znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 9/09-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. L., P., zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   a   čl.   7   Medzinárodného   paktu   o hospodárskych,   sociálnych a kultúrnych právach uznesením Okresného súdu P. sp. zn. 2 T/89/2004 zo 4. júla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2008 doručená sťažnosť Mgr. V. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práv   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a čl.   7 Medzinárodného   paktu   o hospodárskych,   sociálnych   a kultúrnych   právach   (ďalej   len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T/89/2004 zo 4. júla 2008.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   okresným   súdom ustanovený za obhajcu obvineného M. P. v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/89/2004, ktoré právoplatne skončilo 2. novembra 2004.

O jeho   žiadosti   o priznanie   trov   trestného   konania   rozhodol   vyšší   súdny   úradník uznesením z 18. januára 2008 tak, že mu priznal trovy v sume 28 560 Sk. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol predseda senátu okresného súdu uznesením zo 4.   júla   2008   sp.   zn.   2   T/89/2004   tak,   že   zrušil   uznesenie   vyššieho   súdneho   úradníka a priznal mu trovy konania v sume 31 416 Sk.

Podľa   neho   trovy   trestného   konania   neboli   správne   vypočítané   a „Rozhodnutím predsedu senátu, ktoré je v rozpore s advokátskou tarifou, a to § 1 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 4, § 18 písm. a/, § 19 ods. 3, § 22 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z., bol zároveň porušený aj zákon, a to v § 553 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého mám voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa advokátskej tarify, a taktiež aj v § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 25 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa ktorých mám nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov za poskytnuté právne služby a na ich úhradu štátom. (...). K porušeniu týchto základných ľudských práv porušovateľom v obidvoch stupňoch súdneho konania došlo aj preto, lebo porušovateľ nepostupoval v súlade s § 2 ods. 2, ods. 7 (analogicky) Tr. por. a porušil aj svoje povinnosti stanovené v § 192 ods. 1, § 194 ods. 1 Tr. por.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vydal vo veci tento nález:

„1. Okresný súd Považská Bystrica uznesením sp. zn. 2 T/89/2004 zo dňa 4. 7. 2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/89/2004, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, porušil právo   sťažovateľa   Mgr.   V.   L.,   advokáta,   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   právo   domáhať   sa   zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   Slovenskej republiky,   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   právo   domáhať   sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, zaručené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo vlastniť majetok, zaručené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo pokojne užívať svoj majetok a právo na to, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva, zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na spravodlivú odmenu za prácu, zaručené v čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo každého človeka na spravodlivé a priaznivé pracovné   podmienky   zabezpečujúce   najmä:   (a)   odmenu,   ktorá   poskytuje   ako   minimum všetkým pracovníkom: (I) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, zaručené v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

2. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2 T/89/2004 zo dňa 4. 7. 2008 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.

3. Mgr. V. L., advokátovi, sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000,--   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica   povinný   mu   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Považská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu všetkých trov   konania   na   účet   jeho   právneho   zástupcu,   advokáta   JUDr.   T.   B.,   do   3   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho „práva, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   Slovenskej   republiky,   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky,   právo   domáhať   sa   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom súde, zaručené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo vlastniť majetok,   zaručené   v   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   11   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, právo pokojne užívať svoj majetok a právo na to, že nikoho nemožno   zbaviť   jeho   majetku   s   výnimkou   verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva, zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na spravodlivú odmenu za prácu, zaručené v čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo každého človeka na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky zabezpečujúce najmä: (a) odmenu, ktorá   poskytuje   ako   minimum   všetkým   pracovníkom:   (I)   spravodlivú   mzdu   a   rovnakú odmenu   za   prácu   rovnakej   hodnoty   bez   akéhokoľvek   rozlišovania,   zaručené   v   čl.   7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach...“ uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T/89/2004 zo 4. júla 2008.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie označených   základných   práv   zaručených   príslušnými   článkami   ústavy   a   listiny   a   práv zaručených   príslušnými   článkami   dohovoru, dodatkového   protokolu   a medzinárodného paktu   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   2   T/89/2004   zo   4.   júla   2008,   je   zjavne neopodstatnená (obdobne aj II. ÚS 408/08).

