znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/01-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2001   predbežne   prerokoval   ústavnú   sťažnosť   Ing.   M.   Ď.,   bytom   T.,   zastúpeného advokátom JUDr. R. R., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom   v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.   12 C 216/95   a Krajským   súdom   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Co 398/01, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť Ing. M. Ď.   o d m i e t a   pre nedostatok príslušnosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2001 doručená ústavná sťažnosť Ing. M. Ď., bytom   T. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. R., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom   v Trnave v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 216/95   a Krajským   súdom   v Trnave   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 398/01.

Ústavný   súd   3.   mája   2001   vyzval   navrhovateľa,   aby   si   ustanovil   právneho zástupcu.   Navrhovateľ   listom   doručeným   ústavnému   súdu   22.   mája   2001   požiadal o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Ústavný   súd   uznesením   z   13.   septembra   2001 ustanovil navrhovateľovi za právneho zástupcu advokáta JUDr. R. R., ktorý na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 19. novembra 2001 doplnil a upresnil ústavnú sťažnosť. Zvlášť sa vyjadril k otázke ústavného súdu, ktorý typ konania pred ústavným súdom (podnet alebo ústavnú sťažnosť) chce vyvolať, a uviedol, že navrhovateľ svoju vec „...navrhuje riešiť prostredníctvom ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR“.

Ústavný súd nemôže proti výslovnej vôli navrhovateľa, ktorý je naviac aj vďaka ústavnému   súdu   zastúpený   advokátom,   konať   v inom   type   konania,   aký   požaduje navrhovateľ.

Nové znenie čl. 127 ústavy podľa ústavného zákona č. 90/2001 Zb., ktorým sa mení   a dopĺňa   Ústava   Slovenskej   republiky   č.   460/1992   Zb.   v znení   neskorších predpisov, nadobudne účinnosť až 1. januára 2002. Keďže nové znenie čl. 127 ústavy nahradí dovtedy platné znenie čl. 127 ústavy, je toto znenie čl. 127 ústavy účinné až do 31. decembra 2001. Z toho vyplýva, že v dobe údajného porušenia ústavného práva sťažovateľa, podania jeho ústavnej sťažnosti i rozhodovania ústavného súdu o nej bol účinný čl. 127 ústavy v nasledovnom znení: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti   právoplatným   rozhodnutiam   ústredných   orgánov   štátnej   správy,   miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ sa domáha ochrany svojho práva až podľa nového, a teda ešte stále neúčinného znenia čl. 127 ústavy. Svedčí o tom zvlášť jeho žiadosť o priznanie určitej sumy, čo možno chápať ako návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v znení účinnom od 1. januára 2002.

Ústavný súd však pri svojom rozhodovaní nemôže vychádzať zo znenia ústavy, ktoré ešte nie je účinné.

Podľa citovaného znenia čl. 127 ústavy sa možno ústavnou sťažnosťou domáhať ochrany   iba   proti   právoplatným   rozhodnutiam   orgánov   štátnej   správy   a územnej samosprávy.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že: „Všeobecné súdy však nie je možné považovať   za   ústredné   orgány   štátnej   správy   podľa   zákona   SNR   č.   347/1990   Zb. o organizácii   ministerstiev   a ostatných   ústredných   orgánov   štátnej   správy   (v   znení neskorších   predpisov),   ani   za   miestne   orgány   štátnej   správy   podľa   zákona   SNR č. 472/1992 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy (v znení neskorších predpisov), prípadne   za   orgány   miestnej   samosprávy   podľa   zákona   SNR   č.   369/1990   Zb. o obecnom   zriadení   (v   znení   neskorších   predpisov),   rozhodnutiami   (rozsudkami) ktorých   je   Ústavný   súd   SR   oprávnený   sa   zaoberať   v konaní   o ústavnej   sťažnosti“ (I. ÚS   1/95).   Právny   názor,   že   všeobecné   súdy   nie   sú   orgánmi   štátnej   správy   ani miestnej   samosprávy,   nie   je   dotknutý   zmenami   zákonov   citovaných   v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 1/95. Ústavný súd na ňom zotrval i neskoršie napr. v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 4/99.

Neodôvodnené prieťahy v konaní však nie sú právoplatným rozhodnutím a súdy nie   sú   orgánmi   štátnej   správy   ani   územnej   samosprávy.   Preto   sa   proti   údajným neodôvodneným prieťahom v konaní porušujúcim právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno   brániť   ústavnou   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy   v znení   platnom   do 31. decembra 2001 a ústavný súd nemôže o porušení práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy rozhodovať v rámci konania o ústavnej sťažnosti, ktorého   sa   navrhovateľ   domáha.   Ústavný   súd   teda   nie   je   vecne   príslušný   konať o porušení práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v rámci   konania   o ústavnej   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   v znení   platnom   do 31. decembra 2001.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.