znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 90/04-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť I. Ď., bytom L., A. J., bytom K., H. Ď., bytom M., a H. N., bytom M., zastúpených   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 326/94, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 7 C 78/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. Ď., A. J., H. Ď. a H. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Michalovciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 326/94, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 7 C 78/98, p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   v   Michalovciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 326/94, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. sp. zn. 7 C 78/98, p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   I.   Ď. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10   000   Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   v Michalovciach p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   A.   J. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10 000   Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   v   Michalovciach p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   H.   Ď. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10 000   Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   v   Michalovciach p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   H.   N. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10 000   Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   v   Michalovciach p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd v Michalovciach je p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet advokátky JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., vo výške 30 110 Sk (slovom tridsaťtisícstodesať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Sťažnosti I. Ď., A. J., H. Ď. a H. N. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2004 doručená sťažnosť   I. Ď., bytom L., A. J., bytom K., H. Ď., bytom M., a H. N., bytom   M.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr. I.   R.,   Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Michalovciach (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 326/94 o zaplatenie 33 184 Sk z titulu nájmu a náhrady škody, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 7 C 78/98 o náhradu škody vo výške 30 184 Sk s prísl. a zalesnenie holiny na náklady žalovaného.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že 7. apríla 1994 ich právny predchodca M. P., naposledy bytom v K., podal okresnému súdu žalobu týkajúcu sa zaplatenia sumy 30 184 Sk s prísl. Táto vec sa vedie na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 326/94.

Podľa názoru sťažovateľov v konaní vedenom na okresnom súde najprv pod sp. zn. 7 C 326/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 dochádza k prieťahom. Konanie ani po takmer 10 rokoch nie je právoplatne skončené. Sťažovatelia nepovažujú za relevantné, že uznesením z 9. septembra 1997 odporca vylúčil nárok na určenie povinnosti žalovaného zalesniť   holinu   a zabezpečiť   proti   poškodeniu   zalesnenú   časť   pozemku,   ktorý   bol predmetom konania, na samostatné konanie. Tento nárok bol totiž obsiahnutý už v návrhu na začatie konania, resp. bol uplatnený podaním z 11. apríla 1995. Od uvedeného dátumu až do 9. septembra 1997 sa okresný súd touto časťou predmetu konania vôbec nezaoberal. V sťažnosti sa ďalej uvádza, že je pravdou, že pojednávania, ktoré okresný súd nariaďuje v súčasnosti   v pomerne   krátkych   časových   intervaloch,   boli   opakovane   odročované z dôvodu   uzatvorenia   mimosúdnej   dohody,   ale   na   takýto   postup   okresného   súdu   dali sťažovatelia podnet len raz. V ostatných prípadoch išlo o návrh žalovaného.

Dňa 20. januára 2003 podal sťažovateľ I. Ď. predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Podpredseda okresného súdu mu listom sp. zn. Spr. 2007/03 z 3. marca 2003 oznámil, že nahliadnutím do spisu bolo zistené, že všetci žalobcovia, ako aj žalovaný na každom pojednávaní žiadali okresný súd o poskytnutie lehoty na mimosúdne jednanie,   čo   pojednávajúca   sudkyňa   aj   umožnila   a nenesie   vinu   za   to,   že   sa   účastníci konania   ani   v jednom   prípade   nedohodli.   Podľa   názoru   sťažovateľov   napriek   tomu,   že využili možnosť sťažovať sa na prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu, táto sťažnosť neviedla k náprave.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vidia sťažovatelia v tom, že konanie takmer po 10 rokoch nie je právoplatne skončené.

Sťažovatelia považujú za primerané, aby im bolo v tejto veci priznané primerané finančné   zadosťučinenie   každému   po   100   000   Sk.   Domnievajú   sa,   že   obdobie,   ktoré uplynulo od podania návrhu až dosiaľ, t. j. takmer 10 rokov, je neprimerane dlhé a ničím neospravedlniteľné a oni počas tohto obdobia žijú v stave právnej neistoty.

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa v 1. rade I. Ď. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Michalovciach vo veci predtým pod sp. zn. 7 C 326/94, v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 porušené.

Právo sťažovateľky v 2. rade A. J. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Michalovciach vo veci predtým pod sp. zn. 7 C 326/94, v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 porušené.

