znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 90/05-41

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti I. K. a S. K., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 111/98, na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 111/98   p o r u š i l základné právo I. K. a S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   111/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 45 000 Sk (slovom štyridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Zvolen   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   S.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   45 000   Sk (slovom štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Zvolen   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania I. K. a S. K. v sume 14 642 Sk (slovom štrnásťtisícšesťstoštyridsaťdva slovenských korún) na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. Š., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti I. K. a S. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 90/05-25 z 30. marca 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   I.   K.   a S.   K.,   obaja   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 111/98. Sťažnosť sťažovateľov bola doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 17. januára 2005.

Vo svojich podaniach sťažovatelia uviedli, že žalobou doručenou okresnému súdu 26. februára 1998 sa žalobcovia O. H. (ďalej aj „žalobca v I. rade“), J. J. (ďalej aj „žalobca v II. rade“), A. V. (ďalej aj „žalobca v III. rade“) a J. Š. (ďalej aj „žalobca v IV. rade“) domáhali proti žalovaným J. M., (ďalej aj „žalovaný v I. rade“), A. M. (ďalej aj „žalovaný v II. rade“), G. G. (ďalej aj „žalovaný v III. rade“), B. G. (ďalej aj „žalovaný v IV. rade“), F. V. (ďalej aj „žalovaný v V. rade“), J. S. (ďalej aj „žalovaný v VI. rade“), J. V. (ďalej aj „žalovaný   v IX.   rade“), Anne   Mojžišovej   (ďalej   aj   „žalovaný   v X.   rade“),   ako   aj sťažovateľom   určenia   svojho   spoluvlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   a neplatnosti právnych   úkonov.   Konanie   v tejto   veci   je   na   okresnom   súde   vedené   pod   sp.   zn. 10 C 111/98. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali proti sťažovateľom, aby okresný súd určil, že kúpna zmluva z 12. júla 1995 uzavretá medzi žalovanými v IX. a X. rade ako predávajúcimi a sťažovateľmi ako kupujúcimi je neplatná. Predmetom tejto kúpnej zmluvy je rodinný dom súpisné č. 70 na parcele parc. č. KN 103 v katastrálnom území S. vedený na LV   č.   700   na   Katastrálnom   úrade   B.,   Správe   katastra   Z.   (ďalej   len   „nehnuteľnosť“). Uznesením   č. k. 10   C   111/98-77   z 8. marca   2000   okresný   súd   sťažovateľom   zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia   sporu   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   10   C   111/98,   pričom   toto obmedzenie   bolo   súčasne   vyznačené   aj   na   liste   vlastníctva   č.   700   vedenom   Správou katastra Z. V predmetnej veci sa k dnešnému dňu konali dve pojednávania, a to 1. júna 1999 a 29. februára 2000, odvtedy až do podania ústavnej sťažnosti sa žiadne pojednávanie vo veci nekonalo. Právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu 22. júna 1999 podanie, z ktorého obsahu je zrejmé, že jeho klienti „uznávajú reálnu deľbu nehnuteľnosti súpisné č. 70 na parc. č. KN 103, ako aj parc. č. KN 103 o výmere 169 m2 vo vzťahu k žalovaným v IX. a X. rade, aj napriek tejto skutočnosti okresný súd uznesením z 8. marca 2000 zakázal sťažovateľom   s predmetnou   nehnuteľnosťou   disponovať.   Listom   z 13.   októbra   2004 sťažovatelia žiadali okresný súd o nariadenie pojednávania, pretože podľa nich žalobcovia už ďalej nemôžu spravodlivo požadovať, aby okresný súd určil, že uvedená kúpna zmluva z 12. júla 1995 je neplatná. Podľa sťažovateľov v predmetnom spore nebola vyriešená ani otázka ich pasívnej legitimácie. Konanie v predmetnej veci trvá už šiesty rok, štyri roky nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie, nebolo vykonané dokazovanie, na ktoré sťažovatelia podľa pokynu okresného súdu zložili preddavok. Pretrvávajúci stav obmedzuje sťažovateľov nielen pri nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou, ale taktiež pri dokončení prestavby   nehnuteľnosti.   Nehnuteľnosť   sa   nachádza   v stave   rozostavanosti,   preto   ju nemožno   ani   plnohodnotne   užívať   či   prenajať   a v dôsledku   nevykonávania   potrebných opráv sa znehodnocuje. Pretrvávajúcou situáciou v predmetnom konaní vzniká žalobcom škoda,   avšak   okresný   súd   pojednávanie   vo   veci   nenariadil   ani   po   žiadosti   žalobcov z 13. októbra 2004 a ani po ďalšej žiadosti o nariadenie pojednávania z 12. novembra 2004.

