znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 88/07-118

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti A. R., T., zastúpeného advokátom Mgr. D. K., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003 a v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 76/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003 a v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 76/02 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   C   143/97, sp. zn. 15 C 89/98 a sp. zn. 18 C 76/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   R. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   70   000   Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   A.   R.   v sume   6   732   Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) advokátovi Mgr. D. K., Advokátska kancelária, T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Trnava   je p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume   6   732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských   korún)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti A. R. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 88/07-86 z 1. júla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. R., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   Mgr. D.   K.,   Advokátska   kancelária,   T.,   v časti   týkajúcej   sa   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach   vedených pod sp. zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003 a v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 76/02.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania na strane   žalovaného   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   13   C   143/97 na základe   žaloby   podanej   16.   apríla   1997   z titulu   „nedoplatku za   vyúčtovanie   služieb spojených s nájmom družstevného bytu v r. 1995“, ďalej tiež účastníkom konania na strane žalovaného v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 89/98 na základe žaloby podanej 18. marca 1998 z titulu „nedoplatku za vyúčtovanie služieb spojených s nájmom družstevného bytu v r. 1996“.

Na   základe   predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa   už   ústavný   súd   nálezom   č.   k. III. ÚS   192/02-108   z 10.   decembra   2003   konštatoval   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach vedených   pod sp.   zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 okresným súdom a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   je   tiež   účastníkom   konania   na   strane   žalovaného   v konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 C 76/02 na základe žaloby podanej 15. marca 2002 z titulu „nedoplatku za   vyúčtovanie   služieb   spojených   s   nájmom   družstevného   bytu   v období od 1.12.1999 do 30.9.2001.“

Sťažovateľ vo všetkých   troch konaniach pred okresným súdom   namieta prieťahy v konaní,   čo   odôvodňuje   podrobným   chronologickým   prehľadom   úkonov   vykonaných v uvedených konaniach a argumentuje takto: „Konanie vo veci sp. zn. 13C 143/97 od jej podania okresnému súdu (16.apríla 1997) dosiaľ trvá viac ako 11 rokov. Konanie vo veci sp. zn. 15C 89/98 od jej podania okresnému súdu (18.marca 1998) dosiaľ trvá viac ako 10 rokov.   Konanie,   ktoré   trvá   tak   dlho,   ako   to   bolo   v daných   veciach,   možno   už   len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (III. ÚS 234/07, mutatis mutandis I.ÚS 39/00, I. ÚS 66/03). Konanie vo veci 18C 76/02 od jej podania okresnému súdu (15.marca 2000) dosiaľ trvá viac ako 8 rokov.“  

V závere sťažnosti sťažovateľ uvádza: „Vzhľadom na to, že v konaní sp. zn. 13C 143/97 v súčasnosti koná Krajský súd v Trnave ako odvolací súd o žiadosti sťažovateľa o prenesenie   miestnej   príslušnosti   na   iný   súd,   sťažovateľ   nepožaduje,   aby   ústavný   súd prikázal Okresnému súdu vo veci sp. zn. 13C 143/97 konať.

Vzhľadom   na   to,   že v konaní   sp.   zn.   18C   78/02   žalovaní   podali   odvolanie   proti rozsudku prvostupňového súdu, o ktorom bude konať krajský súd, sťažovateľ nepožaduje, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu vo veci sp. zn. 18C 78/02 konať.“

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97, sp. zn. 15 C 89/98 a sp. zn. 18 C 89/02, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 89/98 konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 10 101 Sk.

Okresný   súd   sa   k   sťažnosti   sťažovateľa   vyjadril   v listoch   sp.   zn.   Spr   980/06 z 31. mája 2006 a   23. januára 2007, ako aj v liste sp. zn. 1 SprV/302/2008 z 22. júla 2008, v ktorých   predložil   podrobný   chronologický   prehľad úkonov v konaniach vedených   pod sp. zn. 15 C 89/98 a sp. zn. 13 C 143/97. Vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 15 C 89/98 uviedol: „V predmetnom konaní vznikali prieťahy v súvislosti s opakovanou požiadavkou odporcov na ustanovenie advokáta na zastupovanie do predmetného sporu, tiež úkony súdu vo veci boli   vykonávané   s určitým   odstupom   vzhľadom   na   tú   skutočnosť,   že došlo   k zmene   vec prejednávajúcich sudcov po odchode zákonnej sudkyne Mgr. G. na materskú dovolenku, ktorí   popri   svojej   zaťaženosti   prejednávaním   vecí   vo   svojich   oddeleniach   vykonali   aj v predmetnej veci úkony priebežne.“   V súvislosti s konaním sp. zn. 13 C 143/97 okresný súd argumentoval takto: „Sme toho názoru, že v predmetnej veci nedochádzalo k prieťahom v žiadnom období konania, postup vo veci sťažovali podania odporcov, najmä v súvislosti s ich námietkami, žiadosťami.“