Právo sťažovateľky v 3. rade H. Ď. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Michalovciach vo veci predtým pod sp. zn. 7 C 326/94, v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 porušené.

Právo sťažovateľky v 4. rade H. N. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Michalovciach vo veci predtým pod sp. zn. 7 C 326/94, v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Michalovciach konal vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   v Michalovciach   predtým   pod   sp.   zn.   7   C   326/94, v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 78/98 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 1. rade – I. Ď. finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 2. rade – A. J. finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 3. rade – H. Ď. finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 4. rade – H. N. finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi v 1. rade všetky trovy tohto konania. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke v 2. rade všetky trovy tohto konania. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke v 3. rade všetky trovy tohto konania. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke v 4. rade všetky trovy tohto konania.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril podpredseda   okresného súdu   podaním   zo   7.   apríla   2004.   V tomto   podaní   uvádza   podrobný   prehľad   úkonov urobených vec prejednávajúcou sudkyňou a poukazuje na to, že žalobný petit bol nepresne špecifikovaný aj napriek výzvam okresného súdu, návrh na začatie konania trpel závažnými procesnými   nedostatkami,   viackrát   bolo   požiadané   o poskytnutie   lehoty   na   mimosúdne vyriešenie   sporu,   čomu   konajúca   sudkyňa   aj   vyhovela.   Petit   návrhu   bol   upravený   do zákonom predpísanej podoby až 20. novembra 2000. Až od tohto dátumu je možné návrh považovať za vykonateľný. Podľa názoru podpredsedu okresného súdu zákonná sudkyňa od podania žaloby robila úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu sporu, pričom tieto úkony boli vykonávané bez subjektívnych prieťahov.

Podpredseda   okresného   súdu   v podaní   zo 7.   apríla   2004   uviedol   v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním z 11. mája 2004 navrhla, aby ústavný súd sťažnosti   vyhovel.   Vo   svojom   podaní   z 18.   mája   2004   uviedla,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 90/04-19 z 10. marca 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu)   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľ   I.   Ď.   využil   právne   prostriedky,   ktorých   uplatnenie sa   vyžaduje pred podaním   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   a   20.   januára   2003   podal okresnému   súdu   sťažnosť   z   dôvodu   zbytočných   prieťahov   v konaní   podľa   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Ani na základe tejto sťažnosti však nedošlo podľa jeho názoru k náprave.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobcu v 1. rade H. N., v 2. rade A. J., v 3. rade I.   Ď.   a   vo   4.   rade   H.   Ď.   proti   žalovanému   Lesom   Slovenskej   republiky,   š.   p.,   B.   B., odštepnému závodu S. (ďalej len „odporca“ alebo „žalovaný“) o náhradu škody vo výške 30   184   Sk a o uloženie   povinnosti   žalovanému zalesniť holinu   na jeho   náklady   možno z hľadiska dokazovania hodnotiť ako konanie zložité.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľov takými skutočnosťami,   ako   je   neospravedlnená   neúčasť   na   pojednávaniach,   avšak   na   ťarchu žalobcov je možné pripočítať, že nemali správne špecifikovaný žalobný petit.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľov, resp. ich právnej zástupkyne, ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Zo spisu sp. zn. 7 C 326/94 vyplýva, že M. P. podal 7. apríla 1994 žalobu proti žalovanému.

Dňa 4. mája 1994 bol rovnopis žaloby zaslaný na vyjadrenie odporcovi.V dňoch   7.   júna,   28.   júna,   20.   júla,   11.   augusta,   13.   septembra,   12.   októbra, 28. októbra, 2. novembra, 28. novembra a 30. decembra 1994 bol odporca urgovaný, aby sa vyjadril k veci, a od 20. júla 1994 bol urgovaný pod hrozbou uloženia pokuty.

Dňa 8. februára 1995 okresný súd stanovil termín pojednávania na 16. február 1995. Dňa   16.   februára   1995   okresný   súd   konštatoval,   že   žalobca   zomrel   a bude zabezpečený úmrtný list a zistení dedičia.

Dňa 27. februára 1995 bola urgovaná správa od obecného úradu.Dňa 28. februára 1995 bola okresnému súdu doručená kópia úmrtného listu spolu so zoznamom dedičov.