Sťažovatelia   požiadali   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia každému z nich po 500 000 Sk, spolu 1 000 000 Sk, pretože: „(...) prieťahmi v konaní a v súvislosti s vydaným uznesením Okresného súdu zo dňa 8. 3. 2000 im bolo zakázané nakladať   s predmetnou   nehnuteľnosťou   akýmkoľvek   spôsobom,   čiže   predmetnú nehnuteľnosť nemôžu scudziť ani prenajať, z dôvodu ich neistého postavenia, ako vlastníkov predmetnej   nehnuteľnosti   nemôžu   na   nej   vykonávať   žiadne   opravy,   dokončiť   započatú prestavbu, túto z dôvodu nedokončenej prestavby nemôžu užívať.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že:

„nekonaním Okresného súdu vo Zvolene boli porušené ústavné práva sťažovateľa 1) 2)   zakotvené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   im   finančné zadosťučinenie sťažovateľovi 1) 500.000,- Sk a sťažovateľovi 2) 500.000,- Sk, ktoré bude vyplatené do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

V závere svoje sťažnosti sťažovatelia uviedli, že súhlasia s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov   podaním   z 12. januára 2005 ústavnému súdu   na základe jeho výzvy na predloženie dôkazov o tom, že sťažovatelia sa pred podaním ústavnej sťažnosti   domáhali   ochrany   svojho   práva,   porušenie   ktorého   pred   ústavným   súdom namietajú, oznámila, že: „Sťažovatelia listom zo dňa 13. 10. 2004 žiadali súd o vytýčenie pojednávania, s poukazom na škodu, ktorá prieťahmi v konaní vzniká. Následne listom zo dňa 12. 11. 2004 opätovne žiadali o vytýčenie pojednávania listom zo dňa 12. 11. 2004. Okresný súd vo Zvolene určil pojednávanie na deň 25. 1. 2005 o 8,30 hod. Následne právna zástupkyňa sťažovateľov dňa 10. 1. 2005 obdržala upovedomenie o tom, že pojednávanie sa nekoná.   Sťažovateľom   nie   je   známa   skutočnosť,   prečo   sa   pojednávanie   nebude   konať. Vzhľadom   k tejto   skutočnosti   následne   podaním   zo   dňa   10.   1.   2005   zaslali   k rukám predsedu Okresného súdu vo Zvolene sťažnosť na prieťahy v konaní.“

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľov vyjadril na základe výzvy ústavného súdu podaním č. Spr. 2301/05 z 2. februára 2005 prostredníctvom predsedníčky okresného súdu, ktorá   preskúmavané   konanie   zhodnotila   ako   vec   náročnú   na   dokazovanie   po   skutkovej stránke,   ktorej   predmetom   je „návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva   na   vydanie nehnuteľností   a neplatnosť   3   kúpnych   zmlúv,   s počtom   účastníkov   4   na   strane   žalobcu, 10 na strane žalovaných, ktorých počet sa v priebehu konania zvýšil na 13“. Vo svojom vyjadrení   ďalej   uviedla,   že: „Dňa   6.   3.   2000   bol   podaný   návrh   na   pripustenie   vstupu ďalších účastníkov do konania, lebo VI. žalovaná predala svoj spoluvlastnícky podiel, bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, na pristúpenie ďalších účastníkov do konania.   V dôsledku   závad   v doručení   nebolo   možné   výzvy   a uznesenia   súdu   všetkým účastníkom   doručiť na prvýkrát   a súd musel   zisťovať   adresy   ich bydliska cestou MSÚ, registra pobytu obyvateľov SR prípadne doručovať zásielky políciou.

