679 /2013, Rvp 18680/2013, Rvp 18681/2013, Rvp 18682/2013, Rvp 18683/2013, Rvp 19039/2013,   Rvp 19040/2013,   Rvp 19041/2013,   Rvp 19042/2013,   Rvp 19043/2013, Rvp 19044/2013,   Rvp 19045/2013,   Rvp 19046/2013,   Rvp 19047/2013,   Rvp 20732/2013, Rvp 20733/2013, Rvp 20734/2013, Rvp 20735/2013 a sp. zn. Rvp 20736/2013   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 90/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra 2012, 12., 18., 21. februára 2013, 20. mája 2013, 28. júna 2013, 11. júla 2012 a 30. augusta 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   a   jeho uzneseniami   sp.   zn.   7 Er /175/2006   zo 4.   apríla   2012   (Rvp 14457/2012),   sp.   zn. 12 Er /2655/2005   z   20.   apríla   2012   (Rvp 10394/2013),   sp.   zn.   12 Er 3016/2005 z 29. februára   2012   (Rvp 10395/2013),   sp.   zn.   12 Er 266/2005   z 21.   mája   2012 (Rvp 10397/2013), sp. zn. 12 Er /2118/2006 z 23. februára 2012 (Rvp 10398/2013), sp. zn. 7 Er 297/2007 z 15. mája 2012 (Rvp 10400/2013), sp. zn. 8 Er 345/2003 z 29. júna 2012 (Rvp 10401/2013),   sp.   zn.   12 Er 672/2005   z 2.   apríla   2012   (Rvp 10402/2013),   sp.   zn. 12 Er 271/2005 z 21. mája 2012 (Rvp 10403/2013), sp. zn. 4 Er 626/2009 z 15. mája 2012 (Rvp 10505/2013),   sp.   zn.   4 Er 504/2009   z 15.   mája   2012   (Rvp 10506/2013),   sp.   zn. 5 Er 209/2009 zo 17. júla 2012 (Rvp 10507/2013), sp. zn. 6 Er 133/2003 z 30. mája 2012 (Rvp 10568/2013),   sp.   zn.   5 Er 139/2003   z 8.   júna   2012   (Rvp 10569/2013),   sp.   zn. 4 Er 147/2004 z 5. júna 2012 (Rvp 10570/2013), sp. zn. 4 Er 345/2007 z 23. apríla 2012 (Rvp 10571/2013),   sp.   zn.   4 Er 32/2007   z 23.   júla   2012   (Rvp 10572/2013),   sp.   zn. 8 Er 32/2007 z 28. augusta 2012 (Rvp 19047/2013), postupom Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniami   sp.   zn.   19 Er 4/2007   z 9.   januára   2012   (Rvp 10508/2013),   sp.   zn. 25 Er 388/2005 z 8. apríla 2011 (Rvp 10565/2013), sp. zn. 25 Er 415/2006 zo 7. júla 2011 (Rvp 10566/2013),   sp.   zn.   25 Er 61/2004   zo 6.   apríla   2011   (Rvp 10567/2013),   sp.   zn. 9 Er 331/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 16254/2013), sp. zn. 12 Er 216/2004 zo 6. augusta 2012 (Rvp 18679/2013), sp. zn. 7 Er 425/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 18680/2013), sp. zn. 10 Er 23/2005 z 5. septembra 2012 (Rvp 19039/2013), sp. zn. 24 Er 218/2005 z 26. apríla 2012 (Rvp 19040/2013), sp. zn. 16 Er 14/2004 z 19. júna 2012 (Rvp 20734/2013), sp. zn. 9 Er 223/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 20735/2013), sp. zn. 16 Er 24/2005 z 24. augusta 2012   (Rvp 20736/2013),   postupom   Okresného   súdu   Levice   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 12 Er 3/2007 z 21. marca 2012 (Rvp 10509/2013), sp. zn. 11 Er 4/2007 z 12. marca 2012 (Rvp 18681/2013),   sp.   zn.   16 Er 2/2007   zo 16.   mája   2012   (Rvp 18682/2013),   sp.   zn. 7 Er 4/2004 z 15. júla 2011 (Rvp 18683/2013), sp. zn. 14 Er 410/2005 zo 17. októbra 2011 (Rvp 19044/2013), sp. zn. 9 Er 580/2009 z 25. januára 2012 (Rvp 19045/2013), sp. zn. 6 Er 521/2005   z 21.   novembra   2011   (Rvp 19046/2013),   sp.   zn.   7 Er 1049/2009 zo 16. augusta   2012   (Rvp 20732/2013),   sp.   zn.   16 Er 153/2007   zo 16.   mája   2012 (Rvp 20733/2013),   postupom   Okresného   súdu   Komárno   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 8 Er 257/2004 z 28. mája 2012 (Rvp 16255/2013), sp. zn. 8 Er 452/2006 z 31. júla 2012 (Rvp 16256/2013),   sp.   zn.   9 Er 4/2009   zo 14.   