znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 90/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konkurznom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 K 147/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2005 doručená sťažnosť Ing. J. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/94.

Porušenie svojho označeného práva vidí sťažovateľ v nasledovnom ním podrobne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ uviedol, že je jediným vlastníkom a štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti V., s. r. o., P., v konkurze (ďalej aj „úpadca“). Dňa 5. augusta 1994 bolo na krajskom súde začaté konanie o vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, ktorá v tom   čase   mala   sídlo   v N.   Zmenu   sídla   spoločnosti   na   P.   zaregistroval   Okresný   súd Bratislava – vidiek v obchodnom registri 16. novembra 1995. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 (podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a čl. 48 ods. 2 ústavy   (aby   sa   vec   prerokovala   v prítomnosti   sťažovateľa   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom) postupom a rozhodnutiami krajského súdu došlo podľa sťažovateľa tým, že krajský súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/94:

1. nevzal do úvahy zmenu v obchodnom registri a uznesením sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu s pôvodným sídlom N.,

2. pozmenil zápisnicu   z prieskumného pojednávania konaného 22. augusta 1996, podľa   ktorej   štatutárny   zástupca   úpadcu   bol   prítomný   na   prieskumnom   pojednávaní a vyjadril   sa   pred   súdom   k zoznamu   vypracovanému   správkyňou   konkurznej   podstaty. V skutočnosti zástupca úpadcu mal fyzicky znemožnenú účasť byť prítomný na súdnom pojednávaní,   pretože   bol   políciou   odvedený   mimo   budovu   pojednávania   pred   začatím prieskumného pojednávania,

3. konal bez prítomnosti zástupcu úpadcu – sťažovateľa na pojednávaní 22. augusta 1996,   ktorý   sa   nemohol   vyjadriť   k meritu   veci   (aby   poprel   pravosť,   výšku   a poradie prihlásených pohľadávok), neprerušil ani neodročil toto pojednávanie,

4. nevypočul sťažovateľa k jednotlivým návrhom týkajúcim sa spôsobu odpredaja majetku mimo dražby, uznesenie z 20. augusta 1996, zo 4. septembra 1996, z 18. septembra 1996, z 20. novembra 1996, opravné uznesenie z 24. januára 1997, ako aj uznesenie sp. zn. Z-2-3 K 147/04 z 12. mája 1997 na odpredaj majetku úpadcu vydal bez vypočutia úpadcu, protiprávne opravil uznesenie z 20. novembra 1996 vo veci udelenia súhlasu na predaj majetku úpadcu (vsunul nové ustanovenie o hnuteľných veciach),

5. v odôvodnení uznesenia sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu na   majetok   úpadcu   nepravdivo   uviedol,   že   úpadca   má   väčšie   pasíva   ako   aktíva,   keď v súdnom   spise   je   uvedené,   že   aktíva   predstavujú   326   574   448   Sk   a záväzky   len 8 153 059 Sk, nevypočul sťažovateľa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a k podmienkam vyhlásenia konkurzu,

6. pripustil manipulovanie so súdnym spisom sp. zn. 3 K 147/94,

7. dohodovacie konanie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, ktoré začal výzvou zo 6. októbra 1994, skončil bez zákonného podkladu (pre neoznámenie plnenia projektu ozdravenia),

8. diskriminujúcim, nespravodlivým spôsobom nad rámec zákona poskytol ochranu veriteľovi A., a. s., a aj ďalším veriteľom,

9. nezaoberal sa podaním veriteľa A., a. s., z 22. januára 1996 o späťvzatí návrhu na vyhlásenie   konkurzu,   neprehodnotil   svoje   uznesenie   o vyhlásení   konkurzu   z   5.   januára 1996,   hoci   mu   zákon   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   platnom   v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) túto možnosť ponúkal.

K porušeniu základných práv podľa označených článkov ústavy podľa sťažovateľa došlo aj zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 80/95 tým, že tento súd neodstránil vadu v označení sídla spoločnosti a uznesením z 27. marca 1996 uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu potvrdil. Ako   uviedol sťažovateľ, najvyšší súd aj vo veci späťvzatia návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom A., a. s., nepostupoval správne, keď posúdil podanie tohto veriteľa ako oneskorené.

Podľa sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,   ktorý   nebol   predlžený   ani   v úpadku,   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľa vlastniť majetok a požívať jeho ústavnú i zákonnú ochranu. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje   tým,   že   z dôvodov   neodborne   vykonávanej   správy   majetku   správcom konkurznej   podstaty   a nedostatočného   dohliadania   súdu   nad   činnosťou   správcu   bol sťažovateľ ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk.

