znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 9/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť H. S., P., zastúpenej advokátkou JUDr. V. S., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Katastrálneho úradu v P., Správy katastra P., pri zápise vlastníctva na základe verejnej listiny, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   H.   S.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2005   doručená   sťažnosť   H.   S.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. V. S., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Katastrálneho   úradu   v P.   (ďalej   len   „katastrálny   úrad“),   Správy   katastra   P.   (ďalej   len „správa katastra“), pri zápise vlastníctva na základe verejnej listiny.

Sťažovateľka uviedla, že 3. februára 2003 bolo správe katastra doručené uznesenie Okresného súdu   v Prešove (ďalej   len „okresný   súd“)   sp.   zn. D 2539/01, Dnot 15/2002 z 21. augusta   2002,   obsahom   ktorého   bolo   schválenie   dohody   dedičov   o vyporiadaní dedičstva   po   poručiteľovi   A.   I.   N.,   naposledy   bytom   P.   Predmetom   dedičstva   bol nehnuteľný majetok v katastrálnom území P. zapísaný na LV č. 6073 ako mpč. 1653/3 – roľa   o výmere   4280   m2,   mpč.   1653/4   –   neplodná   plocha   o výmere   1663   m2 spolu s rodinným domom súp. č. 3539 na parcele KN 9427/2 s príslušenstvom, ktorý sťažovateľka ako jedna z oprávnených dedičov nadobudla do vlastníctva v podiele 1/7.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   listom   z   12.   júna   2003   správa   katastra   vrátila predmetnú listinu zaevidovanú pod č. Z 341/2003 s odôvodnením, že parcela KN 9427/2, na ktorej v zmysle uznesenia o dedičstve má stáť rodinný dom súp. č. 3539, sa v evidencii katastra nehnuteľností nenachádza a ani stavba nie je v katastrálnej mape zakreslená. Správa katastra   v tejto súvislosti   žiadala od dedičov   predložiť originál   geometrického plánu na zameranie rodinného domu, ako aj doklad o pridelení súpisného čísla.

Listom z 20. júna 2003 sťažovateľka žiadala správu katastra o zapísanie skutočností vyplývajúcich z uznesenia okresného súdu o dedičstve na hluchý list vlastníctva č. 6073 aj bez   požadovaných   dokladov,   argumentujúc   tým,   že   uznesenie   o dedičstve   je   verejnou listinou vyhotovenou na základe zákona.

Sťažovateľka sa namietajúc postup správy katastra ako úmyselné odďaľovanie zápisu vlastníctva obrátila so sťažnosťou na nadriadený katastrálny úrad (6. júla 2005), ako aj na Úrad   geodézie,   kartografie   a   katastra   Slovenskej   republiky   ako   ústredný   orgán (5. septembra 2005 a opakovane 25. októbra 2005).

Podľa   sťažovateľky   napriek   tomu,   že   sa   domáhala   preskúmania   postupu   správy katastra pri zápise jej vlastníctva prostredníctvom vecne nadriadených správnych orgánov a žiadala   príslušnú   nápravu,   jej   požiadavkám   v tomto   smere   doteraz   nebolo   vyhovené. Uvádza,   že   kompetentné   správne   orgány   (katastrálny   úrad   a správa   katastra)   pokračujú naďalej v prieťahoch v konaní o zapísanie jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností napriek tomu, že podľa nej sú splnené všetky zákonné podmienky pre tento zápis.

Podľa tvrdenia sťažovateľky bol zásah do jej označených základných práv spôsobený a naďalej trvá v dôsledku nekonania dotknutého správneho orgánu, ktorý bol oprávnený a príslušný v jej veci konať a vybaviť ju (zapísať vlastnícke právo do katastra).

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal katastrálnemu úradu,   správe   katastra,   aby   vo   veci   konali   a na   základe   verejnej   listiny   zapísali   jej vlastníctvo, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk za každý rok prieťahov konania (2003, 2004 a 2005).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).

