znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17.   marca2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   7624/2014,   Rvp   7625/2014,   Rvp   7626/2014,Rvp 7627/2014,   Rvp   7628/2014,   Rvp   7640/2014,   Rvp   7641/2014,   Rvp   7642/2014,Rvp 7643/2014,   Rvp   7654/2014,   Rvp   7655/2014,   Rvp   7656/2014,   Rvp   7657/2014,Rvp 7658/2014,   Rvp   7665/2014,   Rvp   7666/2014,   Rvp   7667/2014,   Rvp   7668/2014,Rvp 7669/2014,   Rvp   7670/2014,   Rvp   7671/2014,   Rvp   7672/2014,   Rvp   7673/2014,Rvp 7674/2014,   Rvp   7711/2014,   Rvp   7712/2014,   Rvp   7713/2014,   Rvp   7714/2014,Rvp 7715/2014,   Rvp   7716/2014,   Rvp   7717/2014,   Rvp   7718/2014,   Rvp   7719/2014,Rvp 7720/2014,   Rvp   7721/2014,   Rvp   7722/2014,   Rvp   7723/2014,   Rvp   7726/2014,Rvp 7727/2014,   Rvp   7728/2014,   Rvp   7729/2014,   Rvp   7730/2014,   Rvp   7731/2014,Rvp 7732/2014,   Rvp   7733/2014,   Rvp   7734/2014,   Rvp   7735/2014,   Rvp   7736/2014,Rvp 7737/2014,   Rvp   7738/2014,   Rvp   7739/2014,   Rvp   7740/2014,   Rvp   7741/2014,Rvp 7742/2014,   Rvp   7743/2014,   Rvp   7744/2014,   Rvp   7745/2014,   Rvp   7746/2014,Rvp 7747/2014,   Rvp   7748/2014,   Rvp   7749/2014,   Rvp   7750/2014,   Rvp   7751/2014,Rvp 7752/2014,   Rvp   7753/2014,   Rvp   7754/2014,   Rvp   7775/2014,   Rvp   7776/2014,Rvp 7777/2014,   Rvp   7778/2014,   Rvp   7779/2014,   Rvp   7805/2014/,   Rvp   7806/2014,Rvp 7807/2014,   Rvp   7808/2014,   Rvp   7809/2014,   Rvp   7810/2014,   Rvp   7811/2014,Rvp 7812/2014, Rvp 7813/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súduv Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 122/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 122/2012z 8. októbra 2012 a sp. zn. 15 NcC 139/2012 z 8. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   7624/2014,   Rvp   7625/2014,   Rvp   7626/2014,   Rvp   7627/2014,Rvp 7628/2014,   Rvp   7640/2014,   Rvp   7641/2014,   Rvp   7642/2014,   Rvp   7643/2014,Rvp 7654/2014,   Rvp   7655/2014,   Rvp   7656/2014,   Rvp   7657/2014,   Rvp   7658/2014,Rvp 7665/2014,   Rvp   7666/2014,   Rvp   7667/2014,   Rvp   7668/2014,   Rvp   7669/2014,Rvp 7670/2014,   Rvp   7671/2014,   Rvp   7672/2014,   Rvp   7673/2014,   Rvp   7674/2014,Rvp 7711/2014,   Rvp   7712/2014,   Rvp   7713/2014,   Rvp   7714/2014,   Rvp   7715/2014,Rvp 7716/2014,   Rvp   7717/2014,   Rvp   7718/2014,   Rvp   7719/2014,   Rvp   7720/2014,Rvp 7721/2014,   Rvp   7722/2014,   Rvp   7723/2014,   Rvp   7726/2014,   Rvp   7727/2014,Rvp 7728/2014,   Rvp   7729/2014,   Rvp   7730/2014,   Rvp   7731/2014,   Rvp   7732/2014,Rvp 7733/2014,   Rvp   7734/2014,   Rvp   7735/2014,   Rvp   7736/2014,   Rvp   7737/2014,Rvp 7738/2014,   Rvp   7739/2014,   Rvp   7740/2014,   Rvp   7741/2014,   Rvp   7742/2014,Rvp 7743/2014,   Rvp   7744/2014,   Rvp   7745/2014,   Rvp   7746/2014,   Rvp   7747/2014,Rvp 7748/2014,   Rvp   7749/2014,   Rvp   7750/2014,   Rvp   7751/2014,   Rvp   7752/2014,Rvp 7753/2014,   Rvp   7754/2014,   Rvp   7775/2014,   Rvp   7776/2014,   Rvp   7777/2014,Rvp 7778/2014,   Rvp   7779/2014,   Rvp   7805/2014/,   Rvp   7806/2014,   Rvp   7807/2014,Rvp 7808/2014,   Rvp   7809/2014,   Rvp   7810/2014,   Rvp   7811/2014,   Rvp   7812/2014,Rvp 7813/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn.III. ÚS 89/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   30.   júnadoručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných právpodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právapodľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd   (ďalej len„dohovor“) uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)sp. zn.16 NcC 122/2012   z 10.   októbra   2012,   sp.   zn.   13   NcC   122/2012a sp. zn. 15 NcC 139/2012 z 8. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Napadnutými uzneseniami krajský súd spojil na spoločné konanie vedené:

- pod sp. zn. 16 NcC 122/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 16 NcC 122/2012, 16 NcC 127/2012, 16 NcC 130/2012,16 NcC   134/2012,   16   NcC   136/2012,   16   NcC   150/2012,   16   NcC   161/2012,16 NcC 162/2012,   16   NcC   163/2012,   16   NcC   166/2012,   16   NcC   189/2012,16 NcC 192/2012,   16   NcC   204/2012,   16   NcC   214/2012,   16   NcC   218/2012,16 NcC 219/2012, 16 NcC 224/2012, 16 NcC 225/2012, 16 NcC 219/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach,