V závere listu sp. zn. 1 SprV/302/2008 z 22. júla 2008 predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho prerokovania veci.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k stanovisku   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Spr V/302/2008 z 22. júla 2008 vyjadril sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v liste z 12. augusta 2008, v ktorom okrem iného uviedol: „Všetky konania pred Okresným súdom   v Trnave   vedené   Bytovým   družstvom   Trnava   proti   sťažovateľovi   majú   rovnaký právny   a skutkový   základ   (neuhradenie   vyúčtovania   za   jednotlivé   obdobia   z dôvodu sťažovateľom   namietaného   nesprávneho   výpočtu,   ale   sťažovateľ   riadne   platí   zálohové platby),   pričom   sťažovateľ   si   okrem   iného   uvedomuje,   že   pri   8-11   rokov   trvajúcich konaniach, úroky z omeškania, ktoré by v prípade neúspechu v spore mohol byť povinný uhradiť,   predstavujú   preňho   existenčné   riziko.   Keďže   sťažovateľovi   bolo   v jednotlivých konaniach zamietnuté zastúpenie zvoleným neprávnikom (s profesionálnymi skúsenosťami v oblasti   bytového   hospodárstva,   najmä   technickou   a ekonomickou   stránkou   dodávky energií),   ktorý   ho   zastupoval   bezodplatne   a bolo   mu   odopreté   zastúpenie   ustanovením advokáta   (platené   právne   služby   advokáta   si   sťažovateľ   vzhľadom   na   svoju   sociálnu situáciu, na ktorú sme poukázali aj v doplnení sťažnosti, nemôže dovoliť), sťažovateľ pri svojom veku a nedostatočnej znalosti práva, uplatňuje legitímne opravné prostriedky proti jednotlivým rozhodnutiam súdov spôsobom limitovaným jeho právnym vedomím, pričom súd   v jednotlivých   prípadoch   zjavne   nedostatočne,   resp.   neefektívne   uplatňuje   inštitút poučenia účastníka a procesných právach a povinnostiach tak ako sme na to poukázali v sťažnosti.“

Súčasťou vyjadrenia bolo aj oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav posudzovaných konaní.

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97 (v období po nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   III. ÚS   192/02 z 10. decembra 2003)

Uznesením   z 31.   marca   2004   okresný   súd   rozhodol   o nepripustení   zastupovania sťažovateľa a odporkyne v 2. rade ich splnomocneným právnym zástupcom, proti ktorému sa   sťažovateľ   odvolal   21.   apríla   2004.   Uznesenie   bolo   potvrdené   uznesením   sudcu zo 17. mája 2004.

Okresný súd 5. októbra 2004 určil termín pojednávania na 30. november 2004. Sťažovateľ 21. októbra 2004 požiadal okresný súd o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd uskutočnil 30. novembra 2004 pojednávanie, ktoré odročil na neurčito „za   účelom   rozhodnutia   o žiadosti   odporcu   v I.   rade   o ustanovenie   práv.   zástupcu a súčasne o priznanie znalečného“.

Okresný súd uznesením z 13. decembra 2004 rozhodol o priznaní znalečného. Dňa 22. decembra 2004 predložil navrhovateľ okresnému súdu „úpravu žalobného petitu“.

Okresný   súd   9.   a 14.   maca   2005   vyzval   sťažovateľa   a odporkyňu   v 2.   rade na vyplnenie a predloženie tlačiva na účely rozhodnutia o ustanovení právneho zástupcu, ktoré bolo okresnému súdu predložené 21. marca 2005.

Okresný súd uznesením zo 7. apríla 2005 zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu. Proti uzneseniu podali sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade odvolanie. Okresný súd predložil opravný prostriedok proti uzneseniu zo 7. apríla 2005 spolu so spisovým   materiálom   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý 4. októbra 2005 napadnuté uzneseniu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd 20. januára 2006 vyzval sťažovateľa na vyplnenie a predloženie tlačiva na účely rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov. Uznesením zo 16. februára 2006 okresný   súd   sťažovateľovi   a odporkyni   v 2.   rade   nepriznal   oslobodenie   od   súdnych poplatkov z dôvodu nepredloženia požadovaného tlačiva. Proti uzneseniu podali sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade 17. marca 2006 odvolanie. Okresný súd predložil spisový materiál spolu   s podaným   odvolaním   krajskému   súdu   4.   apríla   2006.   Krajský   súd   rozhodol o podanom   odvolaní   tak,   že   prvostupňové   rozhodnutie   zmenil   priznaním   oslobodenia od súdnych poplatkov pre sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade.

Sťažovateľ 12. mája 2006 predložil okresnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.

Okresný súd predložil 21. novembra 2006 spisový materiál ústavnému súdu, ktorý mu bol vrátený 12. januára 2007.

