znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005 predbežne prerokoval   sťažnosť   Františka   Paldana,   bytom   T.,   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11 Nc 1526/00), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Františka Paldana   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2005 doručené podanie Františka Paldana, bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci 12 C 55/03, podané na Okresný súd v Trnave dňa 17. 4. 2000“, ktorým namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11 Nc 1526/00).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odôvodnil, v čom vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a uviedol, že 17. apríla 2000 podal okresnému súdu návrh, v ktorom sa domáhal, aby súd určil zníženie odvodu do fondu opráv. Vzhľadom na to, že jeho   podanie   vo   veci   sp.   zn.   11   Nc   1526/00   nebolo   úplné,   neobsahovalo   zákonom predpísané náležitosti, okresný súd ho vyzval, aby podanie upravil. Následne sťažovateľ zaslal okresnému   súdu   upravený   návrh,   ale ani tento   neobsahoval   zákonom   predpísané náležitosti, a preto okresný súd konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal, pričom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že ďalej okresný súd nekonal, sťažovateľ podal žiadosť o urýchlené konanie vo veci a 20. januára 2003 aj sťažnosť na prieťahy v konaní. Následne na to 16. apríla 2003 sa   uskutočnil výsluch sťažovateľa.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   prejavil   nespokojnosť   s ďalším   postupom okresného   súdu,   1.   júla   2004   opätovne   podal   sťažnosť   na prieťahy   v konaní.   Reakciou na jeho sťažnosť bolo určenie termínu pojednávania, ktoré sa uskutočnilo na okresnom súde 14. januára 2004.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil tvrdením, že skutočnosť, že sudca okresného súdu na pojednávanie konané 14. januára 2004 predvolal aj člena výboru samosprávy, ktorý nebol   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   štatutárom   spoločenstva,   je   podľa   jeho   názoru obštrukciou a prieťahom v konaní.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol:

„Domáham   sa   neplatnosti   Zmluvy   o spoločenstve   vlastníkov   bytov,   požadujem podpísanie   Zmluvy   o výkone   správy   §   8a   ods.   1,   Zákon   182/04,   odvody   do   FO   platiť v súlade s § 7b ods. 2 a § 10 ods. 1, Zákon 182/04, platby za správu domu vykonávať podľa § 6 ods. 3, Zákon 182/2004. Žiadam o vrátenie preplatkov z Fondu opráv a platieb na výkon Samosprávy,   úroky   a súdny   poplatok,   v úhrnnej   sume   25.000,-   Sk.   Zároveň   požadujem odškodnenie za trvalé zdravotné následky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Na základe spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11   Nc   1526/00)   doručeného   ústavnému   súdu   9.   marca   2005   ústavný   súd   konštatuje, že v danej veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa   17.   apríla   2000   bol   okresnému   súdu   doručený   nejasne   formulovaný   návrh sťažovateľa označený ako „Sťažnosť na porušovanie zákona 182/93, § 10 ods. 1 pri tvorbe Fondu opráv výborom Samosprávy“.

Dňa 26. apríla 2000 pod sp. zn. 11 Nc 1526/00 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby do 10 dní upravil podanie, pričom výzva bola sťažovateľovi doručená 9. mája 2000.Dňa 15. mája 2000 bol okresnému súdu doručený doplnený návrh označený ako „Protiprávny zásah do vlastníckeho práva, porušenie zákona č. 182/93, § 10 ods. 1 pri tvorbe opráv výborom Samosprávy na ulici... v T., neoprávnené stanovenie mesačného poplatku do Fondu opráv“.

Dňa 15. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „K podaniu č. k. 11 Nc 1526/00“.

Dňa 16. januára 2001 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Nc 1526/00 konanie zastavil z dôvodu, že podanie sťažovateľa neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi a odporcovi doručené 22. januára 2001.

Dňa 29. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Dňa 13.   februára   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   do   10   dní   upravil náležitosti   odvolania,   pričom   výzva   okresného   súdu   bola   sťažovateľovi   doručená 20. februára 2001.

Dňa   26.   februára   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   upravené   odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Dňa 22. marca 2001 a 17. apríla 2001 okresný súd doručil odvolanie sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 25. apríla 2001 okresný súd predložil spis s odvolaním sťažovateľa krajskému súdu na rozhodnutie.

Dňa   28.   augusta   2001   krajský   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   11   Co   188/01-15, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 11 Nc 1526/00-6 zo 16. januára 2001 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 21. novembra 2001 doručil krajský súd po svojom rozhodnutí okresnému súdu spis sp. zn. 11 Nc 1526/00 bez predkladacej správy, ktorá bola na žiadosť okresného súdu tomuto súdu doručená 27. novembra 2001.

Dňa 4. decembra 2001 okresný súd doručil uznesenie krajského súdu sťažovateľovi a 5. decembra 2001 odporcovi.