Podľa   obsahu   sťažnosti   je   jej   predmetom   tvrdenie   sťažovateľky   o tom,   že nečinnosťou katastrálneho úradu, správy katastra, boli porušené jej základné práva podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy.

Pre rozhodnutie ústavného súdu boli rozhodujúce nasledovné právne úvahy a právne posúdenie predmetu konania:

Postup pri zápise práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Podľa tohto zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom na základe verejnej listiny, v okolnostiach prípadu uznesenia okresného súdu sp. zn. D 2539/01, Dnot 15/2002 z 21. augusta 2002.

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo v počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či   obsahuje náležitosti   podľa   tohto   zákona. Ak   táto listina je spôsobilá na vykonanie záznamu,   správa   katastra   ju   zapíše,   v opačnom   prípade   ju   vráti   s upozornením   na nedostatky.

Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona verejná listina alebo iná listina musí okrem   iného obsahovať označenie nehnuteľností   podľa   katastrálnych   území,   parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku.

V okolnostiach prípadu nehnuteľnosti, ktoré sťažovateľka zdedila spolu s ostatnými dedičmi   na   základe   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   D   2539/01,   Dnot   15/2002 z 21. augusta   2002,   nie sú   v katastri   nehnuteľností   doteraz   vôbec zapísané. Preto   podľa záveru   kompetentného   správneho   orgánu   je   potrebné   zároveň   s osvedčením   o dedičstve doložiť i listiny   potrebné na zápis nehnuteľností,   a to   v prípade   rodinného   domu   listinu o pridelení súpisného čísla, v prípade pozemku parc. č. 9427/2 geometrický plán, ktorým bol vytvorený. Podľa tohto správneho orgánu vlastnícke právo k predmetu dedičstva, t. j. k stavbe   a k pozemku,   môže   byť   v katastri   nehnuteľností   zapísané   až   po   splnení požadovaných   podmienok   zo   strany   oprávnených   dedičov   (okrem   iných   aj   zo   strany sťažovateľky).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je jeho právomoc vec meritórne skúmať založená   výlučne   v prípadoch,   keď   medzi   napadnutým   rozhodnutím   alebo   postupom dotknutého orgánu a namietaným porušením základných práv a slobôd existuje súvislosť, z ktorej vyplýva otázka ústavného významu a intenzity (I. ÚS 19/02). V danom prípade však ústavný súd nepovažuje za nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či medzi napadnutým postupom   dotknutého   orgánu   a označenými   právami   sťažovateľky   je   vôbec   súvislosť, z ktorej by vyplývala otázka ústavného významu a intenzity.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci totiž riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu   subsidiárna a nastupuje až vtedy,   keď   nie   je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Podľa   §   244   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v správnom   súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu   orgánov   verejnej   správy.   Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   sa   postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Týmto zákonným postupom sa zabezpečuje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu.   Toto   právo   zahŕňa   aj   právo   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorá   sa domáha, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť v lehote, ktorú zároveň určí. Orgán verejnej správy nekoná spôsobom určeným príslušným právnym predpisom, najmä ak je v konaní nečinný a uvedenou nečinnosťou je fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach.

Sťažovateľka skutkovo namieta nečinnosť (pomalé konanie) orgánu štátnej správy, a preto podľa § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je na konanie vo veci príslušný správny súd.

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa označených článkov   ústavy,   treba   konštatovať,   že   sťažovateľka   sa   v okolnostiach   prípadu   vôbec nedomáhala   na   príslušnom   súde   ochrany   svojich   označených   práv   (túto   skutočnosť nepreukázala ani to netvrdí v sťažnosti).

Keďže sťažovateľka namietala, že postupom katastrálneho úradu, správy katastra, došlo   k porušeniu   jej   označených   základných   práv,   a keďže   proti   nečinnosti   orgánov verejnej   správy   poskytujú   ochranu   všeobecné   súdy   v   rámci   správneho   súdnictva (III. ÚS 72/02, II. ÚS 136/02, I. ÚS 9/02), ústavný súd bol nútený sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou sťažovateľky nemožno odstrániť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o ďalších nárokoch je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti osobitne nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. januára 2006