Sťažovateľ   a odporkyňa   v 2.   rade   predložili   1.   decembra   2006   okresnému   súdu „Žiadosť o spojenie tých istých vecí do jedného konania – 13C 143/97, 15 C 89/98 a 18C 76/02“.   Okresný   súd   uznesením   z 11.   júna   2007   rozhodol   o ustanovení   právneho   zástupcu sťažovateľovi.   Okresný   súd   uskutočnil   5.   novembra   2007   pojednávanie,   na   ktorom   navrhovateľ predložil úpravu petitu návrhu, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom opätovného predvolania právneho zástupcu sťažovateľa a odporkyne v 2. rade (predvolanie im bolo doručené, na pojednávanie sa nedostavili).   Okresný súd uznesením zo 6. novembra 2007 rozhodol o pripustení zmeny návrhu. Dňa   7.   novembra   2007   predložil   sťažovateľ   splnomocnenie   na   zastupovanie advokátom a jeho vypovedanie oznámil okresnému súdu 20. novembra 2007.

Dňa   12.   novembra   2007   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na úhradu   súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ uhradil 14. novembra 2007.   Dňa   27.   novembra   2007   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k zmene návrhu.

Okresný   súd   12.   decembra   2007   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   odročil na 11. február 2008 (na pojednávanie sa sťažovateľ dostavil).

Dňa 11. januára 2008 sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade predložili okresnému súdu „Žiadosť o preloženie sporov 13C 143/97, 15C 89/98 a 18 C 195/2000 na iný príslušný súd“. Dňa 23. a 25. januára 2008 vyzval okresný súd sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ 25. januára 2008 oznámil okresnému súdu, že bol od súdnych poplatkov oslobodený.

Okresný súd uskutočnil 11. februára 2008 pojednávanie, ktoré odročil na neurčito za účelom zaslania výzvy sťažovateľovi a odporkyni v 2. rade na úhradu súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu (sťažovateľ bol na pojednávaní prítomný). Dňa   20.   februára   2008   predložil   sťažovateľ   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov a 25. februára 2008 svoje vyjadrenie k veci.

Právny   zástupca   sťažovateľa   podal   proti   uzneseniu   z 20.   februára   2008   (ktorým okresný súd uložil sťažovateľovi a odporkyni v 2. rade povinnosť uhradiť súdny poplatok) odvolanie, okresný súd uznesenie z 20. februára 2008 zrušil svojím uznesením zo 17. marca 2008. Okresný   súd   28.   apríla   2008   predložil   krajskému   súdu   spisový   materiál   spolu so žiadosťou sťažovateľa a odporkyne v 2. rade „o prenesenie príslušnosti predmetnej veci na Okresný súd Piešťany“. Krajský súd uznesením sp. zn. 10 NcC/14/2008 z 30. mája 2008 predmetnému   návrhu   nevyhovel   (spisový   materiál   bol   okresnému   súdu   vrátený   2.   júla 2008).

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98 (v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003)

Dňa   2.   februára   2004   predložil   sťažovateľ „námietku   voči   zaujatosti   súdu a právneho zástupcu navrhovateľa v konaní č.k. 15C 89/98“.

Dňa   20.   februára   2004   predložil   okresný   súd   krajskému   súdu   spisový   materiál na rozhodnutie   o námietke   zaujatosti,   o ktorej   krajský   súd   rozhodol   uznesením sp. zn. 23 NcC 8/04 z 27. februára 2004.

Sťažovateľ   a odporkyňa   v 2.   rade   predložili   15.   júna 2004   žiadosť   o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Okresný   súd   uskutočnil   29.   júna   2004   pojednávanie,   ktoré   odročil   na   neurčito za účelom rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa (ako aj odporkyne v 2. rade) o ustanovenie právneho   zástupcu   a oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov,   súčasne   vyzval sťažovateľa   predložiť   vyplnené   tlačivo   na   účely   uvedeného   rozhodnutia.   Sťažovateľ predložil vyplnené tlačivo 2. júla 2004.

Okresný súd 31. mája 2005 vyzval sťažovateľa predložiť vyplnené tlačivo na účely rozhodnutia o ustanovení právneho zástupcu a oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, výzvu   opätovne   zopakoval   4.   januára   2006   a následne   28.   februára   2006.   Sťažovateľ predložil vyplnené tlačivo 6. marca 2006.

Uznesením   z 28.   marca   2006   okresný   súd   rozhodol   o nepriznaní   oslobodenia od platenia   súdnych   poplatkov   a zamietnutí   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu pre sťažovateľa   a odporkyňu   v 2.   rade,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   24.   apríla   2006 odvolanie   (uznesenie   doručované   odporkyni   v 2.   rade   bolo   vrátené   nedoručené s oznámením „zásielku neprevzal v odbernej lehote“).

Dňa   12.   mája   2006   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   žiadosť   o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 19. septembra 2006 okresný súd požiadal o doručenie uznesenia z 28. marca 2006   pre   odporkyňu   v 2.   rade   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   Trnava,   ktoré 3. októbra 2006 oznámilo, že sa mu zásielku nepodarilo doručiť. Okresný súd 20. novembra 2006 požiadal o doručenie zásielky súdneho doručovateľa, ktorému sa zásielku nepodarilo doručiť (úradný záznam z 13. decembra 2006).

