znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 9/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Sziszáka a Zuzany Sziszákovej, obaja bytom D. S., zastúpených advokátom JUDr. M. Z., D. S., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 a Krajským súdom v Trnave v konaní sp. zn. 10 CoE 79/03 o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o schválení príklepu z 11. júla 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Jozefa   Sziszáka   a Zuzany   Sziszákovej o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2004 doručená sťažnosť Jozefa Sziszáka a Zuzany Sziszákovej, obaja bytom D. S. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. Z., D. S., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99, ako aj Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 10 CoE 79/03 o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o schválení príklepu z 11. júla 2003.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   návrhom   na   vykonanie   exekúcie   doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. V. K., Exekútorský úrad M. (ďalej len „súdny exekútor“), 5. októbra   1999   sa   oprávnená   AGRA,   s.   r.   o.,   M.   (ďalej   aj   „oprávnená“)   domáhala vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 2 100 000 Sk voči povinnej Ing. Z. L., V. M. (ďalej   len   „povinná“),   priznanej   právoplatným   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 9 C 121/99 z 10. augusta 1999.

V priebehu exekučného konania sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 okresným súdom poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie na predaj nehnuteľností patriacich do spoluvlastníctva povinnej s manželom (povinnej doručené 22. februára 2000) a 6. marca 2000 vydal exekučné príkazy na predaj uvedených nehnuteľností.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   na   účely   výkonu   exekúcie   bol   znalcom   z odboru oceňovania   nehnuteľností   19.   februára   2002   vyhotovený   znalecký   posudok.   Za   účelom vykonania dražby predmetných nehnuteľností určil exekútor dražobnou vyhláškou z 25. júla 2002 termín dražby na 30. august 2002. Táto dražba, ako aj ďalšie dražby stanovené na 1. október   2002,   14.   január   2003   a   14.   apríl   2003   sa   však   neuskutočnili   z rôznych zákonných dôvodov (nebolo vykázané doručenie povinnej a spoluvlastníkovi, dvakrát boli podané námietky proti znaleckému posudku a okresný súd musel o nich rozhodnúť, Ing. B. ako   treťou   osobou   bola   predložená   dlhodobá   nájomná   zmluva   s právom   budúcej   kúpy exekuovaných nehnuteľností).

Napriek   podaným   námietkam   proti   znaleckému   posudku   exekútor   dražobnou vyhláškou zo 14. apríla 2003 určil ďalší termín dražby na 19. máj 2003, ktorú aj v tento stanovený   deň   vykonal   a príklep   udelil   sťažovateľovi   spoločne   s jeho   manželkou. Sťažovatelia ako vydražitelia doplatili vydraženú cenu do rúk súdneho exekútora 23. mája 2003.Proti   udelenému   príklepu   podali   námietky   Ing.   M.   B.   a manžel   povinnej   ako spoluvlastník nehnuteľností.

Okresný súd uznesením z 11. júla 2003 rozhodol o podaných námietkach tak, že námietky   proti   znaleckému   posudku,   ako aj námietky   proti   udeleniu   príklepu   zamietol. Zároveň   schválil   príklep   udelený   na   dražbe   nehnuteľností   konanej   19.   mája   2003   pre sťažovateľov ako vydražiteľov v sume 2 187 000 Sk.

Proti   výroku   o príklepe   bolo   podané   v zákonnej   lehote   odvolanie   a vec   bola   za účelom rozhodnutia o odvolaní postúpená krajskému súdu.

Porušenie svojich označených základných práv vidia sťažovatelia v tom, že do dňa podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   im   nebolo   doručené   rozhodnutie   krajského   súdu o odvolaní, v dôsledku čoho ich vec nebola právoplatne ukončená a príklep nenadobudol právoplatnosť.   Na   základe   tejto   skutočnosti   sťažovatelia   nemohli   započať   renováciu a rekonštrukciu vydražených nehnuteľností, ani ju prenajať za účelom podnikania. V konaní s prieťahmi v postupe okresného súdu, ako aj krajského súdu sťažovatelia vidia porušenie základných ústavných práv a bola im tým spôsobená materiálna škoda.