Dňa 9. marca 1995 okresný súd predvolal na informatívny výsluch H. Ď.Dňa 3. apríla 1995 predvolaná uviedla, že spolu s ďalšími dedičmi doplnia žalobu.Dňa 18. apríla 1995 okresný súd urgoval H. Ď., aby uviedla, či žalobcovia trvajú na žalobe.

Dňa 15. mája 1995 odporca oznámil, že vstúpil do rokovania s dedičmi a že dôjde k mimosúdnej dohode.

Dňa 18. apríla 1995 sťažovatelia doručili okresnému súdu špecifikáciu petitu.Dňa 6. júna 1995 okresný súd vyzval zástupcu sťažovateľov I. Ď., aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   15.   júna 1995   sťažovatelia   oznámili,   že   nedošlo   k mimosúdnej   dohode   a že trvajú na žalobe.

Dňa 28. júna 1995 okresný súd žiadal oznámiť výsledok mimosúdneho jednania. Dňa 6. júla 1995 odporca oznámil, že pravdepodobne dôjde k mimosúdnej dohode.Dňa   19.   septembra   1995   okresný   súd   žiadal   odporcu   o oznámenie,   či   došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 11. októbra 1995 okresný súd urgoval vyjadrenie odporcu pod hrozbou pokuty.Dňa 25. októbra 1995 a 20. novembra 1995 okresný súd urgenciu opakoval. Dňa 16. januára 1996 bol predvolaný zástupca sťažovateľov I. Ď., ktorý predložil dedičské   rozhodnutie   sp.   zn.   D   493/95,   Dnot   93/95-Če   a oznámil,   že   chce   vec   riešiť mimosúdnou dohodou.

Dňa 25. marca 1996 okresný súd žiadal o vyjadrenie, či došlo k mimosúdnej dohode. Dňa   12.   apríla   1996   okresný   súd   opäť   urgoval   účastníkov,   aby   podali   správu o mimosúdnej dohode.

Dňa   24.   apríla   1996   odporca   oznámil,   že   vec   vyrieši   mimosúdnou   dohodou   do 30. apríla 1996.

Dňa 6. mája 1996 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. máj 1996. Dňa 13. mája 1996 odporca oznámil, že predmetné parcely boli vrátené v reštitúcii 17. augusta 1993 Lesnému spoločenstvu nad Lúčkovcami.

Dňa 21. mája 1996 okresný súd odročil pojednávanie s tým, že v lehote 14 dní dôjde k odsúhlaseniu pohľadávok.

Dňa   4.   júna   1996   zástupca   sťažovateľov   oznámil   okresnému   súdu   možnosť mimosúdnej dohody.

Dňa 10. júna 1996 sa k veci vyjadril odporca.Dňa   12.   júna   1996   okresný   súd   urgoval   účastníkov,   aby   sa   vyjadrili,   či   došlo k odsúhlaseniu pohľadávok.

Dňa 21. júna 1996 odporca oznámil listom z 18. júna 1996, že 20. júna 1996 sa bude konať stretnutie účastníkov sporu.

Dňa 27. júna 1996 I. Ď. oznámil okresnému súdu výsledok rokovaní strán sporu.Dňa 9. augusta 1996 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či došlo k dohode so sťažovateľmi.

Dňa   21.   augusta   1996   odporca   opätovne   oznámil,   že   predmetné   pozemky   vydal Lesnému spoločenstvu nad Lúčkovcami so sídlom v T.

Dňa 4. októbra 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. október 1996.Dňa 24. októbra 1996 sa na pojednávaní nezúčastnili ani zástupca sťažovateľov, ani zástupca odporcu.

Dňa 27. novembra 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. december 1996. Dňa 10. decembra 1996 sa konalo pojednávanie za účasti zástupcu   sťažovateľov a zástupcu odporcu. Zástupca sťažovateľov navrhol odročiť pojednávanie s tým, že v lehote 14 dní spresnia žalobu. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 13. januára 1997 okresný súd vyzval zástupcu sťažovateľov, aby spresnil žalobu a predložil plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľov.

Dňa 17. januára 1997 zástupca sťažovateľov oznámil, že odporca zaslal znalecký posudok o vzniknutých škodách.