Dňa 1. decembra 2006 sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade požiadali o spojenie vecí (sp. zn. 13 C 143/97, sp. zn. 15 C 89/98 a sp. zn. 18 C 76/02) na spoločné konanie.   Dňa   5.   februára   2007   požiadal   sťažovateľ   o oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov.

Okresný   súd   predložil   17.   mája   2007   spisový   materiál   spolu   s opravným prostriedkom   proti   uzneseniu   z   28.   marca   2006   krajskému   súdu.   Spisový   materiál   bol okresnému súdu vrátený s odkazom na ustanovenie § 374 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   7.   novembra   2007   splnomocnenie   udelené advokátovi na jeho zastupovanie.

Dňa   31.   januára   2008   požiadal   okresný   súd   súdneho   doručovateľa   o doručenie zásielky (uznesenie z 28. marca 2006) odporkyni v 2. rade, žiadosť zopakoval 10. apríla 2008, zásielku sa nepodarilo doručiť (úradný záznam z 19. mája 2008).

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 76/02

Dňa 15. marca 2002 podal navrhovateľ (Bytové družstvo Trnava) návrh na vydanie platobného rozkazu voči sťažovateľovi   a odporkyni v 2. rade.

Okresný súd vydal 27. marca 2002 platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ 23. apríla 2002 odpor.

Okresný súd vyzval 28. mája 2002 navrhovateľa na vyjadrenie k podanému odporu, ktorý ho predložil 14. júna 2002

Okresný   súd   vyzval 6.   júna   2002   sťažovateľa   na zaplatenie   súdneho   poplatku za podaný odpor. Sťažovateľ 17. júna 2002 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 1. júla 2002 určil termín pojednávania na 14. október 2002 (predvolanie sťažovateľa a odporkyne v 2. rade bolo vrátené neprevzaté s označením „odberná lehota uplynula“).

Okresný súd 31. augusta 2002 a 2.septembra 2002 vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade   vyplniť   a predložiť   tlačivo   na   účely   rozhodnutia   o žiadosti   o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo nimi predložené 30. septembra 2002.

Okresný súd 14. októbra 2002 uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito za účelom „rozhodnutia o žiadosti o priznanie o oslobodenie od súdnych poplatkov“. Uznesením   z „9.   júla   2002“ okresný   súd   rozhodol   o nepriznaní   oslobodenia od súdnych poplatkov pre sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade, proti ktorému obaja podali odvolanie 18. novembra 2002.

Okresný súd 3. decembra 2002 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhovateľ predložil svoje vyjadrenie 12. decembra 2002.

Okresný súd predložil 19. decembra 2002 spisový materiál s podaným opravným prostriedkom   krajskému   súdu,   ktorý   prvostupňové   rozhodnutie   potvrdil   uznesením z 31. januára 2003 (spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 7. marca 2003).

Okresný súd 11. apríla 2003 určil termín pojednávania na 16. jún 2003 (predvolanie sťažovateľovi a odporkyni v 2. rade bolo vrátené neprevzaté s označením „odberná lehota uplynula“).

Okresný súd 16. júna 2003 uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na 29. september 2003 (sťažovateľ nebol prítomný).

Okresný súd 29. septembra 2003 uskutočnil pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľ ani odporkyňa   v 2.   rade   nedostavili   (predvolanie   riadne   prevzali).   Okresný   súd   odročil pojednávanie na neurčito.

Uznesením   zo 14.   októbra   2003   okresný   súd   rozhodol   o nepripustení   zastúpenia sťažovateľa a odporkyne v 2. rade ich právnym zástupcom.

Okresný súd 26. januára 2004 určil termín pojednávania na 22. marec 2004. Sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade požiadali 10. marca 2004 „o pridelenie právneho zástupcu“.

Okresný   súd   22.   marca   2004   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   bolo   z dôvodu „neprítomnosti konajúcej sudkyne“ odročené na neurčito.

Okresný súd 4. mája 2004 určil termín pojednávania na 2. jún 2004. Sťažovateľ 12. mája 2004 požiadal okresný súd „o ustanovenie právneho zástupcu“. Dňa 31. mája 2004 predložil sťažovateľ svoje vyjadrenie a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Okresný súd 2. júna 2004 uskutočnil pojednávanie (sťažovateľ bol prítomný), ktoré odročil na neurčito za účelom rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

Okresný súd uznesením z 3. júna 2004 zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, proti ktorému podal sťažovateľ 21. júna 2004 odvolanie.

Okresný   súd   28.   júna   2004   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k podanému odvolaniu, navrhovateľ vyjadrenie predložil 6. júla 2004.

Okresný súd predložil 16. júla 2004 spisový materiál spolu s opravným prostriedkom krajskému súdu, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil uznesením z 30. septembra 2004 (okresnému súdu bol spisový materiál vrátený 12. novembra 2004).

