znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 88/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 12. októbra 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval   sťažnosť JUDr. M. Š.,   bytom P.,   zastúpeného advokátkou   Mgr.   M. M., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/01 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 318/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/01   p o r u š e n é b o l o.

2. JUDr. M. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   Okresný   súd   Bratislava   I   j e p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   nahradiť JUDr. M. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. M., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   nahradiť JUDr. M. Š. trovy právneho zastúpenia   v sume   5   302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet advokátky Mgr. M. M., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti JUDr. M. Š. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2005 doručená sťažnosť JUDr. M. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. M. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/01 a postupom Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co 318/04 o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 29. novembra 2000 jeho zamestnávateľ (R.,   a.   s.,   B.)   zrušil   jeho   pracovné   miesto   a 8. novembra   2001   mu   adresoval   výpoveď z pracovného   pomeru   napriek   tomu,   že od 28. decembra   2000   do   18.   januára   2001   bol dočasne práceneschopný. V júni 2001 podal sťažovateľ žalobu okresnému súdu o určenie neplatnosti   rozviazania   pracovného   pomeru.   V tomto   konaní   došlo   podľa   jeho   názoru k zbytočným prieťahom. Prvé pojednávanie sa konalo takmer až poldruha roka od podania žaloby. Aj ďalšie pojednávania boli vytyčované v takých dlhých lehotách, ktoré možno označiť za zbytočné prieťahy. Okresný súd zamietol päť návrhov na vydanie predbežného opatrenia.   Dňa   10. decembra   2002   vyhovel   žalobe   a rozhodol   o neplatnosti   výpovede. Krajský súd 25. júna 2003 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.   Okresný   súd   opäť   rozhodol   28.   mája   2004.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal odporca   (zamestnávateľ   sťažovateľa)   odvolanie.   Vo   veci   bolo,   ako   sa   uvádza   v podaní právneho zástupcu sťažovateľa zo 16. júna 2005, právoplatne rozhodnuté 19. mája 2005, teda až po podaní sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 000 Sk. Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tým, že od podania žaloby nie je doteraz vo veci právoplatne rozhodnuté, čo u neho vyvoláva stav   právnej   neistoty   a zároveň   sa   nemôže   zamestnať,   a tým   zabezpečiť   svojej   rodine základné potreby.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že od 11. júna 2001 (podaná žaloba) nebolo do dňa podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   občianske   súdne   konanie   o neplatnosť   výpovede a náhradu   mzdy   právoplatne   skončené.   Sťažovateľ   namieta   dlhé   časové   odstupy   medzi jednotlivými pojednávaniami a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti, ako aj v jej doplneniach z 18. februára 2005 a 10. marca 2005 sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp. zn. 12 C 82/01 boli porušené nasledovné základné práva a slobody:

Právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

Právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (...).

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Krajskému   súdu   v Bratislave, príp. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vo veci pod sp. zn. 12 C 82/01, aby vo veci konal (...) bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi (...) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500.000,- Sk (...) a náhradu trov právneho zastúpenia (zatiaľ) vo výške   5   300   Sk   za   2   úkony   právnej   pomoci   (...),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný nahradiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. M. M. (...).“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   z 30.   mája 2005   uviedla   prehľad vykonaných   úkonov v danej právnej veci a poukázala na to, že okresný súd konal v predmetnej právnej veci v súlade s právnymi predpismi. Samotnú dĺžku konania ovplyvnila aj skutočnosť, že vo veci bolo podaných päť návrhov na vydanie predbežného opatrenia a jeden návrh na prerušenie konania, v dôsledku čoho okresný súd musel zisťovať splnenie podmienok na rozhodnutie o podaných   návrhoch.   Predsedníčka   okresného   súdu   navrhla,   aby sťažovateľovi   nebolo priznané   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   k zavinenému   prieťahu   zo   strany konajúceho zákonného sudcu nedošlo.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka krajského súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   zo 4.   mája 2005   uviedla   prehľad vykonaných   úkonov v danej   právnej   veci   a poukázala   na   to,   že   tvrdenia   sťažovateľa   sú   neopodstatnené. Z úkonov vykonaných krajským súdom je podľa jej názoru zrejmé, že konanie krajského súdu   nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom, resp. nečinnosťou krajského súdu.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 30.   mája   2005   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení zo 4.   mája   2005   súhlasila   s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľ   v podaní zo 16. júna   2005   nesúhlasil   s upustením   od   ústneho   pojednávania   a požiadal   o jeho vytýčenie.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 88/05-21 zo 16. marca 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

