znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/2016-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,binova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislavaspisových značiek: 8 Co 407/2014 zo 7. júla 2014 ( Rvp 7625/2015), 6 Co 403/2014zo 16. júla 2014 (Rvp 7626/2015), 3 Co 340/2014 zo 14. júla 2014 (Rvp7627/22015),9 Co 329/2014 zo 17. júla 2014 (Rvp 7628/2015), 8 Co 332/2014 zo 17. júna 2014(Rvp 7 629/2015), 5 Co 487/2014 z 25. júla 2014 (Rvp 7630/2015), 2 Co 43,9/2014z 28. júla 2014 (Rvp7631/2015), 8 Co 330/2014 z 10. júla 2014 (Rvp 7632/2015),4 Co 465/2014 z 25. júla 2014 (Rvp 7633/2015), 8 Co 408/2014 z 10. júla 2014(Rvp 7634/2015), 3 Co 298/2014 z 30. júla 2014 (Rvp 7635/2015), 3 Co 370/2014 z 24. júla2014 (Rvp 7636/2015), 8 Co 367/2014 z 10. júla 2014 (Rvp 7637/2015), 8 Co 1368/2014z 30. júna 2014 (Rvp 7638/2015), 2 Co 534/2014 z 30. júla 2015 (Rvp 7639/2015),14 Co 754/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7640/2015, Rvp 7641/2015, Rvp 7642/2015,Rvp 7643/2015,Rvp 7644/2015, Rvp 7645/2015, Rvp 7646/2015, Rvp 7655/2015,Rvp 7656/2015, Rvp 7657/2015, Rvp 7658/2015, Rvp 7659/2015), 6 Co 483/2014z 13. augusta 2014 (Rvp 7647/2015), 2 Co 480/2014 z 30. júla 2014 (Rvp 7648/2015),3 Co 373/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 7649/2015), 8 Co 373/2014 z 27. júna 2014(Rvp 7650/2015), 14 Co 750/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7651/2015), 14 Co 751/2014z 3. novembra 2014 (Rvp 7652/2015), 14 Co 752/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7653/2015), 14 Co 763/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7654/2015), 2 Co 537/2014z 28. augusta 2014 (Rvp 7660/2015), 2 Co 307/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7661/2015),2 Co 308/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7662/2015), 2 Co 309/2014 z 25. júna 2014(Rvp 7663/2015), 6 Co 428/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 7664/2015), 14 Co 744/2014z 3. novembra 2014 (Rvp 7665/2015), 14 Co 745/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7666/2015), 14 Co 746/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7667/2015), 14 Co 747/2014z 3. novembra 2014 (Rvp 7668/2015, 14 Co 748/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7669/2015), 14 Co 749/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7670/2015), 2 Co 310/2014z 25. júna 2014 (Rvp 7671/2015), 2 Co 311/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7672/2015),2 Co 312/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7673/2015), 14 Co 724/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7674/2015), 14 Co 738/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7675/2015), 14 Co 739/2014z 3. novembra 2014 (Rvp 7676/2015), 14 Co 740/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7677/2015), 14 Co 741/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7678/2015), 14 Co 742/2014z 3. novembra 2014 (Rvp 7679/2014) a sp. zn. 14 Co 743/2014 z 3. novembra 2014(Rvp 7680/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 7625/2015, Rvp 7626/2015, Rvp 7627/2015, Rvp 7628/2015,Rvp 7629/2015, Rvp 7630/2015, Rvp 7631/2015, Rvp 7632/2015, Rvp 7633/2015,Rvp 7634/2015, Rvp 7635/2015, Rvp 7636/2015, Rvp 7637/2015,Rvp 7638/2015,Rvp 7639/2015, Rvp 7640/2015, Rvp 7641/2015, Rvp 7642/2015, Rvp 7643/2015,Rvp 7644/2015, Rvp 7645/2015, Rvp 7646/2015, Rvp 7647/2015, Rvp 7648/2015,Rvp 7649/2015, Rvp 7650/2015, Rvp 7651/2015, Rvp 7652/2015, Rvp 7653/2015,Rvp 7654/2015, Rvp 7655/2015, Rvp 7656/2015, Rvp 7657/2015, Rvp 7658/2015,Rvp 7659/2015, Rvp 7626/2015, Rvp 7661/2015, Rvp 7662/2015, Rvp 7663/2015,Rvp 7664/2015, Rvp 7665/2015, Rvp 7666/2015, Rvp 7667/2015, Rvp 7668/2015,Rvp 7669/2015, Rvp 7670/2015, Rvp 7671/2015, Rvp 7672/2015,Rvp 7673/2015,Rvp 7674/2015, Rvp 7675/2015, Rvp 7676/2015, Rvp 7677/2015, Rvp 7678/2015,Rvp 7679/2015 a Rvp 7680/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. III. ÚS 89/2016.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právapodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalejlen „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv právnych veciach vedených Okresným súdom Malacky, Okresným súdom Bratislava IIIa Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je náhradamajetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákonač. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť spôsobená nesprávnymúradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľkavystupovala ako oprávnená a v ktorých sú okresné súdy zároveň tým orgánom súdnej moci,ktorý sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobil.Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej jednotlivých žalobných návrhoch doručenýchokresným súdom a vychádzajúce z jej nesúhlasu spočívajúceho predovšetkým v tom,že súd, ktorý škodu spôsobil, by mal rozhodovať o jej náhrade, tento vyhodnotil akonámietky zaujatosti podané proti jednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšompostupe rozhodli o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnychpoplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľkynapadnuté rozhodnutia krajského súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení jejnávrhov predostretých v podaných žalobách ako námietok zaujatosti, hoci tieto podanianeboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v zmysle dikcieustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskoršíchpredpisov (ďalej aj „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“).