Okresný súd 14. januára 2005 určil termín pojednávania na 7. marec 2005. Sťažovateľ   3.   februára   2005   predložil   okresnému   súdu   žiadosť   o ustanovenie právneho zástupcu.

Okresný súd 22. februára 2005 vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade vyplniť a predložiť   tlačivo   „Potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a na   ustanovenie   zástupcu   v právnej   veci“,   ktoré predložili 21. marca 2005.

Okresný   súd   7.   marca   2005   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   odročil   na   neurčito za účelom rozhodnutia o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

Uznesením   zo 14.   apríla   2005   okresný   súd   zamietol   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, proti ktorému podali sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade odvolanie.

Uznesením zo 16. mája 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade na doplnenie náležitostí podaného odvolania, ktoré doplnili podaním zo 16. júna 2005. Dňa   8.   júla 2005   vyzval   okresný   súd   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k podanému odvolaniu. Navrhovateľ predložil svoje vyjadrenie 12. júla 2005.

Okresný súd 5. augusta 2005 predložil spisový materiál spolu s podaným opravným prostriedkom   krajskému   súdu,   ktorý   prvostupňové   rozhodnutie   potvrdil   uznesením z 30. septembra 2005 (spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 3. novembra 2005). Okresný súd 21. februára 2006 určil termín pojednávania na 10. apríl 2006. Dňa   7.   apríla   2006   predložil   sťažovateľ   a odporkyňa   v 2.   rade   svoje   vyjadrenie k veci. Dňa 10. apríla 2006 uskutočnil okresný súd pojednávanie (sťažovateľ bol prítomný), ktoré následne odročil za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom. Dňa 6. mája 2006 vyzval okresný súd sťažovateľa ku konkretizácii dôvodov podanej námietky   zaujatosti,   sťažovateľ   12.   mája   2006   predložil   doplnenie   a súčasne   požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Okresný súd 24. mája 2006 predložil spisový materiál spolu s podanou námietkou zaujatosti   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením   z 5.   júna   2006   rozhodol   o nevylúčení zákonného sudcu (spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 14. júla 2006).

Okresný súd 10. októbra 2006 určil termín pojednávania na 8. november 2006. Sťažovateľ 1. decembra 2006 predložil okresnému súdu „Žiadosť o spojenie tých istých, resp. nadväzných vecí do jedného konania – 13C 143/97, 15C 89/98 a 18C 76/02“. Okresný   súd   8.   novembra   2006   uskutočnil   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul účastníkov   a pojednávanie odročil na neurčito.

Uznesením zo 14. decembra 2006 okresný súd rozhodol o ustanovení znalca, proti uzneseniu podali sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade odvolanie.

Okresný   súd   predložil   spisový   materiál spolu   s podaným opravným prostriedkom 31. januára 2007 krajskému súdu, ktorý prvostupňové rozhodnutie uznesením z 30. apríla 2007 v časti potvrdil a vo zvyšku odmietol.

Sťažovateľ predložil okresnému súdu 5. februára 2007 „Žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov“.

Okresný súd 15. júna 2007 predložil spisový materiál ustanovenému znalcovi, ktorý predložil   4.   júla   2007   svoje   stanovisko   k   uzneseniu,   na   ktoré   okresný   súd   reagoval 7. augusta 2007.

Okresný súd 21. septembra 2007 vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku, ktorý ho okresnému súdu predložil 9. októbra 2007.

Okresný súd 23. a 29. októbra 2007 a 6. novembra 2007 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k predloženému znaleckému posudku. Navrhovateľ predložil svoje vyjadrenie 30. októbra 2007, sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade 14. novembra 2007.

Okresný   súd   20.   novembra   2007   vyzval   znalca na predloženie   svojho   stanoviska k vyjadreniam účastníkov. Znalec stanovisko predložil 28. decembra 2007.

Okresný súd 7. januára 2008 určil termín pojednávania na 20. február 2008. Okresný súd 20. februára 2008 uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočul znalca a vyhlásil rozsudok.

Proti rozsudku podali 31. marca 2003 odvolanie sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade. Okresný   súd   2.   apríla   2008   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k podanému odvolaniu. Navrhovateľ predložil svoje vyjadrenie 21. apríla 2008.

Okresný súd 10. a 14. apríla 2008 vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie, ktorí reagovali vyjadrením predloženým okresnému súdu 17. apríla 2008.

Okresný súd 22. a 26. mája 2008 vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade, aby špecifikovali svoje podanie zo 17. apríla 2008.

Podaním z 3. júna 2008 doplnili sťažovateľ a odporkyňa v 2. rade svoje odvolanie. Okresný   súd   vyzval   10.   júna   2008   navrhovateľa   na vyjadrenie   sa   k podaniu sťažovateľa   a odporkyne   v 2.   rade   zo 17.   apríla   2008.   Navrhovateľ   predložil   svoje vyjadrenie 18. júna 2008.