Na   dĺžku   konania   mala   vplyv   aj   skutočnosť,   že   sudkyňa   M.   K.,   ktorej   vec   bola pridelená odišla od 1. 5. 2001 do dôchodku. Opatrením predsedu súdu bola vec podľa § 2 ods. 2 Vyhl. č. 66/1992 Zb. pridelená sudcovi Mgr. B. H., ktorý vo veci konal. Od 19. 2. 2002 vec vybavovala sudkyňa JUDr. M. K., ktorá nastúpila na súd 31. 12. 2001 a boli jej pridelené všetky nerozhodnuté veci zo senátu M. K. t. j. viac ako 190 vecí. U sudkyne boli zistené   prieťahy   v konaní   na   čo   bola   upozornená.   Od   1.   1.   2004   –   31.   12.   2004   bola sudkyňa   dočasne   pridelená   na   výkon   funkcie   na   OS   Veľký   Krtíš,   napriek   nesúhlasu Okresného súdu vo Zvolene.

Vec preto od 30. 3. 2004 vybavoval sudca Mgr. B. H., ktorému bola pridelená do návratu sudkyne JUDr. K. na OS Zvolen. Od 1. 1. 2005 je sudkyňa K. sudkyňou OS Zvolen, ale od 3. 1. 2005 je PN. Vec je opätovne pridelená v súlade so schváleným rozvrhom práce na r. 2005.“

V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu poukázala na personálne problémy súdu od roku 2001 a sťažnosť sťažovateľov uznala za čiastočne odôvodnenú.Predsedníčka okresného súdu podaním č. Spr. 258/05 z 3. mája 2005 ústavnému súdu na základe   jeho výzvy   oznámila,   že   súhlasí   s upustením   od   konania   verejného   ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním z 2. júna 2005 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámila, že súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania v predmetnej   veci,   a súčasne   v ňom   zaujala   stanovisko   k vyjadreniu   predsedníčky okresného súdu z 2. februára 2005. Vo vzťahu k postupu okresného súdu v predmetnej veci právna   zástupkyňa   vyjadrila   predovšetkým   svoju   nespokojnosť   s tým,   že   nevykonal v predmetnom konaní viaceré procesné úkony (napr. nevyzval žalobcov na úpravu petitu návrhu, nezaoberal sa pasívnou legitimáciou sťažovateľov), ktoré mohli prispieť podľa nej k uľahčeniu   dokazovania   v predmetnej   veci.   V závere   svojho   podania   uviedla: „I keď Okresný súd vo Zvolene nie je dostatočne personálne obsadený, nezabezpečenie vykonania dokazovania po zaplatení preddavku za obdobie 5 rokov svedčí o tom, že prieťahy v konaní neboli spôsobené z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia súdu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobou   z 18.   februára   1998   podanou   na   okresnom   súde   26.   februára   1998   sa žalobcovia   v I.   až   IV.   rade   domáhali   proti   žalovaným   v I.   až   X.   rade   určenia   svojho spoluvlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   špecifikovaným   v žalobe,   nachádzajúcim   sa v katastrálnom území S., vydania časti uvedených nehnuteľností žalovanými v I. a v II. rade a určenia neplatnosti zmlúv o prevode časti uvedených nehnuteľností medzi žalovanými.

Zákonná sudkyňa uložila 10. marca 1998 súdnej kancelárii vyzvať právneho zástupcu žalobcov   na   odstránenie   nedostatkov   žaloby   (neúplnosť   a nejasnosť   časti   petitu) a oznámenie ďalších údajov potrebných pre rozhodnutie o samostatne podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v III. a v IV. rade ohľadne časti sporných   nehnuteľností   (návrh   pod   sp.   zn.   Nc   356/98   doručený   okresnému   súdu 26. februára 1998 pripojený k veci vedenej pod sp. zn. 10 C 111/98 5. marca 1998).

Právny zástupca reagoval podaniami doručenými okresnému súdu 17. apríla 1998.

Zákonná   sudkyňa   uložila   27.   apríla   1998   súdnej   kancelárii   vyžiadať   notárske zápisnice   týkajúce   sa   predmetnej   veci,   pripojiť   päť   spisov   v   súvisiacich   dedičských konaniach   týkajúcich   sa   prechodu   sporných   nehnuteľností,   vyzvať katastrálny   odbor Okresného   úradu   vo   Z.   na   predloženie   dvoch   z troch   zmlúv   o prevode   sporných nehnuteľností, ktorých určenia neplatnosti sa žalobcovia domáhali, ako aj vyzvať právneho zástupcu žalobcov na predloženie tretej z týchto zmlúv. Zároveň uložila vyzvať žalobcov na zaplatenie časti súdneho poplatku („... za 5 určovacích výrokov...“). Pokyn bol realizovaný v dňoch 20. mája 1998 až 26. mája 1998.