mája   2012   (Rvp 19041/2013),   sp.   zn. 9 Er 544/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 19042/2013), sp. zn. 9 Er 660/2004 z 31. mája 2012 (Rvp 19043/2013),   (ďalej   aj   „uznesenia   okresného   súdu“)   a postupom   Krajského   súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 11 CoE/76/2012 z 22. augusta 2012 (Rvp 14457/2012), sp. zn. 25 CoE/117/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10394/2013), sp. zn. 25 CoE/116/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10395/2013), sp. zn. 25 CoE/129/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10397/2013),   sp.   zn.   25   CoE/100/2012   z   31. októbra   2012 (Rvp 10398/2013), sp. zn. 8 CoE/168/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10400/2013), sp. zn. 8 CoE/134/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10401/2013),   sp.   zn.   8   CoE/124/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10402/2013),   sp.   zn.   25   CoE/126/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10403/2013), sp. zn. 25 CoE/147/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10505/2013), sp. zn. 25   CoE/145/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10506/2013),   sp.   zn.   7   CoE/121/2012 z 28. septembra   2012   (Rvp 10507/2013),   sp.   zn.   25   CoE/119/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10508/2013), sp. zn. 25 CoE/139/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10509/2013), sp. zn. 25   CoE/131/2012   z 31. októbra   2012   (Rvp 10565/2013),   sp.   zn.   25   CoE/105/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10566/2013),   sp.   zn.   25   CoE/121/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10567/2013), sp. zn. 25 CoE/103/2012 z 31. októbra 2012 (Rvp 10568/2013), sp. zn. 25   CoE/101/2012   z   31. októbra   2012   (Rvp 10569/2013),   sp.   zn.   5   CoE/120/2012 z 31. októbra   2012   (Rvp 10570/2013),   sp.   zn.   8   CoE/77/2012   z 31. októbra   2012 (Rvp 10571/2013), sp. zn. 6 CoE/49/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 10572/2013), sp. zn. 11   CoE/2/2013   z   31. januára   2013   (Rvp 16254/2013),   sp.   zn.   26   CoE/151/2012 z 31. januára   2013   (Rvp 16255/2013),   sp.   zn.   9   CoE/223/2012   z 28. februára   2013 (Rvp 16256/2013),   sp.   zn.   15   CoE/280/2012   z   27. decembra   20132   (Rvp 18679/2013), sp. zn.   6   CoE/129/2012   z 28. marca   2013   (Rvp 18680/2013),   sp.   zn.   25   CoE/64/2013 z 28. marca   2013   (Rvp 18681/2013),   sp.   zn.   25   CoE/51/2013   z 28. marca   2013 (Rvp 18682/2013), sp. zn. 5 CoE/36/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 18683/2013), sp. zn. 15 CoE/33/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 19039/2013), sp. zn. 11 CoE/70/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 19040/2013), sp. zn. 15 CoE/339/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 19041/2013), sp. zn. 11 CoE/22/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 19042/2013), sp.   zn. 15 CoE/328/2012 z 31. januára   2013   (Rvp 19043/2013),   sp.   zn.   11   CoE/65/2013   z 30. apríla   2013 (Rvp 19044/2013),   sp.   zn.   5   CoE/19/2013   z 28. marca   2013   (Rvp 19045/2013),   sp.   zn. 5 CoE/67/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 19046/2013), sp. zn. 8 CoE/217/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 19047/2013), sp. zn. 7 CoE/29/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20732/2013), sp. zn. 6 CoE/75/2013 z 20. júna 2013 (Rvp 20733/2013), sp. zn. 8 CoE/51/2013 z 28. júna 2013 (Rvp 20734/2013), sp. zn. 15 CoE/126/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20735/2013) a sp. zn. 25 CoE/82/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 20736/2013) (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   intEr alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu Topoľčany, Okresného súdu Nitra, Okresného súdu Levice, Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresné súdy“) v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich   exekučných   konaní.   