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. aj II. ÚS 405/08).

Ústavný   súd   predovšetkým   pripomína,   že podľa   svojej   ustálenej judikatúry   nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd vyvodil   (II. ÚS 21/96).   Vo   všeobecnosti   úlohou   súdnej   ochrany   ústavnosti   poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,   že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   nemôže   zastupovať všeobecné súdy,   ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 13/01).

Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z jeho odôvodnenia okrem iného vyplýva:

„Uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 2 T/89/2004 zo dňa 18. 01. 2008   bola   advokátovi   Mgr.   V.   L.   priznaná   odmena   a   náhrada   hotových   výdavkov   v súvislosti s obhajobou ods. M. P. vo výške 28.560,- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote advokát Mgr. L. sťažnosť, v ktorej namietal nesprávnosť sčítavania času trvania vyšetrovacích úkonov vykonaných dňa 13. 07. 2004, 20. 08. 2004 a 23. 09. 2004 (body 3., 7. a 8. výroku napadnutého uznesenia) (...) Žiadal,   aby   predseda   senátu   podľa   §   194   ods.   1   písm.   b)   Tr.   por.   napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby predseda senátu vo veci rozhodol sám a priznal mu odmenu v celkovej výške 48.552,- Sk.

Podľa § 190 ods. 1 Tr. por. orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania.

Podľa § 190 Tr. por. ods. 2 písm. c) Tr. por. ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec   na   rozhodnutie   vyšší   súdny   úradník   alebo   súdny   tajomník   predsedovi   senátu   a   v prípravnom   konaní   sudcovi   pre   prípravné   konanie,   ktorí   majú   pri   tomto   rozhodovaní postavenie nadriadeného orgánu.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Nakoľko   vyšší   súdny   úradník   sťažnosti   advokáta   nevyhovel,   predložil   vec   na rozhodnutie predsedovi senátu. Predseda senátu preskúmal sťažnosť advokáta, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 2 T/89/2004 zo dňa 18. 01. 2008 a dospel k záveru, že sťažnosť advokáta je čiastočne opodstatnená a to z nasledovných dôvodov:

Rozsudkom Okresného súdu P. sp. zn. 2 T/89/04 zo dňa 02. 11. 2004 bol obž. M. P. uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. úč. do 31. 12. 2005 a z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. úč. do 31. 12. 2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2004.

V trestnom konaní bol obvinenému podľa § 39 ods. 1, § 36 ods. 3 Tr. por. úč. do 31. 12. 2005 ustanovený obhajca Mgr. V. L., nakoľko išlo o nutnú obhajobu.

Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní je   vo   výške   1/5-iny   výpočtového   základu,   teda   2.720,-   Sk   vzhľadom   na   to,   že   voči odsúdenému sa viedlo trestné stíhanie pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. úč. do 31. 12. 2005 a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. b), c)Tr. zák. úč. do 31. 12. 2005 (§ 15 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z.), a na trestný   čin   ublíženia na zdraví podľa § 222 ods.   1 Tr.   zák.   úč.   do   31.   12.   2005 ustanovoval zákon trest odňatia slobody, ktorého hranica prevyšuje 5 rokov ale neprevyšuje 10 rokov.

Výška výpočtového základu bola v roku 2004 vo výške 13.602,- Sk. Vyšší   súdny   úradník   postupoval   správne,   keď   účasť   advokáta   na   vyšetrovacích úkonoch vykonaných v jeden deň na rovnakom mieste a bezprostredne za sebou posúdil ako 1 úkon právnej služby. Toto sa týka úkonov právnej služby vykonaných dňa 13. 07. 2004, 20.   08.   2004   (body   3.,   7.   napadnutého   uznesenia)   a   sčasti   aj   bodu   8.   napadnutého uznesenia, teda dňa 23. 09. 2004.