Žalobcovia   uhradili   časť   súdneho   poplatku   podľa   výzvy   okresného   súdu   1.   júna 1998.   Následne   bolo   okresnému   súdu   5.   júna   1998   doručené   podanie,   ktorým   právny zástupca sťažovateľov reagoval na výzvu z 20. mája 1998.

Zákonná   sudkyňa   nariadila   5.   mája   1999   vo   veci   pojednávanie   na   1.   jún   1999. Okresný súd vo veci v uvedený deň pojednával. Pojednávanie odročil na neurčito za účelom ďalšieho   doplnenia   dokazovania.   Dňa   2.   júna   1999   uložila   zákonná   sudkyňa   súdnej kancelárii pripojiť ďalšie spisové materiály v súvisiacich dedičských veciach. Pokyn bol zrealizovaný do 10. júna 1999.

Dňa   22.   júna   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcov, ktorým špecifikoval petit žaloby zmenený na pojednávaní konanom 1. júna 1999.

Zákonná sudkyňa nariadila   7. januára 2000 vo   veci   pojednávanie na 29.   február 2000. Na pojednávaní konanom 29. februára 2000 vypočul okresný súd účastníkov konania. Pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania ohliadky sporných nehnuteľností a znaleckého dokazovania. Právnemu zástupcovi žalobcov uložil upresniť návrh na vydanie predbežného opatrenia vznesený   na pojednávaní a každému   z účastníkov konania zložiť zálohu (1 000 Sk) na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   6.   marca   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcov,   ktorým   špecifikoval   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vznesený   na pojednávaní konanom 29. februára 2000 a zároveň navrhol pristúpenie do konania na strane žalovaných E. B. a V. B., obaja bytom B. (ďalej aj „žalovaný v XI. rade“ a „žalovaný v XII. rade“), ktorým žalovaná v VI. rade predala časť sporných nehnuteľností.

Uznesením č. k. 10 C 111/98-77 z 8. marca 2000 okresný súd žalovaným v I. až XII. rade   zakázal   akýmkoľvek   spôsobom   nakladať   s nehnuteľnosťami,   ktoré   sú   predmetom posudzovaného   konania.   Písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   doručoval   okresný   súd účastníkom konania v priebehu marca 2000. Žalovaným v III. rade, v VI. rade, v XI. rade a v XII. rade sa zásielku nepodarilo doručiť.

V priebehu   mesiacov   marec   2000   až   máj   2000   zložili   žalobcovia   v I.   rade   až v IV. rade,   žalovaný   v V.   rade   a obaja   sťažovatelia   zálohu   na   trovy   znaleckého dokazovania.

V súvislosti   s odchodom   zákonnej   sudkyne prejednávajúcej   vec   do   dôchodku   bol 31. mája 2001 spis prípisom z 21. marca 2001 predložený predsedovi okresného súdu na pridelenie veci novému zákonnému sudcovi v súlade s rozvrhom práce.

Opatrením   predsedu   okresného   súdu   z 5.   júna   2001   bola   vec   pridelená   novému zákonnému sudcovi, ktorý pokynom z 12. júna 2001 uložil súdnej kancelárii opakovane doručovať uznesenie z 8. marca 2000 žalovaným v III. rade, v VI. rade, v XI. rade a v XII. rade.   Keďže   zásielku   adresovanú   žalovaným   v   XI.   rade   a   v XII.   rade   pošta   vrátila s poznámkou   adresát   neznámy,   zisťoval   okresný   súd   miesto   ich   pobytu   výzvou z 30. augusta   2001   adresovanou   Mestskému   úradu   v B.,   výzvami   z 11. septembra   2001 adresovanými   Registru   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v B.   a následne   sa   pokúsil o opakované   doručenie   (dožiadaním   z 18.   septembra   2001)   prostredníctvom   Mestskej polície v B. s negatívnym výsledkom.

