znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 88/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17.   marca2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   7611/2014,   Rvp   7612/2014,   Rvp   7613/2014,Rvp 7644/2014,   Rvp   7645/2014,   Rvp   7646/2014,   Rvp   7647/2014,   Rvp   7648/2014,Rvp 7705/2014,   Rvp   7706/2014,   Rvp   7707/2014,   Rvp   7708/2014,   Rvp   7709/2014,Rvp 7710/2014,   Rvp   7725/2014,   Rvp   7764/2014,   Rvp   7765/2014,   Rvp   7766/2014,Rvp 7767/2014,   Rvp   7768/2014,   Rvp   7769/2014,   Rvp   7770/2014,   Rvp   7771/2014,Rvp 7772/2014,   Rvp   7773/2014,   Rvp   7774/2014,   Rvp   7780/2014,   Rvp   7781/2014,Rvp 7782/2014,   Rvp   7783/2014,   Rvp   7784/2014,   Rvp   7785/2014,   Rvp   7786/2014,Rvp 7815/2014,   Rvp   7816/2014,   Rvp   7817/2014,   Rvp   7818/2014,   Rvp   7819/2014,Rvp 7820/2014, Rvp 7821/2014, Rvp 7822/2014 a Rvp 7823/2014 vo veci namietanéhoporušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 126/2012 a sp. zn. 14 NcC196/2012   z 10. októbra   2012;   sp. zn.   13 NcC 148/2012   a sp. zn. 13 NcC 123/2012   z 8.októbra 2012, ako aj uznesením sp. zn. 16 NcC 583/2012 zo 7. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   7611/2014,   Rvp   7612/2014,   Rvp   7613/2014,   Rvp   7644/2014,Rvp 7645/2014,   Rvp   7646/2014,   Rvp   7647/2014,   Rvp   7648/2014,   Rvp   7705/2014,Rvp 7706/2014,   Rvp   7707/2014,   Rvp   7708/2014,   Rvp   7709/2014,   Rvp   7710/2014,Rvp 7725/2014,   Rvp   7764/2014,   Rvp   7765/2014,   Rvp   7766/2014,   Rvp   7767/2014,Rvp 7768/2014,   Rvp   7769/2014,   Rvp   7770/2014,   Rvp   7771/2014,   Rvp   7772/2014,Rvp 7773/2014,   Rvp   7774/2014,   Rvp   7780/2014,   Rvp   7781/2014,   Rvp   7782/2014,Rvp 7783/2014,   Rvp   7784/2014,   Rvp   7785/2014,   Rvp   7786/2014,   Rvp   7815/2014,Rvp 7816/2014,   Rvp   7817/2014,   Rvp   7818/2014,   Rvp   7819/2014,   Rvp   7820/2014,Rvp 7821/2014, Rvp 7822/2014 a Rvp 7823/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 88/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   30.   júnadoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.16 NcC 126/2012 a sp. zn. 14 NcC 196/2012 z 10. októbra 2012; sp. zn. 13 NcC 148/2012a sp. zn. 13 NcC 123/2012 z 8. októbra 2012, ako aj uznesením sp. zn. 16 NcC 583/2012zo 7. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Napadnutými uzneseniami krajský súd spojil na spoločné konanie vedené:

- pod sp. zn. 16 NcC 126/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 16 NcC 126/2012, 16 NcC 132/2012, 16 NcC 156/2012, 16NcC 158/2012, 16 NcC 168/2012, 16 NcC 171/2012, 16 NcC 223/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach,

- pod sp. zn. 14 NcC 196/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 14 NcC 196/2012, 14 NcC 198/2012, 14 NcC 199/2012, 14NcC 202/2012, 14 NcC 203/2012, 14 NcC 204/2012, 14 NcC 209/2012, 14 NcC 211/2012,14 NcC 215/2012, 14 NcC 216/2012 a 14 NcC 219/2012, pričom ďalšími výrokmi tohtouznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

- pod sp. zn. 13 NcC 148/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 13 NcC 148/2012 a 13 NcC 149/2012, pričom ďalšímivýrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súduv týchto veciach,