Sťažovateľ v dôsledku toho, že konkurzné konanie na majetok úpadcu vedené na krajskom súde pod sp. zn. 3 K 147/94 trvá už 11 rokov, namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa neho zbytočne predlžovaným súdnym konaním pretrváva stav jeho právnej neistoty, pretože až ukončením   konkurzného   konania   bude   s konečnou   platnosťou   vyriešená   otázka   jeho vlastníckeho práva.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd

1.   deklaroval   porušenie   jeho   práva   na   spravodlivý   proces   pred   nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala súdom   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva,   aby   sa   jeho   vec prerokovala verejne súdom v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva, aby sa jeho vec prerokovala verejne súdom a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,

2. uložil krajskému súdu, aby vo veci konal,

3. priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a k nej   priložených   listín   zistil,   že uznesením sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 krajský súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu   –   obchodnej   spoločnosti   V.,   s.   r.   o.,   N.   Najvyšší   súd   predmetné   rozhodnutie krajského súdu uznesením sp. zn. 2 Obo 80/96 z 27. marca 1996 ako dôvodné potvrdil. V dôsledku   neukončených   incidenčných   sporov   jednotlivých   konkurzných   veriteľov predmetné konkurzné konanie nie je ani v súčasnosti ukončené. Podľa tvrdenia sťažovateľa je tento jediným spoločníkom a konateľom úpadcu.

Úlohou konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Vo vzťahu k veriteľom úpadcu je cieľom ich pomerné uspokojenie z majetku úpadcu.   Na   uspokojenie   veriteľov   slúži   majetok   podliehajúci   konkurzu,   ktorý   tvorí konkurznú podstatu.

Keďže   sťažovateľ   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy   namietal,   že   krajský   súd a najvyšší súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/94 porušili jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sa zaoberal otázkou jeho procesnej legitimácie v tomto type konania.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy je individuálnym právnym prostriedkom na ochranu ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb. Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto základných práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby a právnické osoby pred zásahmi do základných práv alebo slobôd predovšetkým zo strany orgánu štátu [(rozhodnutiami, opatreniami alebo iným zásahom) II.ÚS 187/03, IV. ÚS 197/03].

Predpokladom procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že fyzická osoba alebo právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv a slobôd.

V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že hoci ako sťažovateľ vystupuje fyzická osoba, v sťažnosti tento namieta porušenie základných práv úpadcu – obchodnej spoločnosti   V.,   s.   r.   o.,   ako   účastníka   konkurzného   konania,   zastúpeného   konateľom   – sťažovateľom.

Táto   skutočnosť   je   zrejmá   z viacerých   sťažovateľom   v sťažnosti   namietaných postupov a rozhodnutí všeobecných súdov smerujúcich voči úpadcovi. Ide o prípady, keď sťažovateľ   vyčíta   krajskému   súdu   a aj   najvyššiemu   súdu,   že   v uznesení   o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu neodstránili vadu v označení sídla úpadcu (na str. 4 sťažnosti), že súd znevýhodňuje úpadcu, lebo nie je zabezpečená rovnosť ochrany vlastníctva (na str. 6 sťažnosti),   že   úpadca   –   jeho   štatutárny   zástupca   nebol   prítomný   na   prieskumnom pojednávaní   22.   augusta   1996,   čo   nebolo   podchytené   v zápisnici,   čím   sťažovateľ spochybňuje objektívnosť procesu v neprospech úpadcu (na str. 8 sťažnosti), že úpadca sa nemohol   vyjadriť   k meritu   veci   –   aby   poprel   pravosť,   výšku   a poradie   prihlásených pohľadávok (na str. 9 sťažnosti), že uznesenia na odpredaj majetku krajský súd vydal bez vypočutia   úpadcu   (na   str.   10   -   11   sťažnosti),   že   súd   skončil   dohodovacie   konanie   bez predchádzajúcej   výzvy   dlžníka   (na   str.   16   sťažnosti),   že   súd   nemal   preukázané,   že   by majetok   úpadcu   bol   preťažený   (na   str.   16   sťažnosti),   že   úpadca   vyhlásením   konkurzu nestratil spôsobilosť na právne úkony ani vlastnícke právo na majetok (na str. 25 sťažnosti), že bol ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk (na str. 26 sťažnosti).Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo právnická   osoba   môže   uplatňovať   ochranu   na   ústavnom   súde   jedine   v záujme   ochrany svojich základných práv (II. ÚS 4/96).

Podľa   aplikovateľnej   judikatúry   ústavného   súdu   „Ak   sa   niekto   domáha   svojou sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich základných práv prostredníctvom, resp. z dôvodu porušenia   základných   práv   iného,   takáto   sťažnosť   nespĺňa   požiadavky   predpísaných náležitostí   sťažnosti   ani   opodstatnenosti   sťažnosti,   ani   podania   sťažnosti   oprávnenou osobou“ (II ÚS 191/04).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno preto dospieť k záveru, že namietaný postup a rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu možno spájať s porušením základných práv sťažovateľa upravených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako sa toho dožaduje sťažovateľ, pretože ním popisovaný postup a rozhodnutia všeobecných súdov sa   dotýkajú   úpadcu   (právnickej   osoby)   ako   účastníka   konkurzného   konania,   ktorý vyhlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu ani spôsobilosť procesnú, a teda nestratil ani spôsobilosť byť účastníkom konania o sťažnosti pred ústavným súdom. Vzhľadom na vyššie   uvedené   skutočnosti,   pričom   navyše   sťažovateľ   je   zastúpený   ním   zvoleným advokátom, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú neoprávnenou osobou.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006