Okresný   súd   opakoval   pokus   o doručenie   uznesenia   z 8.   marca   2000   žalovaným v III. rade, v VI. rade, v XI. rade a v XII. rade začiatkom októbra 2001. Zásielku sa podarilo doručiť žalovanému v III. rade.

Výzvou   zo 16.   októbra 2001   Mestskému   úradu   v S.   zisťoval   okresný   súd miesto pobytu žalovanej v VI. rade. Na základe odpovede Mestského úradu v S. vykonal okresný súd začiatkom novembra 2001 opäť pokus o doručenie, ktorý nebol úspešný, a následne požiadal   o doručenie   orgány   Policajného   zboru   (ich   pokus   o doručenie   bol   taktiež neúspešný, okresnému súdu však oznámili aktuálnu adresu žalovanej v VI. rade). Zásielku prevzala žalovaná v VI. rade 23. novembra 2001.

Dňa 19. novembra 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne v I. rade, ktorým   urgovala   ďalší   postup   v konaní   a zároveň   oznámila   okresnému   súdu   úmrtie žalobkyne v III. rade a jej právnych nástupcov.

Výzvou   z 3.   januára   2002   (na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 19.   decembra 2001)   žiadal   okresný   súd   účastníkov   konania   o oznámenie aktuálnej   adresy   žalovaných v XI.   a XII.   rade.   Adresa   bola   okresnému   súdu   oznámená   samotnými   žalovanými v XI. a XII. rade 14. januára 2002.

Opatrením   predsedu   okresného   súdu   z 19.   februára   2002   bola   predmetná   vec pridelená novej zákonnej sudkyni.

Na č. l. 123 spisu sa nachádza úradný záznam z 25. apríla 2002, z ktorého vyplýva, že v rámci kontroly reštančných vecí orgánmi správy okresného súdu boli vo veci zistené prieťahy v konaní „(...) najmä od 10. 6. 1999 do 24. 11. 1999 a od 13. 4. 2000 do 31. 5. 2001“.

Dňa 10. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne zastupujúcej   V.   D.,   bytom   K.   (ďalej   len   „žalovaná   v XIII.   rade“),   ktorým   navrhla pripustenie vstupu menovanej do konania na strane žalovaných na základe skutočnosti, že žalovaná v XIII. rade sa cíti byť vlastníčkou sporných nehnuteľností.

Na č. l. 124 (druhá strana) a č. l. 127 spisu sa nachádzajú úradné záznamy spísané predsedníčkou   okresného   súdu,   v ktorých   sa   konštatujú   zbytočné   prieťahy   v konaní s požiadavkou, aby zákonný sudca vo veci konal.

Zákonná   sudkyňa   uložila   17.   februára   2003   súdnej   kancelárii   doručiť   uznesenie okresného   súdu   z 8.   marca   2000   žalovaným   v XI.   a XII.   rade   na   adresu   oznámenú okresnému súdu 14. januára 2002, vyžiadať od notárky JUDr. A. M. notársky spis súvisiaci s predmetnou vecou, vyžiadať od Katastrálneho úradu B. B., Správy katastra vo Z., aktuálne listy vlastníctva týkajúce sa sporných nehnuteľností, ako aj kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou   v VI.   rade   a žalovaným   v XI.   a XII.   rade,   vyžiadať   od   Okresného   súdu Bratislava I   spisový   materiál   týkajúci   sa   súvisiacej   dedičskej   veci   a vyzvať   právnu zástupkyňu žalovanej v XIII. rade na predloženie listín z katastra nehnuteľností ohľadne tvrdeného   vlastníckeho   práva   žalovanej   v XIII.   rade   k časti   nehnuteľnosti.   Výzvy   boli vypravené 20. februára 2003.

Právna zástupkyňa žalovanej v XIII. rade predložila požadované listiny okresnému súdu 25. februára 2003. Okresný súd výzvou z 26. februára 2003 žiadal Obecný úrad v S. o oznámenie dátumu úmrtia žalobkyne v III. rade.

Dňa 4. marca 2003 bol do spisu pripojený spis Okresného súdu Bratislava I týkajúci sa   súvisiacej   dedičskej   veci.   Notárka   JUDr.   A.   M.,   Notársky   úrad   v Z.,   predložila okresnému súdu žiadaný spisový materiál 5. marca 2003.