Okresný súd 17. a 20 júna 2008 vyzval sťažovateľa a odporkyňu v 2. rade na úhradu súdneho poplatku, ktorí ho následne uhradili 24. júna 2008.  

Dňa   2.   júla   2008   predložil   okresný   súd   spisový   materiál   s podaným   opravným prostriedkom   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením   z 31.   júla   2008   prvostupňový   rozsudok zrušil   a vrátil   vec   na   ďalšie   konanie   (spisový   materiál   bol   okresnému   súdu   vrátený 22. augusta 2008).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená nastolenie právnej istoty   inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,   ktorými sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Tieto   tri   kritéria   zohľadňuje   pri   namietanom porušení práva na prejednanie záležitosti   súdom v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97

A. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na plnenie, ktorým sa navrhovateľ proti sťažovateľovi a jeho manželke (odporkyňa v 2. rade) domáha zaplatenia pohľadávky z titulu nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie kalendárneho roka 1995.

Ústavný súd už vo svojom predošlom náleze sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003   konštatoval,   že predmetnú   vec   nemožno považovať za   právne a skutkovo   zložitú. V posudzovanom   období   (po   nadobudnutí   právoplatnosti   uvedeného   nálezu   ústavného súdu)   nebola   zistená   žiadna   skutočnosť   opodstatňujúca   zmenu   záveru   ústavného   súdu týkajúca   sa   posúdenia   právnej   zložitosti   tohto   konania   v porovnaní   s jeho   názorom vysloveným v už spomínanom náleze. Pokiaľ ide o otázku skutkovej zložitosti predmetu konania   v uvedenom   období,   ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   zložitosť   už   nedosahuje intenzitu porovnateľnú s predchádzajúcim obdobím, a to vzhľadom na okresným   súdom vykonané dokazovanie (zabezpečenie znaleckého posudku) v predchádzajúcom období.

B. V správaní sťažovateľa boli zistené určité momenty, ktoré možno kvalifikovať ako pasivitu sťažovateľa. Ide o prípad jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, keď sťažovateľ nereagoval na výzvu okresného súdu (z 20. januára 2006) a nepredložil požadované   tlačivo,   v dôsledku   čoho   nebolo   žiadosti   vyhovené.   Na   vrub   sťažovateľovi treba pripísať aj jeho   neúčasť na pojednávaní (5. novembra 2007), ktorá mala za následok odročenie   pojednávania.   Okrem   uvedeného   však   možno   správanie   sťažovateľa   v celku zhodnotiť ako aktívne.

C. V postupe okresného súdu, ktorý bol ďalším hodnotiacim kritériom, boli zistené viaceré krátkodobé obdobia nečinnosti okresného súdu, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom   bránila   zákonná   prekážka,   ktoré   sa   premietli   do   zbytočných   prieťahov v posudzovanom konaní v celkovom trvaní 22 mesiacov.

  Ide   o obdobie   od   17.   mája   2004,   keď   bolo   uznesením   sudcu   potvrdené predchádzajúce uznesenie o nepripustení zastupovania sťažovateľa a odporkyne v 2. rade ich   právnym   zástupcom,   do   30.   novembra   2004,   keď   okresný   súd   uskutočnil   vo   veci pojednávanie (nečinnosť 6 mesiacov). Nečinnosť v trvaní takmer 6 mesiacov bola zistená aj v období od 12. mája 2006, keď sťažovateľ predložil okresnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, do 21. novembra 2006, keď okresný súd predložil spisový materiál ústavnému súdu. Okresný súd nekonal bez existencie zákonnej prekážky tiež v období od 12. januára 2007, keď mu bol ústavným súdom vrátený spisový materiál, do 11. júna 2007, keď   rozhodol   o ustanovení   právneho   zástupcu   sťažovateľovi   (nečinnosť   v trvaní   takmer 5 mesiacov). Napokon ide o obdobie poznačené nečinnosťou v trvaní takmer 5 mesiacov - od 11. júna 2007, keď okresný súd rozhodol o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi, do 5. novembra 2007, keď uskutočnil vo veci pojednávanie.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne I. ÚS 376/06).

V posudzovanom konaní postupoval okresný súd nesústredene a neefektívne, keď sťažovateľa a odporkyňu   v 2. rade vyzval uhradiť súdny poplatok,   napriek tomu, že už v predchádzajúcom období im priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, potom za účelom zaslania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku odročil pojednávanie (konané 11. februára 2008)   a následne   uznesenie,   ktorým   uložil   povinnosť   úhrady   súdneho   poplatku,   svojím uznesením zo 17. marca 2008 zrušil.

Uvedené obdobia nečinnosti a neefektívny postup okresného súdu sa prejavili ako zbytočné   prieťahy   v konaní,   v dôsledku   ktorých   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98

A. Predmetom označeného konania vedeného pred okresným súdom je taktiež návrh na   plnenie,   ktorým   sa   navrhovateľ   proti   sťažovateľovi   a odporkyni   v 2.   rade   domáha zaplatenia pohľadávky z titulu nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie kalendárneho roka 1996.

