znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 89/2013-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť MUDr. V. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. V. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C/69/2007 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. V. D.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý uhradiť MUDr. V. D. trovy konania v sume   331,13   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. G. Z., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 89/2013-19 z 12. februára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. V. D. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3195/2013 doručeným ústavnému súdu 20. marca 2013, v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„K   priebehu   konania   uvádzam,   že   dňa   05.   04.   2007   bol   súdu   doručený   návrh na začatie konania v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a   o   vydanie   vecí.   Vec   bola   pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie   zákonnej   sudkyni JUDr. D. K. Dňa 19. 02. 2013 bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. B. K., ktorý sa k podaniu vyjadril dňa 06. 03. 2013 a uviedol, že v súčasnosti spisy po JUDr. K. študuje a vytyčuje   v   nich   termín   pojednávania   s   tým,   že   aj   v   danej   vecí   predpokladá   termín pojednávania na jeseň 2013. V čase doručenia sťažnosti navrhovateľky na Ústavný súd SR predmetná vec ešte nebola pridelená do oddelenia JUDr. K. pre rozsiahlosť spisu (cca 1300 strán) nebolo doposiaľ možné, aby ho naštudoval.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

„- dňa 10. 05. 2007 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania,

- dňa 04. 07. 2007 navrhovateľka upresnila petit návrhu v dôsledku chyby v písaní,

-   dňa   22.   10.   2007   bol   súdu   doručený   návrh   odporcu   na   vydanie   predbežného opatrenia,

- dňa 07. 11. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

-   dňa   20.   11.   2007   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   21   C   69/2007-116,   ktorým   návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

-   dňa   07.   12.   2007   bolo   súdu   doručené   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu č. k. 21 C 69/2007-116,

- dňa 13. 12. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku,

- dňa 16. 01. 2008 súd predložil spis s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,

-   dňa   30.   04.   2008   bol   súdu   vrátený   súdny   spis   a   bolo   mu   doručené   uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 14/2008-136 zo dňa 06. 02. 2008, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

- dňa 11. 07. 2008 bol vo veci vytýčený termín pojednávania,

- dňa 17. 10. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa 02. 12. 2008,

- dňa 20. 10. 2008 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky a odporcu,

-   dňa   23.   10.   2008   súd   dopytoval   banky   v   súvislosti   so   zisťovaním   finančných prostriedkov   patriacich   do   BSM   a   vykonal   šetrenie   majetkových   pomerov   účastníkov konania,

- dňa 24. 10. 2008 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-172, ktorým poveril prekladateľku prekladateľským úkonom,

- dňa 08. 12. 2008 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-278, ktorým priznal prekladateľke prekladateľskú odmenu,

- dňa 16. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín dňa 17. 03. 2009,

- dňa 19. 01. 2009 súd dopytoval Krajský dopravný inšpektorát, banky o poskytnutie informácií z dôvodu šetrenia majetkových pomerov,

-   dňa   17.   03.   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín pojednávania dňa 19. 05. 2009,

- dňa 07. 04. 2009 súd vydal uznesenia, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby poukázala úhradu za poskytnuté služby bankám,

-   dňa   19.   05.   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu neprítomnosti navrhovateľky na termín dňa 08. 09. 2009, ktorý bol preložený na termín dňa 22. 09. 2009 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a napokon na termín dňa 03. 11. 2009 z dôvodu, že o to požiadala navrhovateľka,

-   dňa   03.   11.   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín pojednávania dňa 12. 01. 2010.

- dňa 12. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie,   ktoré bolo odročené na termín pojednávania dňa 23. 03. 2010,

- dňa 08. 03. 2010 bol súdu doručený návrh o zrušenie predbežného opatrenia,

- dňa 18. 03. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie k návrhu na zrušenie predbežného opatrenia,

- dňa 29. 03. 2010 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/07-688 návrh navrhovateľky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,

- dňa 23. 04. 2010 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu č. k. 21 C 69/2007-688 a návrh na vylúčenie sudcu,

-   dňa   05.   05.   2010   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   odvolaniu navrhovateľky,

- dňa 07. 05. 2010 súd predložil spis s opravným prostriedkom a námietku zaujatosti sudcu, ktorý podala navrhovateľka na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,

-   dňa   27.   07.   2010   bol   súdu   vrátený   súdny   spis   a   bolo   mu   doručené   uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 174/2010-699 zo dňa 17. 06. 2010, ktorým odvolací súd   potvrdil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   a   nevylúčil   sudkyňu   z   prejednávania a rozhodovania veci,

- dňa 16. 11. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa 11. 02. 2011,

- dňa 11. 02. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa 29. 03. 2011,

- dňa 28. 03. 2010 zákonná sudkyňa preložila termín pojednávania z 29. 03. 2011 na termín dňa 06. 05. 2011,

- dňa 06. 05. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa 17. 06. 2011,

- dňa 06. 05. 2011 súd vykonal šetrenie majetkových pomerov,

-   dňa   17.   06.   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín dňa 04. 10. 2011,

- dňa 21. 06. 2011 súd vykonal vo veci dožiadanie na vypočutie svedkyne na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

- dňa 15. 08. 2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doručil tunajšiemu súdu zápisnicu o výsluchu svedkyne,

- dňa 18. 08. 2011 uznesenie, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby poukázala úhradu za poskytnuté služby banke,

- dňa 12. 09. 2011 súd oznámil účastníkom konania preloženie termínu pojednávania na termín dňa 15. 11. 2011 z dôvodu, že o to požiadal odporca,