Sťažovatelia poukazujú aj na to, že iniciovali odstránenie prieťahov na krajskom súde, napriek tomu im rozhodnutie nebolo doručené.

Sťažovatelia   v tejto   súvislosti   žiadajú,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99, ako aj krajským súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   CoE   79/03,   priznal   im   primerané   finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania v zatiaľ nevyčíslenej výške.

II.

V okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   zo   sťažnosti   sťažovateľov   a z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu vedeného pod sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 zistil tento skutkový stav:

Spoločnosť AGRA, s. r. o., M. ako oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným   súdnemu   exekútorovi   5.   októbra   1999   domáhala   vymoženia   peňažnej pohľadávky vo výške 2 100 000 Sk voči povinnej z titulu uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 C 121/99 z 10. augusta 1999 vykonateľného 25. augusta 1999.

Na základe uvedeného exekučného titulu po podaní návrhu oprávnenej na exekúciu a vydaní   poverenia   na   výkon   exekúcie   okresným   súdom   upovedomil   poverený   súdny exekútor   účastníkov   konania   o začatí   exekúcie.   Upovedomenie   o začatí   exekúcie   bolo povinnej doručené 22. februára 2000. Podľa upovedomenia mala byť exekúcia vykonaná viacerými spôsobmi, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke, predajom hnuteľných vecí a predajom   nehnuteľností   patriacich   do   spoluvlastníctva   povinnej   (s   jej   manželom) zapísaných (...)a vedených v Správe katastra Dunajská Streda.

Okrem   povinnej   bolo   upovedomenie   o začatí   exekúcie   doručené   oprávnenej, spoluvlastníkovi nehnuteľností a Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru. V upovedomení o začatí exekúcie zakázal súdny exekútor povinnej v súlade s § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii.

Exekučné príkazy na predaj predmetných nehnuteľností, ktoré súdny exekútor vydal 6. marca 2000, boli povinnej doručené 9. a 10. januára 2002 (prostredníctvom polície).

Ohliadka nehnuteľností sa konala 10. januára 2002 za účasti znalca, povinnej a jej manžela ako spoluvlastníka. Následne súdny znalec vyhotovil 19. februára 2002 znalecký posudok, podľa ktorého cena podľa cenového predpisu bola zistená vo výške 1 602 260 Sk a trhová cena 2 187 000 Sk.

Za   účelom   vykonania   dražby   predmetných   nehnuteľností   určil   súdny   exekútor dražobnou vyhláškou z 25. júla 2002 termín dražby na 30. august 2002, ktorá sa napokon neuskutočnila z dôvodu, že dražobná vyhláška nebola do termínu dražby doručená povinnej a spoluvlastníkovi. Dôvodmi nekonania ďalších dražieb stanovených na 1. október 2002, 15. november 2002, 14. január 2003 a 14. apríl 2003 boli neprihlásenie žiadneho záujemcu v prvom prípade, podané námietky Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., B. proti znaleckému posudku   v druhom   prípade,   o ktorých   musel   rozhodnúť   okresný   súd   (uznesenie   sp.   zn. Er 1674/99   zo   14.   novembra   2002),   podané   námietky   exekútorom   JUDr.   J.   F.   proti znaleckému posudku v treťom prípade, o ktorých musel rozhodnúť okresný súd (uznesenie sp. zn. Er 1674/99 z 24. februára 2003) a predloženie nájomnej zmluvy Ing. B. (uzavretej s povinnou) v štvrtom prípade.

Dražobnou vyhláškou zo 14. apríla 2003, ktorá bola doručená všetkým dotknutým subjektom, bol určený termín dražby na 19. máj 2003. Napriek námietkam proti znaleckému posudku podaným Ing. B. súdny exekútor dražbu určenú na 19. máj 2003 vykonal. Podľa zápisnice z dražby bol príklep udelený sťažovateľom. Podľa oznámenia súdneho exekútora v návrhu   na   schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe   nehnuteľností   adresovanému okresnému   súdu   sťažovatelia   ako   vydražitelia   doplatili   draženú   cenu   do rúk   súdneho exekútora v hotovosti 23. mája 2003.

