znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 9/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. januára 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., N., zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Ľ. R., N., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 17 Er 408/2005-28 z 9. augusta 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2006   doručená   sťažnosť   Š.   J.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. Ing. Ľ. R., N., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 Er 408/2005-28 z 9. augusta 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 89/97 z 24.   júla   1997   zrušil   právo   spoločného   nájmu   účastníkov   konania   (sťažovateľa   a jeho bývalej manželky, s ktorou sa rozviedol, ďalej len „oprávnená“) k bytu č. 11 v N., pričom oprávnenú určil za výlučnú užívateľku uvedeného bytu s tým, že sťažovateľovi bola uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

Sťažovateľovi   bolo   1.   augusta   2005   doručené   vyhlásenie   právnej   zástupkyne oprávnenej   o zabezpečení   bytovej   náhrady   a   „odstúpení“   predmetnej   nehnuteľnosti, v ktorom ho zároveň vyzvala na vypratanie bytu na ulici... (sťažovateľ predpokladá, že pri názve ulice   došlo   k zrejmému   omylu,   pretože   na uvedenej   ulici   nikdy   nebýval).   Podľa názoru sťažovateľa sa vypratanie bytu v zmysle rozsudku okresného súdu sp. zn. 25 C 89/97 z 24.   júla   1997   zásadne   podmieňuje   zabezpečením   zodpovedajúcej   bytovej   náhrady a následne uzavretím nájomnej zmluvy na dobu neurčitú podľa ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne oprávnenej   nebolo   podľa   názoru   sťažovateľa   zrejmé,   o aký   právny   úkon   „odstúpenia“ predmetnej nehnuteľnosti malo ísť, ako aj skutočnosť, že ponúkaný náhradný byt nespĺňal zákonné predpoklady,   sťažovateľ   v písomnom   vyjadrení   z 29.   augusta   2005 uviedol,   že ponúkanú nehnuteľnosť nepovažuje za zabezpečenie náhradného bytu.

Sťažovateľovi   bolo   1.   decembra   2005   doručené   upovedomenie   o začatí   exekúcie na základe   vykonateľného   exekučného   titulu   na   nepeňažné   plnenie,   ktorým   bola sťažovateľovi uložená povinnosť vypratať byt č. 11 v N. Súčasťou upovedomenia o začatí exekúcie   bolo   poučenie   o tom,   že   sťažovateľ   ako   povinná   osoba   je   oprávnený   vzniesť námietky proti exekúcii u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia, pričom zároveň má aj oprávnenie vzniesť do 3 dní námietky proti trovám exekúcie.

Sťažovateľ podal v zákonnej 14 dňovej lehote (9. decembra 2005) námietky voči exekúcii, „... o ktorej sa domnievam, že je nezákonná z dôvodov nedostatku vykonateľnosti exekučného   titulu...“ a súčasne   navrhol   zastavenie   exekúcie   v zmysle   ustanovenia   §   57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Okresný súd uznesením č. k. 17 Er 408/2005-28 z 9. augusta   2006   námietky   sťažovateľa   zamietol. V odôvodnení   predmetného   uznesenia súd uviedol, že podanie sťažovateľa bolo posúdené podľa jeho obsahu a nie ako námietky proti exekúcii, ale ako špeciálny typ námietok – tzv. námietky proti bytovej náhrade podľa ustanovenia § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré sa vznášajú u exekútora do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom o tejto skutočnosti nebol sťažovateľ v upovedomení o začatí exekúcie poučený. Okresný súd však podľa názoru sťažovateľa v predmetnom   uznesení   uznal   jeho   námietky   ako   čiastočne   odôvodnené,   ale   podané po zákonnej 3-dňovej lehote. Uznesenie zároveň obsahovalo poučenie, že odvolanie proti nemu nie je prípustné.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   poučenie   podal   23.   augusta   2006   sťažnosť na postup vyššieho súdneho úradníka a prieťahy v konaní v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“), keďže o jeho námietkach   proti   exekúcii   nebolo   rozhodnuté   v zákonnej   60-dňovej   lehote.   Uvedené podanie však sťažovateľ zároveň označil aj ako „podnet na vydanie opravného uznesenia“, pretože mal za to, že súd môže v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie opraviť. Okresný súd vo vyjadrení č. Spr. 1954/2006 z 5. októbra 2006 uviedol, že sťažnosť bola preskúmaná len   s prihliadnutím   na   prieťahy   v konaní   spôsobené   novelizáciou   Občianskeho   súdneho poriadku a tým neúmerne vysokou pracovnou zaťaženosťou exekučného oddelenia.