Dňa   17.   augusta   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľa   a jeho novozvolenej právnej zástupkyne Mgr. M. M. Zástupcovia oboch súdov svoju neúčasť na verejnom   ústnom   pojednávaní   ospravedlnili.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   na základe výzvy   ústavného   súdu   odôvodnila   primerané   finančné   zadosťučinenie   požadované sťažovateľom.   Zdôraznila   najmä   jeho   osobné   a rodinné   pomery,   ktoré   sa dlhodobosťou sporu odrážajú na jeho zlom zdravotnom stave, ale aj na rodinných pomeroch, pretože je živiteľom mnohopočetnej rodiny. Zdôraznila, že sťažovateľ podnikol všetky právne kroky, ktoré   mu   umožňoval   právny   poriadok,   avšak   napriek   tomu   nedokázal   spor   ukončiť a zastaviť jeho nepriaznivý vplyv na život svoj, ako aj jeho rodiny.

Sťažovateľ odmietol argumentáciu oboch súdov s tým, že podľa jeho názoru došlo k prieťahom v konaní oboch súdov, ktoré mali za následok porušenie jeho základných práv a slobôd.   K veci   sa   sťažovateľ   osobne   vyjadril   a zdôraznil,   že   si   vyžiadal   štatistiku z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa v roku 2001 pracovné spory končili v priemere za 17,3 mesiaca, a zdôraznil, že v jeho prípade je to trojnásobná doba. Znovu akcentoval peripetie celého pracovného sporu, ktoré sú príčinou jeho zlého zdravotného stavu, ako aj zlého sociálneho postavenia jeho rodiny. Uviedol, že u odporcu v pracovnoprávnej   veci   došlo   k účelovému   premiestneniu   majetku   na   osoby,   na   ktoré je vydaný zatykač, čím došlo k zmareniu jeho finančnej pohľadávky.

Pokiaľ ide o samotné konanie pred všeobecnými súdmi, toto bolo už skončené, avšak rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné.

Sťažovateľ   viackrát   písomne   doplnil   svoje   podanie,   a to   listami   doručenými ústavnému súdu 23. augusta 2005, 25. augusta 2005, 6. septembra 2005, 12. septembra 2005 a 16. septembra 2005.

V uvedených   listoch   sťažovateľ   vyslovil   nespokojnosť   so   svojím   právnym zastúpením. Keďže jeho advokátka zastupovala v konaní pred ústavným súdom prvýkrát, požiadal   o možnosť   zastupovať   sa   sám,   pretože,   ako   uviedol,   má   dlhoročnú   prax a vysokoškolské právnické vzdelanie.

V tejto časti ústavný súd poukazuje na to, že pri požiadavke povinného právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nie je možná žiadna výnimka, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

V ďalšom   svojom   písomnom   podaní   sťažovateľ   trval   na   opätovnom   vytýčení verejného pojednávania za bezpodmienečnej účasti zástupcov všeobecných súdov. Uviedol tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom podľa jeho názoru pri posudzovaní porušenia práv pristupuje aj štvrté kritérium, a to zabezpečenie prostriedkov na živobytie. Uviedol,   že počas   štvorročného konania na všeobecných   súdoch   nedostával   prostriedky na živobytie, nemal istotu, že súdy vynesú právoplatné rozhodnutie, že odporca nepresunie majetok a že vo veci bude pripustené dovolanie.

Ústavný súd preskúmal i tieto návrhy sťažovateľa, nezistil však dôvod na opakovanie ústneho pojednávania, pretože od jeho opakovania sa nedalo očakávať ďalšie objasnenie veci. Preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

II.

Ústavný súd zo sťažnosti, z písomných vyjadrení účastníkov, ale najmä zo spisu okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   82/01   a spisu   krajského   súdu   sp.   zn.   6 Co 318/04   zistil nasledovný stav konania:

Dňa 11. júna 2001 podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Dňa 11. januára 2002 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.Dňa   5.   februára   2002   podal   žalovaný   návrh   na   prerušenie   konania   z dôvodu prebiehajúceho   konania   o určenie   neplatnosti   okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru sp. zn. 7 C 55/01.