- pod sp. zn. 13 NcC 123/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomtosúde pod spisovými značkami: 13 NcC 123/2012, 13 NcC 194/2012, 13 NcC 212/2012,13 NcC   203/2012,   13   NcC   206/2012,   13   NcC   208/2012,   13   NcC   127/2012,13 NcC 128/2012,   13   NcC   149/2012,   13   NcC   158/2012,   13   NcC   160/2012,13 NcC 171/2012, 13 NcC 165/2012 a 13 NcC 170/2012, pričom ďalšími výrokmi tohtouznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Uznesením   sp.   zn.   16   NcC   583/2012   zo   7.   februára   2013   krajský   súd   opravilposledný výrok uznesenia sp. zn. 16 NcC 583/2012 zo 17. októbra 2012 (ktorým okreminého krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC 583/2012 konaniao námietkach vedených pod sp. zn. 16 NcC 583/2012, 16 NcC 584/2012, 16 NcC 585/2012,16   NcC   589/2012,   16   NcC   590/2012,   16   NcC   596/2012,   16   NcC   597/2012a 16 NcC 598/2012) spočívajúci vo vynechaní sudcu JUDr. Ivana Ďalaka z tzv. výpočtuvšetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorí nie sú vylúčení z prejednávaniaa rozhodovania v ňom uvedených vecí.

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   uzneseniami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a   predmetné   veci   vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.Zároveň   sťažovateľka   žiada   o odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení   podľa   §   52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutého uzneseniakrajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v   ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi,   v   ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č. 514/2003   Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj v   prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013,sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,resp.   podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   v petite   jednotlivých   sťažností   uviedla,   že   jej   základné   práva   podľaústavy a právo podľa dohovoru boli porušené jednak napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, ako aj uzneseniami, ktoré krajský súd nevydal, respektíve takéto uznesenia neexistujú.

Sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   označila   konaniao jednotlivých   námietkach   za   rozhodnutia,   pričom   ku   každému   takto   označenému„rozhodnutiu“ priradila dátum príslušného napadnutého (spájajúceho) uznesenia krajskéhosúdu.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade evidentne nejde o pisársku chybu alebozjavný omyl, ale zjavne o snahu sťažovateľky vyprodukovať väčší počet sťažností, pretožeak by sťažovateľka mala v každej ňou označenej veci uviesť príslušné rozhodnutie krajskéhosúdu,   ktorým   krajský   súd   spojil   sťažovateľkou   uvádzané   konania   o   námietkach,   donapadnutého (spájajúceho) uznesenia krajského súdu, zistila by, že väčšina jej sťažností byde   facto   smerovala   len proti napadnutým   (spájajúcim) uzneseniam,   čím   by sa výraznezredukoval   počet   jej   sťažností.   Sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným   právnymzástupcom, však zvolila taký postup, že sťažnosťami napádala aj neexistujúce uzneseniakrajského súdu, pričom ako prílohu k svojim sťažnostiam pripojila vždy len existujúcenapadnuté (spájajúce) rozhodnutia krajského súdu.

Keďže ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom nazačatie konania a podľa svojej citovanej judikatúry môže sťažnosť predbežne prerokovať,resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, pričom je evidentné, že sťažovateľka v petite svojich sťažností označila ajneexistujúce rozhodnutia krajského súdu, petit týchto sťažností je nevykonateľný a tietosťažnosti   ako   celok   trpia   nedostatkom   predpísaných   náležitostí.   Z   uvedeného   dôvoduústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   v tej   časti,   v ktorej   smerovali   proti   neexistujúcimrozhodnutiam   krajského   súdu,   odmietol   z   dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

Ústavný súd rozhodol tak preto, že sťažovateľka napadla sťažnosťami aj napadnuté(spájajúce) uznesenia krajského súdu z dôvodu ich tvrdenej neústavnosti, v rámci ktorýchboli preskúmané aj tie veci sťažovateľky, ktoré označila ako uznesenia krajského súdu,ku ktorým   priradila   neexistujúce   spisové   značky.   Takéto   rozhodnutie   spĺňa   podmienkyriadneho   preskúmania   týchto   vecí   sťažovateľky   (obdobne   napr.   sp.   zn.   III.   ÚS 8/2014,sp. zn. III. ÚS 37/2014, sp. zn. III. ÚS 38/2014, sp. zn. III. ÚS 63/2014).

V závere ústavný súd opakovane poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky ajtakýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopreduvedomý,   že nebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ichvybavenia   v predošlom   období   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časovéhoa kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015