SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 88/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené pod spisovými značkami: Rvp 7611/2014, Rvp 7612/2014, Rvp 7613/2014,Rvp 7644/2014, Rvp 7645/2014, Rvp 7646/2014, Rvp 7647/2014, Rvp 7648/2014,Rvp 7705/2014, Rvp 7706/2014, Rvp 7707/2014, Rvp 7708/2014, Rvp 7709/2014,Rvp 7710/2014, Rvp 7725/2014, Rvp 7764/2014, Rvp 7765/2014, Rvp 7766/2014,Rvp 7767/2014, Rvp 7768/2014, Rvp 7769/2014, Rvp 7770/2014, Rvp 7771/2014,Rvp 7772/2014, Rvp 7773/2014, Rvp 7774/2014, Rvp 7780/2014, Rvp 7781/2014,Rvp 7782/2014, Rvp 7783/2014, Rvp 7784/2014, Rvp 7785/2014, Rvp 7786/2014,Rvp 7815/2014, Rvp 7816/2014, Rvp 7817/2014, Rvp 7818/2014, Rvp 7819/2014,Rvp 7820/2014, Rvp 7821/2014, Rvp 7822/2014 a Rvp 7823/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 126/2012 a sp. zn. 14 NcC196/2012 z 10. októbra 2012; sp. zn. 13 NcC 148/2012 a sp. zn. 13 NcC 123/2012 z 8.októbra 2012, ako aj uznesením sp. zn. 16 NcC 583/2012 zo 7. februára 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 7611/2014, Rvp 7612/2014, Rvp 7613/2014, Rvp 7644/2014,Rvp 7645/2014, Rvp 7646/2014, Rvp 7647/2014, Rvp 7648/2014, Rvp 7705/2014,Rvp 7706/2014, Rvp 7707/2014, Rvp 7708/2014, Rvp 7709/2014, Rvp 7710/2014,Rvp 7725/2014, Rvp 7764/2014, Rvp 7765/2014, Rvp 7766/2014, Rvp 7767/2014,Rvp 7768/2014, Rvp 7769/2014, Rvp 7770/2014, Rvp 7771/2014, Rvp 7772/2014,Rvp 7773/2014, Rvp 7774/2014, Rvp 7780/2014, Rvp 7781/2014, Rvp 7782/2014,Rvp 7783/2014, Rvp 7784/2014, Rvp 7785/2014, Rvp 7786/2014, Rvp 7815/2014,Rvp 7816/2014, Rvp 7817/2014, Rvp 7818/2014, Rvp 7819/2014, Rvp 7820/2014,Rvp 7821/2014, Rvp 7822/2014 a Rvp 7823/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 88/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júnadoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.16 NcC 126/2012 a sp. zn. 14 NcC 196/2012 z 10. októbra 2012; sp. zn. 13 NcC 148/2012a sp. zn. 13 NcC 123/2012 z 8. októbra 2012, ako aj uznesením sp. zn. 16 NcC 583/2012zo 7. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).
