znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 88/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M. K., bytom B., v ktorej namieta porušenie jeho občianskych práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   zrejme   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 41/2005 z 31. marca 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Mgr.   M.   M.   K.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2005 doručená sťažnosť Mgr. M. M. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie jeho občianskych práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zrejme uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 41/2005 z 31. marca 2005.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neoznačil jednoznačne subjekt, proti ktorému jeho sťažnosť smeruje, a ani konanie, v ktorom k porušeniu ním označených práv (v sťažnosti taktiež bližšie nešpecifikovaných) malo dôjsť. V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ nekonkretizoval, akým spôsobom mal príslušný súd v jeho prípade porušiť označené práva, nepredložil dôkazy o tvrdeniach uvedených v sťažnosti a ani dôkazy o opravných a iných právnych prostriedkoch nápravy v zmysle § 53 zákona o ústavnom súde, ktoré na ochranu svojich práv vyčerpal. Sťažnosť sťažovateľa neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit) vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03) a nebolo k nej pripojené ani splnomocnenie pre konkrétneho advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   listom   z   22.   júna   2005   (doručeným   po   opakovanom   doručovaní   aj prostredníctvom orgánov policajného zboru až 21. januára 2006) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na to, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Sťažovateľ bol v tomto liste tiež   podrobne   poučený   o predpokladoch   ustanovenia   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom a zároveň bol vyzvaný, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy svoju sťažnosť zo 14. mája 2005 doplnil tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (v prílohe   uvedenej   výzvy   mu   ústavný   súd   v súvislosti   s jeho   žiadosťou   o ustanovenie advokáta zaslal aj tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“).Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 5. februára 2006 (doručeným ústavnému súdu   8. februára 2006), ktorým však nedostatky svojej sťažnosti neodstránil a nedoplnil   ju   ani   do   tej   miery,   aby   ústavný   súd   mohol   rozhodnúť   o jeho   žiadosti o ustanovenie   advokáta.   Neurobil   tak   ani   do   dňa   predbežného   prerokovania   sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.Sťažnosť   sťažovateľa   neobsahuje   všetky   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z   22.   júna   2005   svoju   sťažnosť nedoplnil, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2006