znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 90/01-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2001 predbežne prerokoval podnet G. R., toho času v Ústave na výkon väzby N., na začatie konania   pre   porušenie   základných   práv   a   slobôd,   ako   aj   jeho   žiadosť   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti G. R. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2. Podnet G. R. na začatie konania   o d m i e t a   pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. júna 2001 doručené podanie G. R., (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom žiadal o prešetrenie postupu orgánov   činných   v trestnom   konaní   vedenom   proti   jeho   osobe   a o príkaz   na   „obnovu vyšetrenia celého prípadu“.

Navrhovateľ   bol   vzatý   do   väzby   a je   proti   nemu   vedené   trestné   stíhanie   pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 234 a § 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ vo svojom podaní popisuje priebeh skutkového deja skutkov, pre ktoré je trestne stíhaný, ako k nim malo podľa jeho tvrdení dôjsť.

Namieta, že orgánmi činnými v trestnom konaní bol násilím donucovaný k priznaniu, pričom   zo   strany   vyšetrovateľa malo dôjsť   taktiež k zastrašovaniu   svedkyne   v uvedenej trestnej veci.

Navrhovateľ namieta aj zaujatosť Okresného súdu v Leviciach, ktorý v súčasnom období vo veci koná.

II.

Pretože   podanie   navrhovateľa   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   podania   na začatie konania pred ústavným súdom stanovené predovšetkým ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   navrhovateľ   ani   nepreukázal vyčerpanie účinných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv priznáva, vyzval ho ústavný súd listom z 9. júla 2001 na odstránenie vyššie uvedených nedostatkov podania, okrem iného aj na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom   pre   konkrétneho   advokáta   alebo   komerčného   právnika. Taktiež ho poučil o zákonných následkoch nerešpektovania uvedenej výzvy.

Listom   z   12.   júla   2001,   ktorý   bol   ústavnému   súdu   doručený   23.   júla   2001, navrhovateľ   svoje   podanie   doplnil   o plnomocenstvo,   ktoré   však   neudelil   konkrétnemu advokátovi, resp. komerčnému právnikovi, ale právnemu zástupcovi (advokátovi), ktorého mu ustanoví ústavný súd.

Z vyššie   spomenutého   listu   taktiež   vyplýva,   že   trestné   stíhanie   navrhovateľa   sa nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.

V ďalšom podaní z 19. augusta 2001 doručenom ústavnému súdu 27. augusta 2001 navrhovateľ uviedol skutočnosti týkajúce sa priebehu hlavného pojednávania v trestnej veci proti jeho osobe pred Okresným súdom v Leviciach. Z listu navrhovateľa vyplýva, že súd odročil hlavné pojednávanie na 17. september 2001.

Navrhovateľ   v tomto   podaní   modifikoval   petit   svojho   podnetu   v tom   zmysle,   že ústavný súd na jednej strane žiada, aby si vyžiadal príslušný trestný spis a rozhodol o jeho vine, na druhej strane ústavný súd požiadal aj o „vyslanie kontrolného orgánu“ na Okresný súd v Leviciach, ktorý vo veci koná.

III.

Podanie   navrhovateľa   by   bolo   možné   po   jeho   eventuálnom   náležitom   doplnení kvalifikovať ako podnet na začatie konania pre porušenie práv podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v znení   platnom   a účinnom   do   1.   júla   2001 v spojení s ustanovením § 18 zákona o ústavnom súde.

Z podania   je   zrejmé,   že   navrhovateľ   sa   domáha   začatia   konania   pred   ústavným súdom pre porušenie svojich práv v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe v čase, keď o veci   rozhoduje   súd   prvého   stupňa,   pričom   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   namiesto všeobecného   súdu   rozhodol   o jeho   vine   alebo   vyslal   na   hlavné   pojednávanie   pred všeobecným súdom svoj kontrolný orgán.

V rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd   viackrát   zdôraznil,   že   nie   je súčasťou systému všeobecných súdov, pretože ústava ich vzájomný vzťah konštituuje ako vzťah dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci (I. ÚS 36/96).

Samostatnosť   týchto   zložiek   sa   prejavuje   v tom,   že   každá   z nich   má   ústavou a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú vykonáva samostatne bez spoluúčasti druhej   zložky.   Ústavný   súd   nie   je   oprávnený   konať   a rozhodovať   o veciach,   ktoré   sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 52/98).

Keďže ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva, nie je ani oprávnený preskúmavať, či dokonca zrušovať rozhodnutia všeobecných súdov vo veciach, ktoré boli zákonom   zverené   do   ich   rozhodovacej   právomoci.   Rovnako   nemôže   rozhodnutia všeobecných súdov v týchto veciach nahrádzať vlastnými rozhodnutiami (I. ÚS 55/98).

Navyše, podnetom podaným ústavnému súdu na ochranu základných práv nemožno nahrádzať opravné prostriedky, ktorými sa účastník konania mohol účinne domôcť týchto práv.

V danom prípade sa navrhovateľ môže domáhať svojich práv v konaní pred súdom prvého   stupňa   a následne   prostredníctvom   opravného   prostriedku   –   odvolania   v zmysle ustanovení   §   245   až   265   zákona   č.   141/1961   Zb.   o trestnom   konaní   súdnom   (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov pred odvolacím súdom.

Rovnako   môže   v konaní   pred   súdom   prvého   stupňa   a prípadne   aj   v konaní   pred odvolacím súdom účinne vzniesť námietku zaujatosti sudcu, prípadne člena senátu vrátane uplatnenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu o nej (ustanovenia § 30 až 31 Trestného poriadku).

Pokiaľ   ide   o žiadosť   navrhovateľa   o vyslanie   kontrolného   orgánu,   ústavný   súd v zmysle   čl.   124   ústavy   nie   je   kontrolným   orgánom,   ale   nezávislým   súdnym   orgánom ochrany   ústavnosti.   Nedisponuje   teda   právomocou   kontrolovať   činnosť   iných   orgánov štátnej moci. Nie je preto ani oprávnený kontrolovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktoré sú navyše pri výkone svojich právomocí nezávislé.

Podľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to odôvodňujú   jej   pomery   a nejde   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Z podaní   navrhovateľa   z 12.   júla   2001   a 19.   augusta   2001   vrátane   zaslaného plnomocenstva   je   zrejmé,   že   zmyslom   prejavu   vôle   navrhovateľa   bolo   okrem   iného požiadať aj o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta, v konaní pred ústavným súdom.

Pretože   v navrhovateľovom   prípade   ide   však   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

Nakoľko   z dôvodov   vyššie   uvedených   je   už   teraz   nepochybné,   že   je   daný neodstrániteľný nedostatok jednej z podmienok konania ústavného súdu, to znamená jeho príslušnosti na prerokovanie podnetu navrhovateľa, bol tento podnet odmietnutý podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   na   jeho   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1 citovaného zákona.