Krajský   súd   na   odvolania   sťažovateľky   svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013   sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich   právach,   navrhne,   aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada kontradiktórnosti   vo   všeobecnosti   zaväzuje   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v rámci preskúmavania   ex   offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov konania   v spore   a vyzvať   ich,   aby   sa   k tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl.   47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti   okresným   súdom   na   ďalšie   konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14457/2012,   Rvp 10394/2013,   Rvp 10395/2013   Rvp 10397/2013,   Rvp 10398/2013, Rvp 10400/2013,   Rvp 10401/2013,   Rvp 10402/2013,   Rvp 10403/2013,   Rvp 10505/2013, Rvp 10506/2013,   Rvp 10507/2013,   Rvp 10508/2013,   Rvp 10509/2013,   Rvp 10565/2013, Rvp 10566/2013,   Rvp 10567/2013,   Rvp 10568/2013,   Rvp 10569/2013,   Rvp 10570/2013, Rvp 10571/2013,   Rvp 10572/2013,   Rvp 16254/2013,   Rvp 16255/2013,   Rvp 16256/2013, Rvp 18679 /2013, Rvp 18680/2013, Rvp 18681/2013, Rvp 18682/2013, Rvp 18683/2013, Rvp 19039/2013,   Rvp 19040/2013,   Rvp 19041/2013,   Rvp 19042/2013,   Rvp 19043/2013, Rvp 19044/2013,   Rvp 19045/2013,   Rvp 19046/2013,   Rvp 19047/2013,   Rvp 20732/2013, Rvp 20733/2013,   Rvp 20734/2013,   Rvp 20735/2013 a sp.   zn.   Rvp 20736/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorým   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05,   IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi,   ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára   2013   a   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2013   z   26.   septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade   ktorých   boli exekúcie vedené (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych   dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúce   súdy   pred   rozhodnutím   o posúdení zmluvnej   podmienky   (rozhodcovskej   doložky)   ako   nekalej   nedali   účastníkom   konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21.   februára   2013.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   predovšetkým   pripomína,   že sťažovateľka   mala   možnosť   sa   oboznámiť   s dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania a neprípustnosti   exekúcie   z už   uvádzaných   dôvodov   z   uznesení   okresného   súdu,   proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti   uzneseniu   okresného   súdu)   v tom   smere,   že   si   neprajú,   aby   bolo   v ich   prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a uznesenia   postačuje,   aby   bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade   prisúdilo   len   funkciu   akéhosi   kasačného   orgánu,   bez   reálnej   možnosti konvalidovať   prípadné   procesné   nedostatky vlastným   postupom.   Na   základe   uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných   veciach   princíp   kontradiktórnosti   súdneho   konania,   ktorý   je   obsahom   práv zaručených   čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47   charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.

Ústavný súd prihliadajúc na zásady   procesnej   hospodárnosti   preto tieto sťažnosti odmietol   z rovnakých   dôvodov   bez   odôvodnenia   (posledná   veta   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2014