Dňa 29. januára 1997 odporca oznámil, že jeho pracovníci zhodnotili škody v teréne. Dňa 26. februára 1997 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 5. marca 1997 sťažovatelia predložili znalecký posudok z roku 1994.Dňa   21.   marca   1997   okresný   súd   urgoval   sťažovateľov,   aby   upresnili   žalobu a predložili plnomocenstvo.

Dňa 22. apríla 1997 okresný súd opätovne urgoval zástupcu sťažovateľov.Dňa 22. apríla 1997 zástupca sťažovateľov doručil svoje vyjadrenie.Dňa 31. júla 1997 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. september 1997.Dňa   26.   augusta   1997   zástupca   sťažovateľov   predložil   okresnému   súdu plnomocenstvo.

Dňa 9. septembra 1997 na pojednávaní za účasti zástupcu sťažovateľov a odporcu zástupca sťažovateľov upravil petit a žiadal: a) nájomné a b) náhradu za škodu na trvalých porastoch.

Okresný súd schválil zmier v bode a) tak, že odporcu zaviazal zaplatiť 3 000 Sk nájomného do 15 dní. Nárok v bode b) týkajúci sa zalesnenia plochy 800 m2 bol vylúčený na samostatné konanie.

Uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   326/94   z 9.   septembra   1997   nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 1997.

Zo spisu okresného súdu v súčasnosti vedeného pod sp. zn. 7 C 78/98 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 18. septembra 1997 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k. 7 C   326/94-134   z 9.   septembra   1997,   ktorým   bol   schválený   súdny   zmier   ohľadom žalovaného nájomného vo výške 3 000 Sk a nárok sťažovateľov (žalobcov) na náhradu škody vo výške 30 184 Sk a zalesnenie holiny na náklady žalovaného bol vylúčený na samostatné konanie.

Dňa 19. marca 1998 bol v spise urobený úradný záznam, že žalovaný zaplatil sumu, na ktorú   sa   zaviazal súdnym   zmierom,   a žalobca v 3.   rade   udáva, že si   je vedomý, že nároky,   ktoré   boli   vylúčené   na   samostatné   konanie,   musia   byť   spresnené   v súlade s poučením súdu. Za tým účelom požiadal o poskytnutie lehoty 1 mesiaca.

Dňa   20.   mája   1998   bol   žalobca   v 3.   rade   vyzvaný,   aby   spresnil   podanú   žalobu ohľadom nárokov, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie.

Dňa 5. júna 1998 došla okresnému súdu špecifikácia žalobného návrhu.Dňa 10.   júna 1998   bola špecifikácia   žalobného návrhu predložená   na vyjadrenie žalovanému.

Dňa 28. júla 1998 okresný súd urgoval vyjadrenie žalovaného.Dňa 21. augusta 1998 okresný súd opäť urgoval vyjadrenie žalovaného.Dňa 17. septembra 1998 okresný súd urgoval vyjadrenie žalovaného.Dňa 13. novembra 1998 okresný súd urgoval vyjadrenie žalovaného.Dňa 14. decembra 1998 okresný súd urgoval vyjadrenie žalovaného pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   7.   januára   1999   okresný   súd   urgoval   vyjadrenie   žalovaného   pod   hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   20.   januára   1999   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právnej   zástupkyne žalovaného.

Dňa   16.   septembra   1999   bolo   vyjadrenie   žalovaného   okresným   súdom   zaslané žalobcovi v 3. rade, ktorý zastupoval aj ostatných žalobcov, na zaujatie stanoviska.Dňa 29. septembra 1999 došlo súdu stanovisko žalobcu v 3. rade.Dňa   5.   októbra   1999   bolo   stanovisko   žalobcu   v 3.   rade   doručované   právnej zástupkyni žalovaného na zaujatie stanoviska.

Dňa   25.   októbra   1999   bola   právna   zástupkyňa   žalovaného   urgovaná   okresným súdom, aby zaujala stanovisko.

Dňa   27.   októbra   1999   došlo   okresnému   súdu   stanovisko   právnej   zástupkyne žalovaného.

Dňa 16. novembra 1999 bolo stanovisko právnej zástupkyne žalovaného doručované žalobcovi v 3. rade.

Dňa 26. novembra 1999 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalobcu v 3. rade.Dňa 6. decembra 1999 bolo vyjadrenie žalobcu v 3. rade zaslané právnej zástupkyni žalovaného.