Podľa § 16 ods. 1 písm. d) vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z. patrí advokátovi odmena za účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že upravuje odmeňovanie advokátov za úkony právnej služby, ktoré spočívajú v účasti, resp. v konaní obhajcu v trestných veciach pred orgánmi činnými v trestnom konaní v rôznych jeho štádiách v prípravnom konaní a v konaní pred súdom   (hlavné   pojednávanie,   verejné   zasadnutie),   ktoré   sú   najbližšie   svojou   povahou   i účelom a pre priznanie odmeny za niektorý z týchto úkonov platia aj rovnaké pravidlá. Tento výklad vychádza z časového hľadiska stanoveného v uvedenom ustanovení, ktoré je rozhodné pre priznanie odmeny. Znamená to, že advokátovi patrí odmena za každé začaté dve   hodiny   jeho   účasti,   resp.   jeho   konania   pred   orgánom   činným   v   trestnom   konaní. Uvedené pravidlo je modifikované iba tým, že treba brať do úvahy čistý čas trvania úkonu, ktorého   sa   advokát   zúčastnil   a   nie   aj   čas   jeho   prerušenia,   lebo   počas   plynutia   týchto časových úsekov nejde o vykonávanie vyšetrovacích úkonov.

Jedným   úkonom   právnej   služby,   ktorý   je   uvedený   pod   písmenom   d)   sa   rozumie celkový počet úkonov, ktoré boli vykonané v jednom dni. V prípade, že bolo vykonaných viac vyšetrovacích úkonov (výsluchy svedkov, poškodeného, konfrontácie a pod.) v priebehu toho istého dňa, ktoré na seba nadväzovali, na tom istom mieste a advokát sa na nich zúčastnil, je potrebné určiť čistý čas trvania po odpočítaní prestávok a uznať za výkon právnej služby každé začaté dve hodiny takto zisteného času.

Účasť advokáta na výsluchoch svedkov Z. P. a M. P. dňa 23. 09. 2004 je potrebné považovať   za   1   samostatný   úkon   právnej   služby   a   oboznamovanie   sa   s   výsledkami vyšetrovania v ten istý deň za ďalší samostatný úkon právnej služby. Uvedené vyplýva z toho, že nejde o úkony, ktoré sú si najbližšie svojou povahou a účelom.

Predseda senátu sa stotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka, keď advokátovi nepriznal odmenu za účasť pri prevzatí vecí obvineným M. P. dňa 23. 9. 2004 na OR PZ P. z dôvodu že sa nejedná o výkon právnej služby, za ktorý by prináležala advokátovi odmena v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   predseda   senátu   ako   nadriadený   orgán   vyššieho súdneho úradníka napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a nakoľko k rozhodnutiu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, resp. vyžiadať si doklady, rozhodol vo veci sám.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (a tiež pri výpočte odmeny a hotových výdavkov za obhajobu špecifikovanej v úvode uznesenia sp. zn. 2 T/89/2004 zo 4. júla 2008 v bodoch 1 až 12) okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, na základe akých skutočností priznal sťažovateľovi odmenu v konečnej sume 31 416 Sk.

V každom prípade tento postup okresného súdu pri odôvodňovaní svojho uznesenia nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, pretože pri rozhodovaní vychádzal zo   skutkového   stavu   a z podkladov   predložených   samotným   sťažovateľom,   čo   ho zaväzovalo   pri   rozhodovaní   o veci.   Po   preskúmaní   spôsobu   a rozsahu   odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad príslušných ustanovení citovaných právnych predpisov v napadnutom rozhodnutí, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s namietanými   článkami   ústavy,   medzinárodných dohovorov   a ostatnými   sťažovateľom citovanými   zákonmi.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s   uznesením   okresného   súdu nestotožňuje, nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009