Predmetnú   vec,   obdobne   ako   v predchádzajúcom   prípade,   nemožno   považovať za skutkovo alebo právne zložitú.

B. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí v posudzovanej etape   konania   ako   primerane   aktívne.   Pasivita   sťažovateľa   bola   zistená   len   v jednom prípade, keď nereagoval na výzvu okresného súdu (z 31. mája 2005) na predloženie tlačiva na účely rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov a ustanovení právneho zástupcu a požadované podklady predložil až po ďalších dvoch opätovných výzvach.

Rovnako   nemožno   opomenúť   skutočnosť,   že   k   čiastočnému   predĺženiu   konania prispela aj realizácia procesných práv zo strany sťažovateľa, keď sťažovateľ uplatnil jednak námietku zaujatosti súdu, ako aj žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho   zástupcu   a následne   opravný   prostriedok   voči   zamietavému   rozhodnutiu okresného súdu o uvedených žiadostiach.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   obdobie,   o ktoré   sa   predĺži   konanie v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania, nemožno považovať za zbytočné prieťahy v danom konaní (napr. II. ÚS 41/97, I. ÚS 51/01, I. ÚS 15/02, III. ÚS 91/02). Zodpovednosť   v takomto prípade však nemožno spravidla pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. II. ÚS 52/99, III. ÚS 127/03).

C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Okresný   súd   bol   vo   veci   nečinný   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila   zákonná prekážka,   od   2.   júla   2004,   keď   sťažovateľ   predložil   podklady   na   účely   rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov a ustanovení právneho zástupcu, do 31. mája 2005, keď opätovne   vyzval   sťažovateľa   na predloženie   uvedených   podkladov,   t.   j.   takmer 11 mesiacov.

Dňa   31.   mája   2005   vyzval   okresný   súd   sťažovateľa   na predloženie   podkladov na účely   rozhodnutia   o žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenie právneho zástupcu, sťažovateľ výzvu nesplnil, okresný súd však ďalšiu výzvu realizoval až po uplynutí siedmich mesiacov (4. januára 2006). Okresný súd mal podľa názoru ústavného súdu reagovať na situáciu skôr a adresovať ďalšiu výzvu po uplynutí maximálne jedného mesiaca.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   v tomto   období   vyhodnotil   ako   obdobie nečinnosti dobu 6 mesiacov.

Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   (spolu   jeden   rok   a 5   mesiacov) nesvedčia o tom, že by okresný súd organizoval svoj procesný postup v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/97 v súlade s § 6 a § 100 OSP tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty účastníkov konania, pokiaľ ide o práva, ktorých sa žaloba týkala.

Za   neefektívny   považuje ústavný   súd postup okresného   súdu,   keď   po   neprevzatí zásielky (uznesenie z 28. marca 2006) odporkyňou v 2. rade na úkor ďalšieho procesného postupu vyvíjal aktivity smerujúce k doručeniu zásielky aj napriek jasne stanovenej fikcii doručenia podľa ustanovení § 46, resp. § 47 OSP.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobia nečinnosti a neefektívnu činnosť okresného súdu   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní,   v dôsledku   ktorých   došlo   v označenom   konaní k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 76/02

A. Predmetom označeného konania vedeného pred okresným súdom je rovnako ako v predchádzajúcich konaniach návrh na plnenie, ktorým sa navrhovateľ proti sťažovateľovi a odporkyni   v 2.   rade   domáha   zaplatenia   pohľadávky   z titulu   nedoplatkov   na   úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1. decembra 1999 do 30. septembra 2001.

Predmetnú   vec,   obdobne   ako   v predchádzajúcich   prípadoch,   nemožno   považovať za skutkovo alebo právne zložitú.

B. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania čiastočne prispelo k jeho predĺženiu v dôsledku jeho opakovaných žiadostí o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu, keď navyše sťažovateľ proti zamietavým rozhodnutiam okresného súdu uplatňoval   aj   opravné   prostriedky   (žiadosť   zo 17.   júna   2002   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov, žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z 10. marca 2004, z 3. júna 2004 a 3. februára   2005).   V rámci   realizácie   svojich   procesných   práv   sťažovateľ   uplatnil   aj námietku   zaujatosti konajúceho   sudcu,   v dôsledku   čoho   došlo   k odročenie   pojednávania (pojednávanie konané 10. apríla 2006).

V posudzovanom   konaní   ústavný   súd   prihliadal   na skutočnosť,   že   opravným prostriedkom proti zamietavým rozhodnutiam okresného súdu o žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu krajský súd ani v jednom prípade nevyhovel,   rovnako   nadriadený   súd   nevyhovel   ani   vznesenej   námietke   zaujatosti. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že predĺženie posudzovaného konania v dôsledku   realizácie   procesných   práv   sťažovateľa   v popísaných   prípadoch   nemožno v rámci   posúdenia   otázky   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy pričítať na ťarchu okresného súdu.

