znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/02-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N., ktorou   namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   Sociálnou   poisťovňou   postupom   vo   veci   jeho   účasti   na sociálnom   zabezpečení   a domáha sa   zrušenia   rozhodnutia   Sociálnej   poisťovne,   pobočky Nitra, č. j. 200-5133-4002/1996 z 13. decembra 1996, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   J.   K.   v časti   žiadajúcej   zrušenie   rozhodnutia   Sociálnej   poisťovne, pobočky Nitra, č. j. 200-5133-4002/1996 z 13. decembra 1996 o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2.   Sťažnosť J.   K. v časti   namietajúcej   porušenie   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a princípu právneho štátu   podľa   čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2002 doručená   sťažnosť   J.   K.,   bytom   N.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr.   M.   C.,   N.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Sociálnou poisťovňou postupom vo veci jeho   účasti   na   sociálnom   zabezpečení   a domáha   sa   zrušenia   rozhodnutia   Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, č. j. 200-5133-4002/1996 z 13. decembra 1996.

Podľa   §   53   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   možno   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy napadnúť právoplatné   rozhodnutie   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   právoplatnosti.   Rovnaká dvojmesačná lehota platila pre podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v znení platnom do 1. januára 2002. V deň doručenia sťažnosti 19. júna 2002 táto lehota dávno uplynula. Preto je sťažnosť v časti žiadajúcej zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. j. 200-5133-4002/1996 z 13. decembra 1996 podaná oneskorene.

Podľa § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa možno proti nečinnosti, teda aj proti neprimerane pomalému postupu orgánov verejnej správy brániť pred všeobecnými súdmi. Článok 127 ods. 1 ústavy zakotvuje princíp subsidiarity, podľa ktorého sa pred ústavným súdom možno sťažnosťou domáhať ochrany základných práv a slobôd, len ak ju nie je príslušný poskytnúť iný súd. Ak teda navrhovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy orgánmi Sociálnej poisťovne,   tak   je podľa   §   244   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   daná   príslušnosť všeobecného súdu, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Navrhovateľ namietal aj rôzny výklad zákonného pojmu samostatne zárobkovo činná osoba Vojenskou zdravotnou poisťovňou, Národným úradom práce a Sociálnou poisťovňou, v čom videl porušenie princípu právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 ústavy.

Rôzny   výklad   toho   istého   predpisu   alebo   pojmu   použitého   v zákone   rôznymi orgánmi   ešte   neznamená   protiústavnosť.   Ústavný   súd   nemá   právomoc   zjednocovať rozdielne   výklady   pojmov   samostatne   zárobkovo   činná   osoba   Vojenskej   zdravotnej poisťovne, Národného úradu práce a Sociálnej poisťovne.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2002