Dňa 7. januára 2000 bolo okresným súdom urgované vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného.

Dňa   19.   januára   2000   oznámila   právna   zástupkyňa   žalovaného,   že   žalovaný   má právneho   nástupcu   s tým,   že   prípadné   predvolanie   na   súd   a žiadosti   o stanoviská   má okresný súd zasielať priamo tomuto právnemu nástupcovi (Lesy Slovenskej republiky, š. p., B. B.).Dňa 16. februára 2000 bolo okresným súdom opäť urgované vyjadrenie žalovaného.Dňa   6.   marca   2000   okresný   súd   zaslal   právnemu   nástupcovi   žalovaného   na vyjadrenie   spresnenú   žalobu   s tým,   aby   súčasne   navrhol   aj dôkazy   na   podporu   svojich tvrdení.

Zo   16.   marca   2000   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o tom,   že   nová   právna zástupkyňa žalovaného študovala spis a doložila svoje splnomocnenie.

Dňa 29. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného k žalobe.

Dňa   10.   apríla   2000   bolo   vyjadrenie   právnej   zástupkyne   žalovaného   zaslané žalobcovi v 3. rade.

Dňa 20. apríla 2000 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalobcu v 3. rade.Dňa 11. mája 2000 bolo vyjadrenie žalobcu v 3. rade zaslané žalovanému.Dňa 30. mája 2000 okresný súd urgoval zaujatie stanoviska žalovaného.Dňa 5. júna 2000 došlo okresnému súdu stanovisko žalovaného.Dňa   11.   októbra   2000   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   3.   november   2000 a žalobca v 3. rade bol vyzvaný, aby upresnil žalobu v zmysle poučenia súdu.

Dňa 27. októbra 2000 bolo pojednávanie určené na 3. november 2000 odročené na 27. október 2000.

Dňa 20. novembra 2000 došla okresnému súdu špecifikácia žaloby.Dňa 24. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca v 3. rade prítomný, ostatní žalobcovia zastúpení žalobcom v 3. rade, žalovaný prítomný). Pojednávanie bolo odročené na neurčito na žiadosť žalobcu za účelom mimosúdneho jednania.

Dňa 13. decembra 2000 bol žalobca v 3. rade urgovaný, aby sa vyjadril, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 21. decembra 2000 bol žalobca v 3. rade opäť urgovaný, aby sa vyjadril, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 22. decembra 2000 oznámil žalobca v 3. rade okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa   8.   januára   2001   došlo   okresnému   súdu   stanovisko   žalovaného,   v ktorom   sa uvádza, že navrhuje žalobu zamietnuť.

Dňa 19. februára 2001 okresný súd urgoval žalobcu v 3. rade, aby sa vyjadril, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   6.   marca   2001   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   žalobcu   v 3.   rade,   že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 13. marca 2001 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   30.   marca   2001   bol   žalovaný   opäť   urgovaný,   aby   sa   vyjadril,   či   došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 27. júna 2001 bol vytýčený termín pojednávania na 7. september 2001. Z 24. augusta 2001 sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že žalobca v 3. rade študoval spis.

Dňa 7. septembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalovaný požiadal o poskytnutie lehoty na mimosúdnu dohodu.Dňa 5. novembra 2001 oznámil žalobca v 3. rade, že k mimosúdnej dohode nedošlo.Dňa   8.   júla   2002   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   16.   september   2002 a žalovanému okresný súd zaslal podanie žalobcu v 3. rade z 5. novembra 2001.

Dňa 16. septembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosť žalovaného za účelom mimosúdneho jednania.

Dňa 7. októbra 2002 bol žalovaný urgovaný, aby sa vyjadril, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   22.   októbra   2002   bol   žalobca   v 3.   rade   urgovaný,   aby   sa   vyjadril,   či   došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 29. októbra 2002 oznámil žalovaný, že k mimosúdnej dohode nedošlo.Dňa 5. novembra 2002 oznámil žalobca v 3. rade, že k mimosúdnej dohode nedošlo.Dňa 12. decembra 2002 bol vytýčený termín pojednávania na 20. január 2003.Dňa 20. januára 2003 sa malo uskutočniť pojednávanie (účastníci neboli prítomní). Pojednávanie bolo odročené na 29. január 2003.