Dňa 31. mája 2002 bol daný pokyn kancelárii na pripojenie spisu sp. zn. 7 C 55/01. Z   27.   júna 2002   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam, že   spis   sp.   zn. 7 C 55/01 sa nachádza na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania.

Dňa 6. augusta 2002 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na spojenie právnej veci sp. zn. 12 C 82/01 o určenie neplatnosti výpovede s konaním o náhradu mzdy (žaloba podaná 2. augusta 2002).

Dňa   28.   augusta   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k žalobe.

Dňa 4. septembra 2002 sťažovateľ doplnil žalobu o určenie neplatnosti výpovede.Dňa   11.   septembra   2002   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na   vykonanie dôkazov.

Dňa 25. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 5. november 2002.Dňa   15.   októbra   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľa na predvolanie svedkov.

Dňa 25. októbra 2002 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie dôkazov.

Dňa   5.   novembra   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre vznesenú námietku rozsúdenej veci na 10. december 2002.

Dňa   10.   decembra   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Bol   vynesený   rozsudok, ktorým sa určilo, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná.

Dňa 30. decembra 2002 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia (platenie   časti   pracovnej   odmeny).   Zákonný   sudca   zistil,   že   vec   bola   zapísaná pod nesprávnym číslom (7 Nc PO 59/02).

Dňa 29. januára 2003 bol návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 7 Nc PO 59/02 prevedený do registra 12 C na základe opatrenia predsedu okresného súdu.

Dňa 30. januára 2003 bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.Dňa 3. februára 2003 žalovaný podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie.Dňa 7. februára 2003 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10. februára 2003 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa   12.   februára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku.

Dňa   13.   februára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   odvolania sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

Dňa 18. februára 2003 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa   18.   februára   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa   24.   februára   2003   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   zaplatil   súdny poplatok.

Dňa 25. marca 2003 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 28. mája 2003 sťažovateľ nahliadol do spisu na krajskom súde.Dňa   5.   júna   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   krajskom   súde.   Odvolací   súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 9. júna 2003 sťažovateľ zaslal okresnému súdu návrh na doplnenie dôkazov.Dňa 25. júna 2003 sa spis z krajského súdu vrátil späť okresnému súdu.Dňa 7. júla 2003 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazov.

Dňa   9.   júla   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne sťažovateľa. Toho istého dňa sťažovateľ nahliadol do spisu.

Dňa 1.   októbra   2003   zákonný sudca   určil   termín   pojednávania na 11.   november 2003. Dňa   1.   októbra   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   originálov listinných   dôkazov.   Toho   istého   dňa   okresný   súd   vyžiadal   zdravotnú   dokumentáciu sťažovateľa   a zároveň   vyzval   Sociálnu   poisťovňu   na   predloženie   dokladu   o jeho práceneschopnosti.

Dňa 7. októbra 2003 sťažovateľ nahliadol do spisu.

Dňa 7. októbra 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu listinné dôkazy.Dňa 3. novembra 2003 sťažovateľ opätovne nahliadol do spisu.Dňa   11.   novembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 16. január 2004 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa   18.   novembra   2003   sťažovateľ   doplnil   žalobný   návrh   o úrok   z omeškania z nezaplatenej mzdy.

Dňa   18.   novembra   2003   sťažovateľ   podal   návrh   na   pribratie   znalcov,   návrh na vydanie predbežného opatrenia (zaplatenie časti pracovnej odmeny) a návrh na vylúčenie zákonného sudcu z dôvodu zaujatosti.

Dňa   19.   novembra   2003   sťažovateľ   požiadal   o urýchlené   rozhodnutie   o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 19. novembra 2003 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 28. novembra 2003 zákonný sudca určil termín pojednávania.Dňa   1.   decembra   2003   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 2. decembra 2003 krajský súd rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa   8.   decembra   2003   sa   spis   spolu   s rozhodnutiami   vrátil   z krajského   súdu okresnému súdu.

Dňa   11.   decembra   2003   okresný   súd   zamietol   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2004.

Dňa   26.   januára   2004   sťažovateľ   požiadal   podpredsedníčku   okresného   súdu o odstránenie zbytočných prieťahov v jeho právnej veci.

