znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 87/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ch.,   a. s.,   H.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   M.   L.,   H., pre namietané porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   5   Obdo   38/2004 z 10. mája 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Cob 18/04-174, 7 Cob 19/04 z 25. mája 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ch., a. s., H.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2007 doručená   sťažnosť   Ch.,   a.   s.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom Mgr. M. L., H., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 38/2004 z 10. mája 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Cob 18/04-174, 7 Cob 19/04 z 25. mája 2004.

Sťažovateľ uviedol, že:„...   uzatvoril   s obchodnou   spoločnosťou   Ch.,   a.   s.   (...)   Zmluvu   o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 9. 2001, predmetom ktorej boli práva a povinnosti, ktoré postupcovi vyplývali zo Zmluvy o dielo č. 21/HSV/00. Následne 1. 10. 2001 sťažovateľ a postupník uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 9. 2001.

Obchodná spoločnosť K., s. r. o. (...) podala na Okresný súd v Humennom návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 253.442,- Sk s prísl. voči sťažovateľovi. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. 15 Cb 168/02-25 zo dňa 2. 9. 2002, ktorý bol po podaní odporu   sťažovateľom   zrušený.   Vo veci   prebehlo   súdne   konanie   a rozsudkom   Okresného súdu   v Humennom   č.   15   Cb   168/2002-142   zo   dňa   2.   12.   2003   bol   návrh   zamietnutý a navrhovateľ zaviazaný k úhrade trov konania. (...)

Spoločnosť K., s. r. o. podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a Krajský súd Prešov rozsudkom 7 Cob 18/04-174, 7 Cob 19/04 zo dňa 25. 5. 2004 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že sťažovateľa zaviazal k úhrade 253.442,- Sk a trov konania vo výške 199.147,90 Sk. (...)

Následne sťažovateľ podal dovolanie proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 5 Obdo 38/2004 zo dňa 10. 5. 2005 dovolanie zamietol. (...)

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   chránených   práv   a oprávnených   záujmov konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu a zároveň aj dovolacieho súdu. Konajúce súdy nesprávne právne vec posúdili. Vychádzali z ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vyplýva, že kto sa dohodne s dlžníkom, preberá jeho dlh, nastúpi na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľ môže dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal.

Konajúce súdy vec nesprávne posúdili, keď predmetom právnych úvah vo veci bola v podstate výlučne skutočnosť, či spoločnosť K., s. r. o. ako veriteľ prejavila relevantným spôsobom   svoj   súhlas   s prevzatím   dlhu   sťažovateľom.   Prevzatie   dlhu   podľa   § 531 Občianskeho zákonníka je však adresný právny úkon, t. j. prevzatie dlhu realizuje nový dlžník voči konkrétnemu veriteľovi, ktorému sa táto skutočnosť musí aj oznámiť a tento s postúpením musí prejaviť svoj súhlas. (...)

Na   základe   skutkového   stavu   uvedeného   v čl.   I.   bolo   postupom   a rozhodnutím odvolacieho   súdu   a dovolacieho   súdu   porušené   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudkom   č.   5   Obdo   38/2004   zo   dňa 10. 5. 2005 porušil základné právo obchodnej spoločnosti Ch. akciová spoločnosť na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Krajský   súd   v Prešove   rozsudkom   č.   7   Cob   18/04-174,   7   Cob   19/04   zo   dňa 25. 5. 2004 porušil základné právo obchodnej spoločnosti Ch. akciová spoločnosť na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 7 Cob 18/04-174, 7 Cob 19/04 zo dňa 25. 5. 2004 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa § 25 ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jedným   z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   v rámci   predbežného   prerokovania sťažnosti je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Jednou zo základných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 22/02).

Ústavný súd zistil, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 38/2004 z 10. mája 2005 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 15. júna 2005.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 29. marca 2007, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007