Dňa 29. januára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Na návrh žalovaného bolo pojednávanie odročené za účelom mimosúdneho jednania.

Dňa   18.   februára   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   prítomní).   Bol prednesený návrh žalovaného na mimosúdny zmier vo výške 15 000 Sk. Zástupca žalobcov s ním   súhlasil   za   predpokladu,   že   z tejto   sumy   budú   zaplatené   aj   úroky   z omeškania v polovičnej výške. Za účelom dohody okresný súd odročil pojednávanie na 28. február 2003. Dňa 28. februára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného, ktorý musí odsúhlasiť návrh na zmier, nebol prítomný v práci, požiadal žalovaný o poskytnutie krátkej lehoty na vyjadrenie. Pojednávanie bolo odročené na 10. marec 2003.

Dňa 21. februára 2003 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalobcu v 3. rade k návrhu súdneho zmieru.

Dňa 10. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Vzhľadom na to,   že   štatutárny   zástupca   žalovaného   nesúhlasil   so   zaplatením   úrokov   z omeškania, k uzavretiu zmieru nedošlo. Bol daný návrh na vypočutie dvoch svedkov. Pojednávanie bolo odročené na 28. marec 2003.

Z 19. marca 2003 sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že žalobca v 3. rade študoval spis.

Dňa 28. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Boli vypočutí svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito a žalovaný bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov.

Dňa 10. apríla 2003 bol žalovaný urgovaný, aby predložil listinné dôkazy. Dňa 23. apríla 2003 žalobca v 3. rade študoval spis a boli mu odfotené časti spisu.Dňa 28. apríla 2003 bol žalovaný opäť urgovaný, aby predložil listinné dôkazy, a bol určený termín pojednávania na 6. máj 2003.

Dňa 6. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Boli vypočutí žalobca   v 3.   rade   a žalovaný.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom zadováženia ďalších listinných dôkazov.

Dňa 4. júna 2003 zaslal žalovaný okresnému súdu listinné dôkazy.Dňa 15. júla 2003 bol žalovaný urgovaný, aby predložil ďalšie listinné dôkazy.Dňa 3. septembra 2003 bol žalovaný opäť urgovaný, aby predložil listinné dôkazy, a bol určený termín pojednávania na 3. október 2003.

Dňa 3. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Pojednávanie bolo odročené za účelom predvolania svedkov.

Dňa 16. októbra 2003 bol žalovaný vyzvaný okresným súdom na zaslanie adresy svedka.

Dňa 21. októbra 2003 došlo okresnému súdu podanie žalovaného, ktorým oznámil adresu svedka.

Dňa 28. októbra 2003 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalobcu v 3. rade.Dňa   14.   novembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   prítomní).   Bol vypočutý svedok. Pojednávanie bolo odročené na 2. december 2003.

Dňa 24. novembra 2003 došli okresnému súdu listinné doklady od žalovaného.Dňa 28. novembra 2003 doplnil doklady žalobca v 3. rade.Dňa   2.   decembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   prítomní).   Bol vypočutý svedok. Pojednávanie bolo odročené za účelom predvolania ďalšieho svedka.Dňa 16. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca v 3. rade prítomný, žalovaný neprítomný). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia žalovaného a za účelom predvolania svedka.

Dňa 16. decembra 2003 bol žalobca v 3. rade vyzvaný na predloženie listinných dôkazov.

Dňa 13. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že sa neustanovil svedok.

Dňa   27.   januára   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (žalobca   v 3.   rade   prítomný, žalovaný neprítomný). Pojednávanie bolo odročené za účelom predvolania svedka, ktorý sa nedostavil.

Dňa 4. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Vzhľadom na nové listinné dôkazy predložené do spisu zo strany žalobcu v 3. rade požiadal žalovaný o odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho riešenia sporu.

Dňa 8. marca 2004 bol žalovaný vyzvaný, aby oznámil okresnému súdu výsledok mimosúdneho jednania.

Dňa 10. marca 2004 oznámil žalovaný, že k mimosúdnej dohode nedošlo.Dňa 18. marca 2004 bol vyzvaný štatutárny zástupca Združenia vlastníkov lesa Nad Lúčkovcami, aby predložil doklady.

Dňa 29. marca 2004 žalobca v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 31. marca 2004.