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorýmvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozhodnutiami krajskéhosúdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke priznáprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSPv záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňhozačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnomsúde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, protiktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich v okolnostiach jej predmetných právnych vecí, o posúdení jej návrhovpredostretých v žalobách podaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednostiza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov [(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdovpredovšetkým pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietokzaujatosti a táto skutočnosť bola podstatnou pre následné vyrubenie súdneho poplatkuvo výške 66 € za podanú námietku/námietky zaujatosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobesťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach,ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstveprípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súdk záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakýchprípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutýmrozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvodyodmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavnýsúd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 307/2014,I. ÚS 308/2014, I. ÚS 309/2014, I. ÚS 310/2014, I. ÚS 435/2014, I. ÚS 439/2014,I. ÚS 441/2014, I. ÚS 516/2014, I. ÚS 744/2014, I. ÚS 800/2014, II. ÚS 61/2014,II. ÚS 273/2014, II. ÚS 295/2014, II. ÚS 461/2014, II. ÚS 462/2014, II. ÚS 463/2014,II. ÚS 467/2014, II. ÚS 468/2014, II. ÚS 488/2014, II. ÚS 646/2014, II. ÚS 700/2014,II. ÚS 732/2014, II. ÚS 882/2014, III. ÚS 496/2014, III. ÚS 497/2014, IV. ÚS 498/2014,III. ÚS 482/2014, III ÚS 483/2014, III. ÚS 484/2014, III. ÚS 506/2014, III. ÚS 508/2014,III. ÚS 509/2014, III. ÚS 604/2014, IV. ÚS 219/2014, IV. ÚS 220/2014, IV. ÚS 236/2014,IV. ÚS 237/2014, IV. ÚS 239/2014, IV. ÚS 240/2014, IV. ÚS 241/2014, IV. ÚS 242/2014,IV. ÚS 243/2014, IV. ÚS 244/2014, IV. ÚS 245/2014...), ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyzdôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec už uvedeného a v kontexte s prílohami každej podanej ústavnej sťažnosti,ktoré obsahujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) a iných všeobecných súdov a ktorými sťažovateľka mieni presvedčivo preukázaťnesprávny výklad zákona vo veci konajúcim krajským súdom, ústavný súd zhodnes Európskym súdom pre ľudské práva neskúma, či dôvody uvedené v rozhodnutí sú vecnesprávne (Van de Hurk c. Holandsko z 19. 4. 1994, séria a, č. 229, bod 61, správa Európskejkomisie pre ľudské práva vo veci Fouquet c. Francúzsko, recueil I/1996, s. 29). Je vecouústavnej zodpovednosti celej sústavy všeobecných súdov, aby chránili zákonnosťspôsobom, ktorý je vecne správny, primerane odôvodnený a nie je arbitrárny.Z rozsudkuEurópskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007 vyplýva, žerozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenousúčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie jezaložený na precedensoch ako prameňoch práva). Ústavnému súdu neprislúchazjednocovaťin abstractojudikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktorézákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]zveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznávaaj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecnezáväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05, I. ÚS 199/07,I. ÚS 18/08, II. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, IV. ÚS 342/2010). Práve plénuma kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonova iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného ajlegitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nieje súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Navyše, nie je možné vnímaťpostavenie ústavného súdu ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviskánajvyššieho súdu (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako ajrozhodovaciu prax všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného brániústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a jeto porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016