Proti   udelenému   príklepu   podali   námietky   Ing.   B.   a manžel   povinnej   ako spoluvlastník dražených nehnuteľností.

Okresný   súd   o námietkach   povinného   a o schválení   udeleného   príklepu   rozhodol uznesením sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 z 11. júla 2003.

Proti výroku predmetného uznesenia okresného súdu o príklepe podala povinná, jej manžel ako spoluvlastník draženej nehnuteľnosti a Ing. B. 18. septembra 2003 odvolanie. Spisový   materiál   bol   za   účelom   rozhodnutia   o podanom   odvolaní   vyexpedovaný z okresného súdu 29. septembra 2003 a krajskému súdu bol doručený 6. októbra 2003.

Krajský   súd   o odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o príklepe   rozhodol uznesením sp.   zn. 10 CoE   79/03 z 30. apríla 2004 tak, že potvrdil   schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností konanej 19. mája 2003 vydražiteľom J. S. a manželkou Z. S. Zároveň odmietol odvolanie Ing. M. B. z dôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou. Okresnému súdu bolo predmetné rozhodnutie o odvolaní doručené 4. októbra 2004 a sťažovateľom bolo doručené 25. októbra 2004.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označili   sťažovatelia,   a to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (III. ÚS 199/02, I. ÚS 140/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   označeného   článku   ústavy,   ku   ktorému   malo   dôjsť v exekučnom   konaní   sp.   zn.   Er   1674/99,   Ex   256/99   z dôvodu,   že   podľa   sťažovateľov v súvislosti s im udeleným príklepom na dražbe nehnuteľností konanej 19. mája 2003, hoci okresný súd vydal uznesenie o schválení príklepu 11. júla 2003, krajský súd nerozhodol o odvolaní voči príklepu ani do jedného roka po vykonaní príklepu. Týmto postupom tak uvedené súdy porušili označené ústavné právo sťažovateľov.

Ústavný súd pri skúmaní, či v okolnostiach prípadu došlo k porušeniu sťažovateľmi označených   ústavných   práv   okresným   súdom   a krajským   súdom,   neposudzoval   celé exekučné konanie sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 (ktoré začalo v roku 1999 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), ale len relatívne samostatné konanie o schválení príklepu vedené na okresnom súde pod sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99, ako aj konanie o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vedené na krajskom súde pod   sp.   zn.   10   CoE   79/03,   pretože   práve   to   je   predmetom   sťažnosti   sťažovateľov. Sťažovatelia   nevystupujú   v predmetnom   exekučnom   konaní   ani   ako   oprávnení   ani   ako povinní (na iné úkony v predmetnej exekúcii nie sú preto aktívne legitimovaní), v rámci speňažovania majetku postihnutého exekúciou na dražbe konanej 15. mája 2003 sa stali vydražiteľmi   udelením   príklepu   súdnym   exekútorom,   o schválení   ktorého   rozhodoval okresný   súd   a v odvolacom   konaní   krajský   súd.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd v uvedenom rozsahu vec ďalej skúmal a rozhodol v nej.

Pokiaľ   ide   o tvrdené   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp.   zn.   Er   1674/99,   Ex 256/99,   ústavný   súd   posúdil   sťažnosť   sťažovateľov   ako   zjavne neopodstatnenú z dôvodu,   že namietaný postup   okresného súdu   nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom článku ústavy.

Z prehľadu procesných úkonov, ktorý si ústavný súd zadovážil z okresného súdu, vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľov konal priebežne a primeraným tempom, keď o námietkach   proti   znaleckému   posudku   na   cenu   dražených   nehnuteľností   (podaných manželom   povinnej   a Ing.   B.)   a o návrhu   súdneho   exekútora   na schválenie   príklepu udelenému v prospech sťažovateľov na dražbe konanej 19. mája 2003 rozhodol uznesením sp. zn. Er 1674/99, Ex 256/99 z 11. júla 2003. Keďže proti výroku predmetného uznesenia okresného   súdu   o príklepe   podala   povinná,   jej   manžel   ako   spoluvlastník   draženej nehnuteľnosti   a Ing.   B.   18.   septembra   2003   odvolanie,   celú   spisovú   dokumentáciu   za účelom   rozhodnutia   o podanom   odvolaní   okresný   súd   bez   zbytočného   odkladu 29. septembra   2003   vyexpedoval   krajskému   súdu,   ktorému   bolo   odvolanie   doručené 6. októbra 2003.