-   dňa   15.   11.   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   neurčito z dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   zistenie   ceny   nehnuteľností,   ktoré   sú predmetom sporu,

- dňa 30. 12. 2011 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-927 a č. k. 21 C 69/2007- 929, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie,

- dňa 03. 01. 2011 súd vzdal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-930, ktorým súd konanie v časti zastavil,

- dňa 27. 01. 2012 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu č. k. 21 C 69/2007- 927,

- dňa 06. 02. 2012 bol súdu doručený návrh na vydanie opravného uznesenia,

- dňa 20. 02. 2012 súd vydal opravné uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1101,

- dňa 26. 03. 2012 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na zrušenie predbežného opatrenia č. k. 21 C 69/2007-33 zo dňa 20. 02. 2008,

- dňa 05. 04. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1109, ktorým návrh navrhovateľky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,

- dňa 30. 04. 2012 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu č. k. 21 C 69/2007-1109,

- dňa 04. 07. 2012 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 05. 04. 2012, ktoré podala navrhovateľka,

- dňa 31. 07. 2012 bol súdu vrátený súdny spis a doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 302/2012-1142 zo dňa 19. 07. 2012, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

- dňa 19. 07. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1144, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby vyplatila preddavok na náklady v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku,

-   dňa   22.   11.   2012   súd   vyzval   znalca   na   doručenie   vypracovaného   znaleckého posudku, pretože nebol mu doposiaľ doručený hoci lehota 60 dní uplynula...“

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   v   závere   uviedol,   že „Poukazujúc   na   stručný prehľad   procesných   úkonov   vo   veci,   mám   za   to,   hoci   predmetné   konanie   prebieha na tunajšom   súde   takmer   sedem   rokov,   že   súd   vo   veci   konal   priebežne,   rozhodoval o procesných návrhoch účastníkov konania a postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.   K   dĺžke   konania   prispela   skutočnosť,   že   vo   veci   bolo   potrebné   vzhľadom na predmet konania vykonať šetrenie majetkových pomerov účastníkov konania v súčinnosti s inými subjektmi ako napríklad s finančnými inštitúciami - bankami, ďalej bolo potrebné nariadenie   znaleckého   dokazovania   z   dôvodu   odhadu   ceny   nehnuteľností.   Rovnako poukazujem, že vo veci boli odročené termíny pojednávania aj na návrh účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v   konaní.   S   poukazom   na   uvedené objektívne   dôvody,   za   ktorých   došlo   k   dĺžke   konania   prosím   Ústavný   súd   Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 21 C/69/2007 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré   smeruje   k   právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) tvoria bežnú súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov   a   v   zásade   ich   nemožno   považovať za právne zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné ustáliť, čo je predmetom BSM, a vo veci muselo byť nariadené aj znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v konaní   spôsobených   účastníkmi   konania,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že k dĺžke   posudzovaného   konania   podstatne   neprispeli   okolnosti   na   strane   sťažovateľky. Sťažovateľka   síce   požiadala   o odročenie   pojednávania   určeného   na   19.   máj   2009 a 22. september 2009, ale táto okolnosť spolu s podanou nedôvodnou námietkou zaujatosti z 23.   apríla   2010   nemala   výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania,   ktoré   by   mohol ústavný súd pripísať na jej ťarchu. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne aj   to,   že   sťažovateľka   podala   dvakrát   odvolanie   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu o zamietnutí   návrhu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia,   o   ktorom   musel   rozhodovať Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal na odvolacom súde 4 mesiace, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral do úvahy to, že ako účastníčka konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobila. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov, z toho na okresnom súde 5 rokov   a   5   mesiacov   (na   okresnom   súde   bolo   konanie   začaté   10.   mája   2007),   je   už samo osebe   neprimerané,   a tým   nezlučiteľné   s garanciami   vyjadrenými   v ústave a v medzinárodnom dohovore, ktorým sa zaručuje urýchlené prejednanie veci súdmi.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   jednoduchých   procesných   úkonov,   ako   to vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a neboli zistené väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu   v   napadnutom   konaní   bol   neefektívny,   čoho   príkladom   je   najmä   to,   že   znalca na stanovenie hodnoty nehnuteľností ustanovil až 30. decembra 2011, teda po uplynutí viac ako 4 rokov od podania návrhu na začatie konanie. Okresný súd doteraz v konaní meritórne nerozhodol.

Konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov, tak ako to je v danom prípade, bez toho, aby okresný súd vo veci meritórne rozhodol, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať   za   nezlučiteľné   s čl.   48   ods.   2   ústavy   bez   toho,   aby   ústavný   súd   osobitne zhodnocoval,   prípadne   osobitne   uvádzal   jednotlivé   obdobia   nečinnosti   okresného súdu, resp.   jeho   nesústredenej   a neefektívnej   činnosti   (obdobne   napr.   II.   ÚS   3/09, III. ÚS 473/2011).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 21 C/69/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy [podobne § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde] ak ústavný   súd   zistí   porušenie   práv   sťažovateľa   nečinnosťou,   môže   súdu   prikázať,   aby vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ako aj aktivitu   sťažovateľky   v konaní, považoval   priznanie   sumy   1   500   €   sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 331,13 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty.

Ústavný súd zistil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2013   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právna   zástupkyňa   je   zároveň   platiteľom   dane   z   pridanej   hodnoty,   preto   sa   odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 331,13 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013