Dňa   30.   marca   2004   sa   dostavil   na   okresný   súd   štatutárny   zástupca   Združenia vlastníkov lesa Nad Lúčkovcami a predložil listinné dôkazy.

Dňa 31. marca 2004 sa   uskutočnilo pojednávanie (žalobca v 3. rade neprítomný, žalovaný prítomný). Na pojednávaní bola pripustená zmena žaloby. Bol vypočutý svedok. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobe v časti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol.

Dňa   14.   apríla   2004   došlo   okresnému   súdu   podanie   žalobcu   v 3.   rade,   ktorým oznámil, že jeho práceneschopnosť sa skončila, a podal k veci svoje vyjadrenie.

Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že okresným súdom boli vykonané viaceré neefektívne úkony.

V období   od   7.   júna   1994   do   8.   februára   1995   okresný   súd   urgoval   vyjadrenie odporcu k žalobe a od 20. júla 1994 urgoval vyjadrenie pod hrozbou pokuty bez toho, aby k tomuto kroku pristúpil. V tomto období 8 mesiacov boli posielané urgencie bez toho, aby bolo nariadené pojednávanie, a toto obdobie ústavný súd hodnotí ako neefektívne úkony, ktoré majú za následok prieťahy v konaní. V tomto období však bol účastníkom konania právny   predchodca   sťažovateľov.   V období   od   10.   júna   1998   do   16.   septembra   1999 okresný súd vyzýval žalovaného, aby sa vyjadril k špecifikácii žalobného návrhu, celkovo sedemkrát. Z toho štyri výzvy (17. septembra 1998, 13. novembra 1998, 14. decembra 1998 a 7. januára 1999) ústavný súd považuje za neefektívne z dôvodu, že okresný súd už mal uložiť poriadkovú pokutu alebo mal nariadiť pojednávanie bez vyjadrenia žalovaného, preto obdobie   od   17.   septembra   1998   (výzva   na   vyjadrenie   k žalobnému   návrhu)   do   16. septembra 1999 (zaslanie vyjadrenia žalovaného žalobcovi v 3. rade) hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 12 mesiacov. Obdobie od 19. februára 2001 (výzva žalobcovi v 3. rade, aby   uviedol,   či   došlo   k mimosúdnej   dohode)   do   27.   júna   2001   (vytýčený   termín pojednávania)   hodnotí   ústavný   súd   ako   prieťahy   v konaní v trvaní   4   mesiacov,   pretože výzvy na oznámenie, či došlo k mimosúdnej dohode, uskutočnené 19. februára 2001, 13. marca 2001 a 30. marca 2001 považuje ústavný súd za neefektívne vzhľadom na to, že žalobca v 3. rade už 22. decembra 2000 oznámil okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode nedošlo, a žalovaný navrhol žalobu zamietnuť svojím podaním z 8. januára 2001, takže ďalšie výzvy okresného súdu na vyjadrenie, či došlo k mimosúdnej dohode, boli nadbytočné a neefektívne. V konaní došlo k prieťahom v trvaní celkom 16 mesiacov.

V súhrne celej veci je neprípustné, aby konanie o takýchto nárokoch sťažovateľov trvalo viac ako 10 rokov bez meritórneho rozhodnutia vo veci, čo samo osebe predstavuje prieťahy v konaní, a tým aj porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 7 C 78/98, ústavný súd mu prikázal konať (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 100 000 Sk pre   každého   z   nich.   Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia odôvodnili tak, že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 78/98 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného   súdu   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia   po   10   000   Sk   každému   zo   sťažovateľov   ako   náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu (bod 3 až 6 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 8 výroku nálezu).

Právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon u jedného sťažovateľa si uplatnila odmenu vo výške 3 627 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 30 104 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia boli sčasti vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a   je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. základná   sadzba tarifnej odmeny sa zníži   o 20   %,   ak   ide   o   spoločné   úkony   pri   zastupovaní   alebo   obhajobe   dvoch   alebo viacerých osôb.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci za zastupovanie štyroch sťažovateľov po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 30 110 Sk (odmena za jeden úkon   za   zastupovanie   jedného   sťažovateľa   je   4   534   Sk,   za   zastupovanie   štyroch sťažovateľov 4 534 Sk krát 4 mínus 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004