Sťažovateľ   bol   v predmetnom   vyjadrení   zároveň   vyrozumený   o prípise   vyššieho súdneho úradníka adresovanom poverenej exekútorke, z ktorého sa dozvedel, že „... súd sa plne stotožňuje s mojím názorom, že písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady nemohlo   byť   podkladom   na   vyznačenie   vykonateľnosti   predmetného   rozsudku   OS   Nitra v spojitosti s odvolacím rozsudkom KS Nitra“. Sťažovateľ preto považuje postup okresného súdu pri rozhodovaní o jeho námietkach proti exekúcii za porušenie jeho práva na súdnu ochranu,   pretože   nemal   možnosť   v rámci   kontradiktórnosti   konania   poprieť   požiadavky a argumenty   protistrany,   ako   aj   predniesť   svoje   argumenty   a požiadavky.   Okresný   súd zároveň pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii konal s prieťahmi a neumožnil podať sťažovateľovi   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiu   zamestnanca   súdu,   o ktorom   by rozhodoval sudca.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   v návrhu   výroku   rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 13 dohovoru uznesením okresného súdu sp.   zn.   17   Er   408/2005-28   z 9.   augusta   2006,   zakázal   okresnému   súdu   pokračovať v porušovaní jeho základných práv, zrušil predmetné uznesenie, vec vrátil okresnému súdu na   nové   konanie   a rozhodnutie   so   súčasným   odložením   vykonateľnosti   uznesenia č. k. 17 Er 408/2005-28   z 9.   augusta   2006   do   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Sťažovateľ zároveň   žiada   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   40   000   Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa   ustanovenia   §   25   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa zistil (úradný záznam zo 16. novembra 2006), že   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   17   Er   408/2005-28   z   9.   augusta   2006   nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2006.

V konkrétnych okolnostiach predmetnej veci bolo sťažnosť ústavnému súdu potrebné podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   dátumu   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu č. k. 17 Er   408/2005-28   z 9.   augusta   2006.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde „Táto lehota stanovená zákonom o ústavnom súde je objektívnou lehotou, čo   znamená, že   zmeškanie   tejto   lehoty   nie je   možné   odpustiť“   (napr.   III.   ÚS   298/06). Sťažnosť   sťažovateľa   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   2.   novembra   2006,   teda od právoplatného vybavenia veci uplynulo nepochybne dlhšie časové obdobie ako zákonná dvojmesačná   lehota,   preto   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   podanú oneskorene (napr. III. ÚS 310/04, III. ÚS 312/05, III. ÚS 221/06).

Ústavný   súd   zároveň   v tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   v danom   prípade   nie   je relevantná argumentácia sťažovateľa, ktorý plynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty začal počítať   od   12.   októbra   2006,   kedy   prevzal   odpoveď   okresného   súdu   č.   Spr.   1954/06 z 5. októbra 2006, pretože podľa údajov uvedených v jeho sťažnosti okresný súd porušil jeho namietané základné práva uznesením č. k. 17 Er 408/2005-28 z 9. augusta 2006, a nie vyjadrením č. Spr. 1954/2006 z 5. októbra 2006, ktoré bolo odpoveďou na jeho sťažnosť v zmysle   ustanovení   zákona   o súdoch   (ako   je   to   uvedené   v predmetnej   sťažnosti z 22. augusta 2006, ktorej fotokópia bola pripojená k ústavnej sťažnosti sťažovateľa ako príloha).

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. januára 2007