Krajský súd uznesením sp. zn. 10 CoE 79/03 z 30. apríla 2004 uznesenie súdu prvého stupňa   o schválení   príklepu   potvrdil.   V odvolacom   konaní   postupom   podľa   ustanovenia § 212 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku,   sa   odvolací   súd   musel   vysporiadať s námietkou povinnej, že v čase vykonania dražby nebolo rozhodnuté o námietkach Ing. B. proti   znaleckému   posudku,   že   záložný   veriteľ   nedal   k dražbe   nehnuteľností   súhlas a že dražba nehnuteľností bola vykonaná na základe znaleckého posudku staršieho ako jeden a pol   roka,   teda   so   skutočnosťami   zložitými   najmä   po   skutkovej   stránke.   Predmetné uznesenie krajský súd doručil okresnému súdu až 4. októbra 2004. Podľa sťažovateľov im rozhodnutie o odvolaní nebolo doručené ani do podania sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo   alebo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle   čl. 48   ods.   2   ústavy   krajským   súdom,   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti   každého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 23/03, I. ÚS 61/03, I. ÚS 111/03).

Prieťahy v konaní, ktorých intenzita dovoľuje ústavnému súdu vysloviť porušenie základného   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   nemožno   vyjadriť   všeobecne   pre všetky   prípady.   Pri   posudzovaní   a rozhodovaní   o zbytočných   prieťahoch   v konaní   je potrebné   zohľadniť   špecifiká   každého   jednotlivého   prípadu   so   zohľadnením   predmetu konania. Nielen dĺžka lehoty nečinnosti alebo neefektívnej činnosti príslušného orgánu, ale aj okolnosti a povaha preskúmavaného prípadu   ovplyvňujú preto rozhodnutie ústavného súdu   o zbytočných   prieťahoch   v konaní   s cieľom   poskytnutia   reálnej   súdnej   ochrany v rozumnom   čase   (II.   ÚS   8/01,   II.   ÚS   32/02).   Tú   v okolnostiach   prípadu   (schválenie príklepu v dražbe a v súvislosti s tým nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) ústavný súd nepovažoval za takú, aká si vyžaduje mimoriadny ohľad a starostlivosť súdu, ako sú napr. nároky týkajúce sa maloletých, väzobné veci, pracovnoprávne, dotýkajúce sa existenčných záujmov sťažovateľa.

Z tohto   hľadiska   ústavný   súd   pristupoval   k hodnoteniu   postupu   krajského   súdu v prerokovávanej veci. Hoci celková doba namietaného postupu krajského súdu v konaní o odvolaní   proti   schválenému   príklepu   (11   mesiacov),   keď   tento   vo   veci   rozhodol   po šiestich   mesiacoch   od   doručenia   veci   (v   okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   uznáva,   že preštudovanie odvolania, predloženej spisovej dokumentácie a zvolenie vhodného postupu súdu vo veci si pri rozhodovaní bez nariadenia pojednávania vyžadujú určitú dobu) a až po ďalších   piatich   mesiacoch   doručil   vyhotovené   rozhodnutie   prvostupňovému   súdu (štvormesačná nečinnosť vzhľadom na zákonnú 30-dňovú lehotu na vyhotovenie súdneho rozhodnutia   podľa   §   158   ods.   4   Občianskeho   súdneho   poriadku),   je   síce   dlhá,   ale nedosahuje takú intenzitu prieťahov v jej priebehu, že by ich bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd nepovažoval ani postup krajského súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   CoE   79/03   z hľadiska   naplnenia   základného   práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za zjavne neodôvodnený (majúci charakter zbytočného prieťahu v konaní).

Preto   je   sťažnosť   sťažovateľov   zjavne   neopodstatnená.   Zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   nemožno odstrániť.   Preto   sa   ústavný   súd ani nezaoberal ich   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005