Napadnutými uzneseniami krajský súd spojil na spoločné konanie vedené:
- pod sp. zn. 16 NcC 126/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 16 NcC 126/2012, 16 NcC 132/2012, 16 NcC 156/2012, 16NcC 158/2012, 16 NcC 168/2012, 16 NcC 171/2012, 16 NcC 223/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach,
- pod sp. zn. 14 NcC 196/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 14 NcC 196/2012, 14 NcC 198/2012, 14 NcC 199/2012, 14NcC 202/2012, 14 NcC 203/2012, 14 NcC 204/2012, 14 NcC 209/2012, 14 NcC 211/2012,14 NcC 215/2012, 14 NcC 216/2012 a 14 NcC 219/2012, pričom ďalšími výrokmi tohtouznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
- pod sp. zn. 13 NcC 148/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 13 NcC 148/2012 a 13 NcC 149/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach,
- pod sp. zn. 13 NcC 123/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 13 NcC 123/2012, 13 NcC 194/2012, 13 NcC 212/2012,13 NcC 203/2012, 13 NcC 206/2012, 13 NcC 208/2012, 13 NcC 127/2012,13 NcC 128/2012, 13 NcC 149/2012, 13 NcC 158/2012, 13 NcC 160/2012,13 NcC 171/2012, 13 NcC 165/2012 a 13 NcC 170/2012, pričom ďalšími výrokmi tohtouznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Uznesením sp. zn. 16 NcC 583/2012 zo 7. februára 2013 krajský súd opravilposledný výrok uznesenia sp. zn. 16 NcC 583/2012 zo 17. októbra 2012 (ktorým okreminého krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC 583/2012 konaniao námietkach vedených pod sp. zn. 16 NcC 583/2012, 16 NcC 584/2012, 16 NcC 585/2012,16 NcC 589/2012, 16 NcC 590/2012, 16 NcC 596/2012, 16 NcC 597/2012a 16 NcC 598/2012) spočívajúci vo vynechaní sudcu JUDr. Ivana Ďalaka z tzv. výpočtuvšetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorí nie sú vylúčení z prejednávaniaa rozhodovania v ňom uvedených vecí.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.Zároveň sťažovateľka žiada o odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení podľa § 52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutého uzneseniakrajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013,sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka v petite jednotlivých sťažností uviedla, že jej základné práva podľaústavy a právo podľa dohovoru boli porušené jednak napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, ako aj uzneseniami, ktoré krajský súd nevydal, respektíve takéto uznesenia neexistujú.
Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, označila konaniao jednotlivých námietkach za rozhodnutia, pričom ku každému takto označenému„rozhodnutiu“ priradila dátum príslušného napadnutého (spájajúceho) uznesenia krajskéhosúdu.
Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade evidentne nejde o pisársku chybu alebozjavný omyl, ale zjavne o snahu sťažovateľky vyprodukovať väčší počet sťažností, pretožeak by sťažovateľka mala v každej ňou označenej veci uviesť príslušné rozhodnutie krajskéhosúdu, ktorým krajský súd spojil sťažovateľkou uvádzané konania o námietkach, donapadnutého (spájajúceho) uznesenia krajského súdu, zistila by, že väčšina jej sťažností byde facto smerovala len proti napadnutým (spájajúcim) uzneseniam, čím by sa výraznezredukoval počet jej sťažností. Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnymzástupcom, však zvolila taký postup, že sťažnosťami napádala aj neexistujúce uzneseniakrajského súdu, pričom ako prílohu k svojim sťažnostiam pripojila vždy len existujúcenapadnuté (spájajúce) rozhodnutia krajského súdu.
Keďže ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom nazačatie konania a podľa svojej citovanej judikatúry môže sťažnosť predbežne prerokovať,resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, pričom je evidentné, že sťažovateľka v petite svojich sťažností označila ajneexistujúce rozhodnutia krajského súdu, petit týchto sťažností je nevykonateľný a tietosťažnosti ako celok trpia nedostatkom predpísaných náležitostí. Z uvedeného dôvoduústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tej časti, v ktorej smerovali proti neexistujúcimrozhodnutiam krajského súdu, odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísanýchnáležitostí.
Ústavný súd rozhodol tak preto, že sťažovateľka napadla sťažnosťami aj napadnuté(spájajúce) uznesenia krajského súdu z dôvodu ich tvrdenej neústavnosti, v rámci ktorýchboli preskúmané aj tie veci sťažovateľky, ktoré označila ako uznesenia krajského súdu,ku ktorým priradila neexistujúce spisové značky. Takéto rozhodnutie spĺňa podmienkyriadneho preskúmania týchto vecí sťažovateľky (obdobne napr. sp. zn. III. ÚS 8/2014,sp. zn. III. ÚS 37/2014, sp. zn. III. ÚS 38/2014, sp. zn. III. ÚS 63/2014).
V závere ústavný súd opakovane poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky ajtakýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopreduvedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ichvybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časovéhoa kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015