Na vrub sťažovateľovi treba pripísať skutočnosť,   že sťažovateľ na adrese svojho trvalého pobytu trikrát neprebral zásielky okresného súdu (predvolanie na pojednávanie), v dôsledku čoho došlo v dvoch prípadoch k odročeniu pojednávania z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa (pojednávania konané 16. júna 2003 a 29. septembra 2003).

C. Postup okresného súdu relatívne plynulo smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty   účastníkov   konania s výnimkou   dvoch   zistených   období   nečinnosti   v celkovom trvaní 12 mesiacov.

Ide   o obdobie   od   14.   októbra   2003,   keď   okresný   súd   uznesením   rozhodol o nepripustení   zastúpenia   sťažovateľa   a   odporkyne   v 2.   rade   ich   právnym   zástupcom, do 3. júna   2004,   keď   zamietol   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu (nečinnosť   7   mesiacov).   V uvedenom   období   okresný   súd   v podstate   nevykonal   žiaden obsahovo relevantný procesný úkon bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Pojednávanie   konané   22.   marca   2004   bolo   totiž   odročené   na   neurčito   z dôvodu „neprítomnosti zákonnej sudkyne“, teda z dôvodu pripísaného na vrub okresnému súdu. Rovnako bolo odročené pojednávanie konané 2. júna 2004, a to za účelom rozhodnutia o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   ktorá   však   bola   doručená okresnému   súdu   v značnom   časovom   predstihu   už   10.   marca   2004,   čo   umožňovalo okresnému súdu rozhodnúť o tejto žiadosti ešte pred konaním tohto pojednávania.Ďalším zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 5 mesiacov bolo obdobie od 3. novembra 2005, keď bol okresnému súdu nadriadeným súdom vrátený spisový materiál, do 10. apríla 2006, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, v ktorom nevykonal žiaden procesný úkon bez toho, aby mu v tom bránila nejaká zákonná prekážka.

Uvedené   obdobia   nečinnosti   sa   podpísali   na   zbytočných   prieťahoch   v konaní, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Sťažovateľ   sa   v sťažnosti   domáhal,   aby   ústavný   súd   uplatnil   tento prostriedok nápravy porušenia jeho základných práv len vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 15 C 89/98.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97, sp. zn. 15 C 89/98 a sp. zn. 18 C 76/02 došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čase rozhodovania ústavného súdu tieto konania neboli právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu, aby v uvedených veciach konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ (2. bod výroku nálezu).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 100 000 Sk za každé namietané konanie, teda v celkovej sume 300 000 Sk.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 70 000 Sk. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal na okolnosti uvedeného prípadu, ktoré mohli mať vplyv na závažnosť nemajetkovej ujmy sťažovateľa,   predovšetkým   na mieru   porušenia   základného práva sťažovateľa   okresným súdom   s ohľadom   na skutkovú   a právnu zložitosť veci,   podiel   sťažovateľa na predĺžení konania, dĺžku, povahu a dôvody zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ako aj závažnosť predmetu konania pre sťažovateľa (III. ÚS 173/03). Vo vzťahu ku konaniam vedeným pod sp. zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 zohľadnil ústavný súd aj skutočnosť, že k zbytočným prieťahom v postupe okresného súdu v posudzovaných konaniach došlo opakovane po tom, čo ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 192/02 z 10. decembra 2003 vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaniach sp. zn. 13 C 143/97 a sp. zn. 15 C 89/98 a prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   aj   o úhrade   trov   konania.   Právny   zástupca sťažovateľa uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 10 101 Sk, a to za 3 úkony právnych služieb vykonaných v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady   s   klientom,   písomné   podanie   ústavnému   súdu   z 19.   mája   2008,   vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 12. augusta 2008).

Pri určení výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, §   11   ods.   2   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi (III. ÚS 34/03). Ústavný súd akceptoval v súvislosti s účelným poskytovaním právnej   pomoci   sťažovateľovi v danej   veci   dva   úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie ústavnému   súdu   z 19.   mája   2008).   Podanie   právneho   zástupcu   z 12.   augusta   2008 (vyjadrenie   k stanovisku   okresného   súdu)   nepovažoval   ústavný   súd   za   také,   ktoré   by zásadnejším   spôsobom   prispelo   k objasneniu   veci.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny za jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v období   od   1.   januára   2008   v konaní pred ústavným súdom   predstavuje sumu   3 176   Sk (základom   pre výpočet   je priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2007 vo výške 19 056 Sk) a hodnota režijného paušálu je 190 Sk.

Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2008   patrí   právnemu   zástupcovi sťažovateľa odmena v sume 6 352 Sk, ako aj dvakrát hodnota paušálnej náhrady hotových výdavkov spolu v sume 380 Sk. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom sumu 6 732 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk (4. bod výroku nálezu).

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré   platil,   pokiaľ   u nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   Kancelárie   ústavného   súdu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (5. bod výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008