Katastrálny   úrad   v B.,   Správa   katastra   Z.,   predložil   okresnému   súdu   žiadané podklady 7. marca 2003.

Dňa   7.   marca   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne žalobkyne v XIII. rade, ktorým sa domáhala okrem iného zaslania kópie žaloby, prípadne ďalších rozhodnutí vo veci.

V súvislosti s pridelením zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Veľký Krtíš (uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 270 z 15. decembra 2003) na obdobie   od   1. januára   2004   do   31.   decembra   2004   bola   predmetná   vec   opatrením predsedníčky okresného súdu z 3. marca 2004 pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému zákonnému sudcovi prostredníctvom elektronickej podateľne.

Opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   z 30.   marca   2004   bola   predmetná   vec pridelená na prerokovanie novému zákonnému sudcovi.

Výzvou z 21. mája 2004 preveroval okresný súd na Registri obyvateľov Slovenskej republiky v B. úmrtie žalobkyne v III. rade, ako aj miesto jej posledného trvalého pobytu. Žiadané informácie boli okresnému súdu poskytnuté 31. mája 2004.

Uznesením č. k. 10 C 111/98-159 z 25. júna 2004 okresný súd rozhodol o pripustení vstupu žalovaného v XI. rade a žalovanej v XII. rade do konania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo okresným súdom vypravené 28. júna 2004.

Uvedené rozhodnutie sa nepodarilo doručiť žalovanému v XI. rade a žalovanej v XII. rade.   Okresný   súd   zisťoval   2.   augusta   2004   miesto   pobytu   žalovaného   v XI.   rade a žalovanej   v XII.   rade   výzvami   zaslanými   Registru   obyvateľov   Slovenskej   republiky, Obvodnému oddeleniu Policajného zboru B. a Mestskému úradu v B. Žiadaná informácia o pobyte   žalovaných   bola   okresnému   súdu   zaslaná   v dňoch   10. augusta   2004   (Register obyvateľov Slovenskej republiky), 11. augusta 2004 (Mestský úrad v B.) a 20. augusta 2004 (Obvodné oddelenie Policajného zboru v B.).

Dňa   2.   augusta   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   plnomocenstvo   udelené sťažovateľmi   advokátke   JUDr.   D.   Š.   na   zastupovanie   v posudzovanom   konaní,   právna zástupkyňa sťažovateľov v ten istý deň nahliadla do spisu.

Podaním z 8. augusta 2004 doručeným okresnému súdu 12. augusta 2004 právna zástupkyňa   žiadala   zaslať   kópie   vybraných   listín   zo   spisu   vrátane   samotnej   žaloby z 26. februára 1998 a jej doplnenia zo 17. apríla 1998.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 24.   augusta   2004   doručoval   okresný   súd uznesenie z 25. júna 2004 žalovanému v XI. rade a žalovanej v XII. rade. Keďže žalovaný v XI.   rade   zásielku   neprevzal,   preveroval   okresný   súd   adresu   jeho   aktuálneho   pobytu prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   v S.   Na   základe   odpovede doručenej okresnému súdu 20. septembra 2004 okresný súd zásielku opakovane doručoval žalovanému v XI. rade, ktorý ju prevzal 1. októbra 2004.

Okresný súd doručoval zároveň právnej zástupkyni sťažovateľov listiny zo spisu. Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním doručeným okresnému súdu 13. septembra 2004 reklamovala   nedoručenie   kópie   žaloby   a ďalším   podaním   doručeným   okresnému   súdu 15. októbra 2004 žiadala vytýčiť pojednávanie vo veci. Zákonný sudca uložil 15. októbra 2004   súdnej   kancelárii   pripojiť   súdny   spis   týkajúci   sa   dedičskej   veci   po   žalobkyni v III. rade. Pokyn bol realizovaný 28. októbra 2004.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 20.   októbra   2004   vyzval   okresný   súd 8. novembra 2004 právnu nástupkyňu žalovanej v III. rade (H. G., bytom S.), aby v lehote 3 dní oznámila, či bude v konaní zastúpená, a ak áno, aby predložila okresnému súdu plnú moc   udelenú   svojmu   právnemu   zástupcovi.   Podaním   doručeným   okresnému   súdu 18. novembra 2004 urgovala právna zástupkyňa sťažovateľov nariadenie pojednávania vo veci. Zákonný sudca nariadil 9. decembra 2004 pojednávanie na 25. január 2005.