- pod sp. zn. 13 NcC 122/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 13 NcC 122/2012, 13 NcC 129/2012, 13 NcC 130/2012, 13NcC 133/2012, 13 NcC 134/2012, 13 NcC 135/2012, 13 NcC 136/2012, 13 NcC 137/2012,13   NcC   140/2012,   13   NcC   142/2012,   13   NcC   143/2012,   13   NcC   147/2012,13 NcC 152/2012,   13   NcC   159/2012,   13   NcC   162/2012,   13   NcC   164/2012,13 NcC 167/2012,   13   NcC   168/2012,   13   NcC   169/2012,   13   NcC   174/2012,13 NcC 177/2012,   13   NcC   178/2012,   13   NcC   180/2012,   13   NcC   183/2012,13 NcC 186/2012,   13   NcC   187/2012,   13   NcC   189/2012,   13   NcC   190/2012,13 NcC 197/2012,   13   NcC   200/2012,   13   NcC   202/2012,   13   NcC   207/2012,13 NcC 209/2012, 13 NcC 215/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súdrozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach,

- pod sp. zn. 15 NcC 139/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 15 NcC 139/2012, 15 NcC 140/2012, 15 NcC 141/2012,15 NcC   142/2012,   15   NcC   143/2012,   15   NcC   144/2012,   15   NcC   145/2012,15 NcC 146/2012,   15   NcC   147/2012,   15   NcC   148/2012,   15   NcC   149/2012,15 NcC 150/2012,   15   NcC   151/2012,   15   NcC   152/2012,   15   NcC   153/2012,15 NcC 154/2012,   15   NcC   155/2012,   15   NcC   156/2012,   15   NcC   157/2012,15 NcC 158/2012,   15   NcC   159/2012,   15   NcC   160/2012,   15   NcC   161/2012,15 NcC 162/2012, 15 NcC 163/2012, 15 NcC 164/2012, 15 NcC 165/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach.

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   uzneseniami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a   predmetné   veci   vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.Sťažovateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení podľa § 52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutých uzneseniakrajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v   ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi,   v   ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č. 514/2003   Z.   z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutým uzneseniam krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj v   prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmisvojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp. zn.   I.   ÚS   92/2013   z   13.   februára   2013,sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013,sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,resp.   podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   v petite   jednotlivých   sťažností   uviedla,   že   jej   základné   práva   podľaústavy a právo podľa dohovoru boli porušené jednak napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, ako aj uzneseniami, ktoré krajský súd nevydal, respektíve takéto uznesenia neexistujú.

Sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   označila   konaniao jednotlivých   námietkach   za   rozhodnutia,   pričom   ku   každému   takto   označenému„rozhodnutiu“ priradila dátum príslušného napadnutého (spájajúceho) uznesenia krajskéhosúdu.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade evidentne nejde o pisársku chybu alebozjavný omyl, ale zjavne o snahu sťažovateľky vyprodukovať väčší počet sťažností, pretožeak by sťažovateľka mala v každej ňou označenej veci uviesť príslušné rozhodnutie krajskéhosúdu,   ktorým   krajský   súd   spojil   sťažovateľkou   uvádzané   konania   o námietkach donapadnutého (spájajúceho) uznesenia krajského súdu, zistila by, že väčšina jej sťažností byde   facto   smerovala   len proti napadnutým   (spájajúcim) uzneseniam,   čím   by sa výraznezredukoval   počet   jej   sťažností.   Sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným   právnymzástupcom, však zvolila taký postup, že sťažnosťami napádala aj neexistujúce uzneseniakrajského súdu, pričom ako prílohu k svojim sťažnostiam pripojila vždy len existujúcenapadnuté (spájajúce) rozhodnutia krajského súdu.

Keďže ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom nazačatie konania a podľa svojej citovanej judikatúry môže sťažnosť predbežne prerokovať,resp. následne o nej rozhodnúť len z toho hľadiska, ktorého sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, pričom je evidentné, že sťažovateľka v petite svojich sťažností označila ajneexistujúce rozhodnutia krajského súdu, petit týchto sťažností je nevykonateľný a tietosťažnosti   ako   celok   trpia   nedostatkom   predpísaných   náležitostí.   Z   uvedeného   dôvoduústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   v tej   časti,   v ktorej   smerovali   proti   neexistujúcimrozhodnutiam   krajského   súdu,   odmietol   z   dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

Ústavný súd rozhodol tak preto, že sťažovateľka napadla sťažnosťami aj napadnuté(spájajúce) uznesenia krajského súdu z dôvodu ich tvrdenej neústavnosti, v rámci ktorýchboli preskúmané aj tie veci sťažovateľky, ktoré označila ako uznesenia krajského súdu,ku ktorým   priradila   neexistujúce   spisové   značky.   Takéto   rozhodnutie   spĺňa   podmienkyriadneho   preskúmania   týchto   vecí   sťažovateľky   (obdobne   napr.   sp.   zn.   III.   ÚS 8/2014,sp. zn. III. ÚS 37/2014, sp. zn. III. ÚS 38/2014, sp. zn. III. ÚS 63/2014).

V závere ústavný súd opakovane poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky ajtakýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopreduvedomý,   že nebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ichvybavenia   v predošlom   období   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časovéhoa kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015