znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 9/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 D 254/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. J.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2009 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 D 254/05.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   25.   apríla   2005   podal   návrh   na   prejednanie novoobjaveného majetku po nebohom otcovi. Okresný súd začal konať až 17. mája 2006, keď sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ale od tejto doby opäť nekonal. Spis   bol   postúpený   z   okresného   súdu   súdnemu   komisárovi,   ktorý   naposledy   výzvou z 10. augusta 2009 vyzval sťažovateľa na označenie všetkých dedičov.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „nemá vedomosti, akým spôsobom súd zabezpečil dozor nad stavom konania a efektívnym prerokovaním súdnym komisárom“.

K sťažnosti sťažovateľ pripojil podanie z 30. novembra 2009 ako dôkaz o tom, že sa v konaní pred okresným súdom sťažoval na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu. Z podania však nevyplýva, že bolo doručené okresnému súdu (chýba dôkaz o doručení).

Podľa sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu a ním poverených osôb (súdneho komisára) došlo k porušeniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Právo A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II. v konaní 39 D 254/05 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II. prikazuje, aby v konaní č. k. 39 D 254/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   J.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo   výške 1.660,-   €   (slovom jedentisícšesťstošesdesiat   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II.   so   sídlom   v   Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. D. K., so sídlom K., vo výške 245,70 € (...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v   takom   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   domáha vyslovenia   porušenia   svojich   základných   práv,   považuje za účinný prostriedok   nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch”). Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie   tejto   možnosti   podľa   citovaných   ustanovení   sťažnosť   zaslanú   doporučene okresnému   súdu   30.   novembra   2009,   po   podaní   ktorej   vzápätí   bola   podaná   sťažnosť ústavnému súdu, ak navyše sťažovateľ, zastúpený advokátkou, nepredložil ústavnému súdu dôkaz o účinnom doručení podania z 30. novembra 2009 predsedovi okresného súdu a jeho stanovisko k tejto sťažnosti.

Ústavný súd podotýka, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý podal sťažnosť predsedovi okresného   súdu   desať   dní   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   je   iba   formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda   okresného   súdu   dostal   primeranú   (rozumnú)   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej,   navyše   ak   ani   nepreukázal   doručenie   sťažnosti predsedovi   okresného   súdu   a   nepredložil   jeho   odpoveď   na   preukázanie   toho,   že   jeho sťažnosť bola dôvodná.

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd tiež z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ v dedičskej veci, kde podľa neho dochádzalo k zbytočným prieťahom, využil   aj   ďalšiu   zákonnú   možnosť   poskytnutú   mu   ustanovením   §   175zb   Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   podľa   ktorého   súd   môže   odňať   vec   poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných a iných prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Judikatúra ústavného súdu zaujala právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu - fyzickú aj právnickú. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá   sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných   práv   a   slobôd   na   orgáne   verejnej   moci,   ktorého   právomoc   predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že riadne vyčerpanie opravných prostriedkov   alebo iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   uvedené   zákony   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd účinne poskytovali a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veciach individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy v rámci ochrany základných práv a slobôd v dedičskom konaní sa nemôže   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom   (obdobne   napr. III. ÚS 253/08).

Žiadosť   o   výmenu   súdneho   komisára   podľa   §   175zb   ods.   1   OSP   podľa   názoru ústavného   súdu   poskytuje   sťažovateľovi   tiež   efektívny   prostriedok   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd.

Keďže   sťažovateľ   dostatočne   nepreukázal   ani   využitie   tejto   možnosti,   ktorú   mu poskytoval zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd na zrýchlenie rozhodovania o dedičskej veci, z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť (obdobne napr. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa   v   uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenosť,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010