Zásielku   adresovanú   žalobcovi   v V.   rade   vrátila   pošta   s poznámkou „Adresát zomrel“. Výzvou zo 16. decembra 2004 žiadal okresný súd Mestský úrad v S. o zaslanie kópie úmrtného listu týkajúceho sa žalovaného v V. rade.

Na   č.   l.   203   súdneho   spisu   (druhá   strana)   sa   nachádza   pokyn   zákonného   sudcu (nečitateľný) z 3. januára 2005 súdnej kancelárii týkajúci sa pojednávania nariadeného na 25. január 2005.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je široko formulovaný návrh   na   začatie   konania   zahrňujúci   v sebe   návrh   na   vydanie   nehnuteľností,   návrh   na určenie podielového spoluvlastníctva žalobcov k nehnuteľnostiam, ako aj návrhy na určenie neplatnosti   troch   kúpnych   zmlúv.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľov a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci, avšak po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú. Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv okrem iného aj vysoký počet účastníkov tohto konania (štyria na strane žalobcov a desiati na strane žalovaných, ktorých počet bol v priebehu konania zvýšený na trinásť). Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že prekážky vzniknuté pri doručovaní písomností jednotlivým žalovaným mali vplyv, resp. spôsobili jeho predĺženie. Dobu, počas ktorej bol okresný súd nútený zisťovať miesto pobytu jednotlivých žalovaných, vykonávať opakované doručovanie, ako aj doručovanie prostredníctvom policajných orgánov, podľa názoru ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu okresného súdu. Skutková zložitosť predmetu konania si v tomto prípade vyžaduje aj vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré taktiež môže spôsobiť predĺženie konania najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov, zabezpečenia znaleckého posudku, listín, vykonania ohliadky   a   pod.   Spomínaná skutková   zložitosť   veci   však   nemôže ospravedlniť obdobia nečinnosť okresného súdu v predmetnom konaní.

B)   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné, sťažovatelia reagovali na výzvy okresného súdu a zúčastňovali sa jednotlivých pojednávaní. V správaní sťažovateľov teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo 5. júna 1998, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu žalobcov na jeho výzvu, a trvalo jedenásť mesiacov, t. j. do 5. mája 1999, keď zákonný sudca pokynom nariadil   pojednávanie   v predmetnej   veci.   Ďalšie   šesťmesačné   obdobie   nečinnosti   bolo ústavným súdom v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 22. júna 1999, keď právny zástupca žalobcov špecifikoval petit zmenený na pojednávaní, a trvalo do 7. januára 2000,   keď   vo   veci   konajúci   sudca   nariadil   pojednávanie.   Okresný   súd   bol   nečinný   aj v období trinástich mesiacov trvajúcom od 30. marca 2000, keď uplynula lehota uložená účastníkom konania na zloženie zálohy na trovy znaleckého dokazovania, do 12. júna 2001, keď vo veci konajúci sudca nechal pokynom súdnej kancelárii vykonať viacero procesných úkonov   v predmetnej   veci.   Rovnako   v období   trvajúcom   trinásť   mesiacov,   t.   j.   od 14. januára 2002, keď žalovaní v XI. a XII. rade okresnému súdu oznámili miesto svojho pobytu,   do   17.   februára   2003,   keď   nechal   zákonný   sudca   pokynom   doručiť   uznesenie z 8. marca 2000 žalovaným v XI. a XII. rade, okresný súd nevykonával žiadne procesné úkony v tejto veci. Za zbytočný prieťah je potrebné považovať aj viac ako dvanásťmesačné obdobie trvajúce od 7. marca 2003, keď boli Katastrálnym úradom v B. okresnému súdu doručené   vyžiadané   podklady,   do   30.   marca   2004,   keď   bol   opatrením   predsedu   súdu pridelený predmetný spis na vybavenie novému zákonnému sudcovi, ktorý vo veci následne začal konať.