Dňa 3. a 4. februára 2004 sťažovateľ doplnil dôkazy do spisu.Dňa 13. februára 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o zmenu miestnej príslušnosti.

Dňa   19.   februára   2004   okresný   súd   vyzval   Sociálnu   poisťovňu   na   vyjadrenie ohľadom práceneschopnosti sťažovateľa.

Dňa 19. februára 2004 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 23. marec 2004.Dňa 3. marca 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.

Dňa 17. marca 2004 sťažovateľ opätovne nahliadol do spisu.Dňa 23. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. apríl 2004 za účelom výsluchu svedkyne.

Dňa   24.   marca   2004   bol   sťažovateľom   podaný   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia a žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 26. marca 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 29. marca 2004 sťažovateľ zaslal okresnému súdu doplnenie dôkazov.Dňa 31. marca 2004 okresný súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia.Dňa 13. apríla 2004 sťažovateľ doručil svoje vyjadrenie okresnému súdu. Zároveň doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 21. apríla 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 23. apríla 2004 sťažovateľ doplnil dôkazy do spisu.Dňa 30. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na 28. máj 2004.

Dňa   5.   mája   2004   okresný   súd   vyžiadal   od   MUDr.   Š.   kópiu   zdravotnej dokumentácie.

Dňa   5.   mája   2004   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu   udelenie   splnomocnenia inému zástupcovi (M. H.), ktorá však plnomocenstvo neprijala.

Dňa   12.   mája   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   faxové   podanie   sťažovateľa, v ktorom navrhoval uzavretie zmieru.

Dňa 12. mája 2004 boli okresnému súdu od MUDr. Š. doručené vyžiadané doklady o zdravotnom stave sťažovateľa.

Dňa 17. mája 2004 bolo poštou doručené podanie sťažovateľa, ktoré poslal faxom 12. mája 2004.

Dňa 25. mája 2004 sťažovateľ upresnil výpočet náhrady mzdy.Dňa 28. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vyhlásený druhý rozsudok, ktorým sa určilo, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná.

Dňa   4.   júna   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   o zmene   právneho zástupcu sťažovateľa.

Dňa 28. júna 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.

Dňa 28. júna 2004 sťažovateľ podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a zároveň podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

Dňa 14. júla 2004 nahliadol do spisu právny zástupca sťažovateľa.Dňa 20. júla 2004 okresný súd vyzval JUDr. I. Ch. (predchádzajúci právny zástupca sťažovateľa), aby uviedol, či   sa   v dňoch   7. a 8. apríla 2004 nachádzal v mieste svojho pracoviska.

Dňa 23. júla 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 26. júla 2004 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 5.   augusta   2004   bolo okresnému   súdu   doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku.

Dňa 10. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

Dňa 10. augusta 2004 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 18. augusta 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 18. augusta 2004 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa   20.   augusta   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku.

Dňa 20. augusta   2004 právny zástupca sťažovateľa podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

Dňa 27. augusta 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa   2.   septembra   2004   žalovaný   oznámil   okresnému   súdu,   že   zaplatil   súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 3. septembra 2004 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa   6.   septembra   2004   okresný   súd   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   odpustenie zmeškanej lehoty.

Dňa   8.   septembra   2004   okresný   súd   návrh   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 10. augusta 2004 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu z 28. mája 2004.

Dňa   16.   septembra   2004   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený z dôvodu,   že   ešte   neuplynula   lehota   na   podanie   odvolania   proti   uzneseniu č. k. 12 C 82/01-395, 12 C 82/01-397.

Dňa 6. októbra 2004 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 9. novembra 2004 bol určený termín pojednávania na krajskom súde na 14. apríl 2005.Dňa   14.   apríla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu (rehabilitačný pobyt).

Dňa 28.   apríla   2005   sa   uskutočnilo pojednávanie.   Rozsudok   súdu   prvého stupňa v napadnutej časti bol potvrdený.

Dňa 28. apríla 2005 právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia.Dňa 12. mája 2005 bol okresnému súdu doručený spis z odvolacieho konania.Dňa   6.   mája   2005   došlo   krajskému   súdu   podanie   sťažovateľa,   ktorým   požiadal o urýchlené písomné vyhotovenie rozsudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 89/99 a iné).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02 a iné) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného súdu.

Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, spor o trvanie pracovného pomeru a mzdové   nároky   z neho   vyplývajúce   je   po   právnej   stránke   štandardnou   agendou všeobecných   súdov,   pretože   ide   o pracovnoprávny   spor,   ktorý   patrí   do   rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Aj skutkovú stránku veci možno zaradiť medzi štandardnú agendu v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Správanie účastníkov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti   nezistil   žiadnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorú by bolo možné pričítať na vrub sťažovateľovi, okrem námietky predpojatosti sudcu a žiadostí o zmenu miestnej príslušnosti, ktoré do určitej miery ovplyvnili postup okresného súdu vo veci.

Pokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu o opakovaní návrhov na vydanie predbežného opatrenia (päťkrát), je pravdou, že už po prvom rozhodnutí sťažovateľ mohol predvídať, ako súdy vo veci rozhodnú, keď nezmení dôvody návrhu.

Ústavnému súdu neprináleží hodnotiť meritórnu stránku rozhodovania o predbežnom opatrení, ale musí prisvedčiť sťažovateľovi, že fakticky došlo k ohrozeniu jeho pohľadávky pre   zmeny   na   strane   odporcu.   Tieto   skutočnosti,   pokiaľ   ide   o postup   sťažovateľa,   vzal ústavný súd na vedomie.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo k neodôvodneným   prieťahom,   vzal   ústavný   súd   do   úvahy   okolnosti   prípadu   a zistil, že okresný súd vykonával úkony a nezistil neodôvodnené obdobia nekonania. Efektívnosť úkonov   však   nesmerovala   k včasnému   rozhodnutiu,   pretože   keď   okresný   súd   vo   veci rozhodol, rozhodnutie malo také nedostatky, pre ktoré ho nadriadený súd zrušil a prikázal mu   vo   veci   znovu   konať   a rozhodnúť.   Sťažovateľ   zaplavoval   okresný   súd   návrhmi a doplneniami, ale tento na ne mohol primerane reagovať a rozhodovať.

V okolnostiach   prípadu   teda   konanie   okresného   súdu   bolo   neefektívne,   čo   malo za následok zbytočné prieťahy v konaní, a tým aj porušenie práv sťažovateľa. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (bod 1 výroku nálezu).

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu krajského súdu, ústavný súd v jeho konaní nezistil porušenie práv sťažovateľa.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu tento prihliadne na obdobia nečinnosti všeobecného súdu len vtedy, keď sa vyskytnú opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnia celkovú dĺžku súdneho konania (II. ÚS 19/00, II. ÚS 57/01 a iné).

Takýto   postup   v konaní krajského   súdu   ústavný   súd   nezistil,   a preto   v tejto   časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä postupom okresného súdu, svojím osobným postavením, ako aj zlým zdravotným stavom a tiež situáciou svojej rodiny.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru aplikovaného   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   ústavný   súd   riadil   úvahou, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä na predmet sporu a jeho význam pre sociálne postavenie sťažovateľa a jeho rodinu. Posúdil tiež dĺžku konania a efektívnosť vykonávaných úkonov pri nastoľovaní právnej istoty.

Ústavný súd v okolnostiach prípadu považuje za primerané finančné zadosťučinenie sumu 20 000 Sk (bod 2 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľ sa pôvodne domáhal aj uloženia príkazu, aby okresný súd v jeho veci konal. Na ústnom verejnom pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateľa ustúpila od tohto návrhu z dôvodu, že medzitým už okresný súd vo veci rozhodol.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vyčíslila   trovy   konania   za   seba,   ako   aj za predchádzajúceho advokáta, a to u každého za dva úkony a dve paušálne náhrady, spolu vo výške 10 600 Sk.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   keďže   rozhodol o porušení základných práv sťažovateľa a tento bol vo veci úspešný.

Pri   určení   výšky   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal z ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, pričom tento nie je oceniteľný peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že všetky úkony boli realizované v roku 2005, za jeden úkon právnej pomoci prislúcha náhrada vo výške 2 501 Sk a podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj paušálny príplatok vo výške 150 Sk.

Vo veci pôsobili dvaja právni zástupcovia, preto ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia obom po 5 302 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 a 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto nálezu rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005