znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   B.   S.,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   Č., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2004 doručená sťažnosť B. S., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02

Sťažovateľka   uviedla,   že   27.   decembra   2002   podala   okresnému   súdu   žalobu o určenie, že „dôvody vydedenia nie sú dané“ proti odporkyni Z. L., rodenej M., bytom K., a to   v súvislosti   s prebiehajúcim   dedičským   konaním   po   poručiteľovi   L.   L.,   naposledy bytom K., ktoré je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 40 D 1058/02.

Sťažovateľka   podľa   svojho   tvrdenia   zaplatila   súdny   poplatok   na   základe   výzvy okresného súdu v ním stanovenej lehote (3. marca 2003), na čo bolo 9. apríla 2003 jej právnemu zástupcovi zaslané vyjadrenie odporkyne k žalobe. Okresný súd prerušil 6. mája 2003   dedičské   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   40   D   1058/02   do   právoplatného   skončenia konania sp.   zn.   17   C   1224/02.   Toto   konanie   však   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené, pričom okresný súd je vo veci už desiaty mesiac nečinný (od mája 2003), a to aj napriek sťažnosti na prieťahy [podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov], podanej predsedovi okresného súdu 17. decembra 2003.

Sťažovateľka v prílohe svojej sťažnosti predložila ústavnému súdu kópiu sťažnosti adresovanej   predsedovi   okresného súdu   zo   17.   decembra 2003,   ako   aj kópiu   odpovede predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť (list sp. zn. Spr. 23235/03 z 22. decembra 2003), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Je pravdou, že svoju žalobu ste podali na tunajšom súde dňa 27. 12. 2002 a súdny poplatok ste zaplatili na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003.Dňa 5.   3.   2003   bol rovnopis Vášho návrhu   zaslaný na vyjadrenie žalovanej. Jej stanovisko bolo súdu doručené dňa 27. 3. 2003 a 9. 4. 2003 bolo zaslané Vášmu právnemu zástupcovi.

Dňa 25. 4. 2003 bol ustanovený notár JUDr. S. telefonicky požiadaný o prerušenie dedičského   konania   po   nebohom   poručiteľovi   L.   L.   a zaslanie   predmetného   dedičského spisu. Keďže k doručeniu spisu nedošlo, bol o jeho zaslanie požiadaný opätovne prípisom zo dňa 19. 6. 2003.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil základné   právo   B.   S.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.2/   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ B. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,-Sk..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Košice II je povinný uhradiť B. S. trovy právneho zastúpenia vo výške 9   324,-   Sk...   na   bankový   účet   advokáta   JUDr.   J.   Č.   do   3   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 1. marca 2004 uviedol, že: „Je   pravdou,   že   konanie   o určenie,   že   dôvody   vydedenia   neexistujú,   ktorého   je sťažovateľka účastníčkou v procesnom postavení žalobkyne v 3. rade, sa vedie na tunajšom súde od 27. 12. 2002, kedy bola predmetná žaloba súdu doručená. Poplatkovú povinnosť si žalobcovia nesplnili s podaním návrhu, ako im to ukladá zákon o súdnych poplatkoch, ale súdny poplatok zaplatili až na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003. Následne bol rovnopis žaloby doručený na vyjadrenie žalovanej a dňa 9. 4. 2003 stanovisko žalovanej zaslané právnemu zástupcovi žalobcov.

V dňoch   25.   4.   2003   a 19.   6.   2003   bol   notár   JUDr.   P.   S.,   ktorý   bol   poverený prejednaním   dedičstva   po   právnom   predchodcovi   žalobcov   vyzvaný   na   predloženie predmetného   dedičského   spisu.   Dňa   6.   5.   2003   bolo   vydané   uznesenie   o prerušení dedičského konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 7. 2003.

Z vyššie   uvedenej   chronológie   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   zrejmé,   že   dĺžku predmetného konania ovplyvnili samotní žalobcovia, ktorí si svoju poplatkovú povinnosť splnili až na základe výzvy súdu, ale i skutková obtiažnosť sporu, keďže pred rozhodnutím veci   bude   potrebné   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   a tiež   enormná   zaťaženosť   sudcov tunajšieho   súdu,   teda   aj   JUDr.   T.   V.,   ktorej   je   predmetná   vec   pridelená   a v súdnom oddelení ktorej je 715 nevybavených vecí, z toho je 151 vecí starších ako dva roky...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v označenom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí obdobia štrnástich mesiacov od nápadu veci okresnému súdu (27. decembra 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. februára 2004), počas ktorého realizoval okresný súd (v období od januára 2003 do mája, resp. júna 2003) viacero procesných úkonov smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci, považovať za postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať, ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Aj keď postup okresného súdu v označenom období nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita   s prihliadnutím   na ostatné   okolnosti   prípadu   nedosiahla   úroveň   odôvodňujúcu vyvodiť   záver   o porušení   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez zbytočných   prieťahov   a nevylučuje   definitívne   možnosť   prejednania   predmetnej   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho postupu okresného súdu, pokiaľ ide o posudzované konanie v nasledujúcom období.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie označených práv sťažovateľky.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004