Dňa   29.   novembra   2002   podal   sťažovateľ   okresnému   súdu   žiadosť   o urýchlené konanie vo veci.

Dňa 28. januára 2003 okresný súd určil termín výsluchu sťažovateľa na 16. apríl 2003, pričom predvolanie na výsluch vypravil 24. marca 2003.

Dňa 16. apríla 2003 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch sťažovateľa.Dňa 22. apríla 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov v časti odvodu do Fondu opráv“.

Dňa   22.   apríla   2003   nariadil   sudca   okresného   súdu   previesť   spis   sp.   zn. 11 Nc 1526/00 do registra „C“.

Dňa 30. apríla 2003 okresný súd prijal návrh sťažovateľa doplnený podľa poučenia okresného súdu v rámci výsluchu sťažovateľa zo 16. apríla 2003, pričom mu bola pridelená sp. zn. 12 C 55/03.

Dňa   2.   mája   2003   predsedníčka   okresného   súdu   na   základe   opatrenia č. Spr 866/02-247 pridelila vec sp. zn. 12 C 55/03 pôvodnému sudcovi.

Dňa 30. mája 2003 vyzval okresný súd sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 6. júna 2003 bol okresnému súdu doručený doklad o zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom.

Dňa 1. augusta 2003 okresný súd požiadal Okresný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „okresný úrad“) o zaslanie dokladu o registrácii odporcu.Dňa 11. augusta 2003 okresný súd doručil upravený návrh sťažovateľa na vyjadrenie odporcovi.

Dňa 11. augusta 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď z okresného úradu.Dňa 26. augusta 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu k upravenému návrhu.

Dňa 13. októbra 2003 sudca okresného súdu určil termín pojednávania na 14. január 2004, pričom predvolanie na pojednávanie okresný súd vypravil 10. decembra 2003.Dňa 13. januára 2004 bola okresnému súdu doručená plná moc právneho zástupcu odporcu.

Dňa 14. januára 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené   na   neurčito   z dôvodu   potreby   predloženia   dôkazných   materiálov   zo   strany odporcu.

Dňa 28. apríla 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie dodatku k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov.

Dňa 6. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k výzve. Dňa   27.   júla   2004   doručil   právny   zástupca   odporcu   okresnému   súdu   zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a ďalšie s tým súvisiace písomné materiály.

Dňa 10. augusta 2004 určil sudca okresného súdu termín pojednávania na 13. október 2004   a   zároveň   poučil   účastníkov   konania   o ich   právach,   pričom   predvolanie na pojednávanie okresný súd vypravil 9. septembra 2004.

Dňa   20.   septembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu k poučeniu okresného súdu.

Dňa 1. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené doplnenie podania sťažovateľa.Dňa   13.   októbra   2004   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   1.   december   2004 z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu.

Dňa   1.   decembra   2004   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré následne okresný súd odročil na neurčito s tým, že spis bude predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom postupu podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 6. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu   z 2.   novembra   2004   týkajúce   sa   dodatočného   ospravedlnenia   neúčasti na pojednávaní.

Dňa 23. februára 2005 sudca okresného súdu určil termín pojednávania na 23. marec 2005.Dňa 28. februára 2005 sudca okresného súdu oznámil zmenu termínu pojednávania na 13. apríl 2005 z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11 Nc 1526/00), je zjavne neopodstatnená. Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch   judikoval,   že   „ojedinelá   nečinnosť súdu   hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne   sp.   zn.   11   Nc   1526/00)   nebol   nečinný,   vykonal   celý   rad   úkonov   bližšie špecifikovaných vyššie,   okrem obdobia od 5. decembra 2001, keď okresný súd doručil uznesenie krajského súdu odporcovi, do 28. januára 2003, keď okresný súd určil termín výsluchu   sťažovateľa.   Aj   napriek   tejto   nečinnosti   okresného   súdu   v trvaní   takmer 12 mesiacov a s poukazom na už uvedené argumenty ústavný súd postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11 Nc 1526/00) nepovažuje za porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov účinne poskytuje   a na   využitie   ktorého   bol   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov. Využitie tohto právneho prostriedku v podobe sťažovateľovej žiadosti o urýchlené konanie vo veci adresované okresnému súdu bolo de facto účinné, pretože okresný súd po tom, ako mu bola doručená táto žiadosť (29. november 2002), dňa 28. januára 2003 určil termín výsluchu sťažovateľa, to znamená, že vykonal úkon a vo veci ďalej konal. Ďalší prípadný prieťah v konaní okresného súdu ústavný súd zo spisu sp. zn. 12 C 55/03 (pôvodne sp. zn. 11 Nc 1526/00) nezistil. Sťažnosť podaná sťažovateľom 29. novembra 2002 (označená ako „Žiadosť o pokračovanie v konaní“) bola účinným prostriedkom, po použití ktorého súd ďalej konal bez prieťahov.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zároveň zistil, že sťažnosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti podľa ustanovenia § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005