Nečinnosť   okresného   súdu   vo   vyššie   označených   obdobiach   bez   toho,   aby   jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Okresný súd v predmetnom konaní vzhľadom na § 122 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku potrebuje zabezpečiť súčinnosť účastníkov konania, čo v tomto prípade vzhľadom na ich vysoký počet nie je úloha jednoduchá. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že uznesenie z 8.   marca   2000   sa   podarilo   okresnému   súdu   doručiť   všetkým   účastníkom   konania   až 17. februára 2003, pričom z uvedeného obdobia približne jeden rok predstavuje obdobie potrebné na realizáciu úkonov súvisiacich s doručovaním písomností súdom. Napriek tejto skutočnosti   možno   vzhľadom   na   rozsah   vykonaného   dokazovania   v predmetnej   veci konštatovať,   že   aj   v tomto   konaní okresný   súd   mohol   svojím   sústredenejším   postupom v konaní, predovšetkým súbežným vykonávaním procesných úkonov (napr. okresný súd mohol súbežne rozhodnúť o návrhu na vykonanie predbežného opatrenia, ako aj o nariadení znaleckého dokazovania) prispieť k urýchleniu konania v predmetnej veci.

Vzhľadom na stav konania prezentovaný procesnými úkonmi vo veci, dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že otázka množstva vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v zásade   ústavne   významné   pre posúdenie   toho,   či   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   (III.   ÚS   14/00),   argumenty predsedníčky   okresného   súdu   súvisiace   s   personálnymi   problémami   ústavný   súd neakceptoval.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako sedem rokov a tri mesiace. Z uvedenej doby podstatnú časť v dĺžke päťdesiatich piatich (t. j. štyri roky a sedem mesiacov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom   na vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľov bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nesprávnym   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia každému z nich po 500 000 Sk, spolu 1 000 000 Sk, pretože: „(...) prieťahmi v konaní a v súvislosti s vydaným uznesením Okresného súdu zo dňa 8. 3. 2000 im bolo zakázané nakladať   s predmetnou   nehnuteľnosťou   akýmkoľvek   spôsobom,   čiže   predmetnú nehnuteľnosť nemôžu scudziť ani prenajať, z dôvodu ich neistého postavenia, ako vlastníkov predmetnej   nehnuteľnosti   nemôžu   na   nej   vykonávať   žiadne   opravy,   dokončiť   započatú prestavbu, túto z dôvodu nedokončenej prestavby nemôžu užívať.“

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   každému   zo sťažovateľov sumu 45 000 Sk (spolu vo výške 90 000 Sk). Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku   predmetného   konania   s prihliadnutím   na   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (päťdesiatpäť mesiacov).

4. Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 14 642 Sk, ktoré bližšie špecifikovali ako súčet   odmeny   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   podanie sťažnosti) vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk + 2 x 136 Sk) a odmeny za dva úkony právnej služby (podanie z 12. januára 2005, podanie z 2. júna 2005) vykonané v roku 2005 vrátane režijného paušálu (2 x 2 501 Sk + 2 x 150 Sk).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z § 1, § 15, a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1. januára 2005 a z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovatelia   namietajú,   v zásade   nie   je oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený   v období   od   1.   januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje 4 534 Sk (v období od 1. januára 2005 predstavuje 2 501 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk (v období od 1. januára 2005 predstavuje 150 Sk).

Nárok na úhradu dvoch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2005 uplatnený právnou zástupkyňou sťažovateľov (podanie z 12. januára 2005 a podanie z 2. júna 2005) ústavný súd nepriznal. Prvý z uvedených úkonov (podanie z 12. januára 2005) spočíval iba v doplnení   náležitostí   písomného   podania   na   súd   (sťažnosti)   právnou   zástupkyňou   na základe   výzvy   ústavného   súdu   (oznámenie,   akým   spôsobom   sa   sťažovatelia   domáhali ochrany   svojho   práva   pred   podaním   ústavnej   sťažnosti)   a v druhom   z nich   (podaním z 2. júna 2005 - vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) právna zástupkyňa sťažovateľov neuviedla žiadne nové skutkovo alebo právne významné skutočnosti v predmetnej veci.

Na základe vyššie uvedeného možno náhradu trov konania sťažovateľov vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd) vykonané v roku 2005 pre dve osoby vrátane režijného paušálu (4 x 3 628 Sk + 2 x 136 Sk = 14 784 Sk, po zaokrúhlení 14 790 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy spolu predstavuje 14 790 Sk.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 14 642 Sk neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej právnou zástupkyňou sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005