znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 87/05-60

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., trvale bytom B., prechodne bytom B., zastúpeného advokátom   Mgr.   T.   K.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 8/03 a postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 8/04, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   II   vo veci   vedenej   pod sp. zn. Pn   2049/04   a Pn   2183/04   a postupom   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-2004, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť P. K. v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 8/03 a postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   12   C   8/04 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresnej prokuratúry Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2183/04 a postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-2004,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť P. K. v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2049/04,   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. novembra 2004 (doplnené na základe výzvy ústavného súdu 31. decembra 2004, 18. januára 2005, 9. februára 2005, 2. mája 2005 a 17. mája 2005) doručené podanie označené ako „Sťažnosť podľa zákona č. 38/1993 v platnom znení, podnet na konanie vo veci porušenia ústavou zaručených základných práv a slobôd“ P. K., trvale bytom B., prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. T. K., B., ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 8/03 a postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 8/04, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Pn 2049/04   a Pn   2183/04   a postupom   Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „úrad justičnej polície“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. októbra 2003 podal na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Vec bola na súde evidovaná pod sp. zn. 21 C 8/03. Okresný súd Bratislava I ako súd miestne nepríslušný postúpil tento návrh Okresnému súdu Bratislava II, ktorý potvrdil prijatie návrhu 8. januára 2004. Veci bola pridelená spisová značka 12 C 8/04. Podľa názoru sťažovateľa nebol postup Okresného   súdu   Bratislava   I v súlade   so   zákonom,   pretože   návrh   nebol   postúpený neodkladne.

Vzhľadom na to, že podľa vyjadrenia sťažovateľa Okresný súd Bratislava II nekonal, podal   sťažovateľ   5.   augusta   2003   (aj   keď   sťažovateľ   uviedol   dátum   5.   augusta   2003, vzhľadom   na   chronologický   priebeh   udalostí   je   nepochybné,   že   mal   na   mysli   dátum 5. augusta   2004)   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   oboch   súdov.   Okresný   súd Bratislava I reagoval   na   sťažovateľovu   sťažnosť   listom   z 30.   septembra   2004,   v ktorom konštatoval, že sťažnosť nemožno vybaviť, pretože spis bol postúpený Okresnému súdu Bratislava   II.   Okresný   súd   Bratislava   II   listom   z 25.   augusta   2003   (aj keď   sťažovateľ uviedol   dátum   25.   augusta   2003,   vzhľadom   na   chronologický   priebeh   udalostí   je nepochybné, že mal na mysli dátum 25. augusta 2004) sťažovateľovi oznámil, že neboli zistené prieťahy v postupe súdu.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   pod   sp.   zn.   12   C   8/04   podal   28.   septembra   2004 na Okresnom súde Bratislava II návrh na spojenie veci s inou jeho vecou. Podľa vyjadrenia sťažovateľa   Okresný   súd   Bratislava   II   do   dátumu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu vykonal vo veci jeden úkon, t. j. vyzval ho na zaplatenie súdneho poplatku. Na túto výzvu sťažovateľ   reagoval   obratom   7.   októbra   2004,   keď   súdu   oznámil,   že   jeho   návrh   je oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa názoru sťažovateľa tento postup Okresného súdu Bratislava II spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu sťažnosti vyplýva aj to, že sťažovateľ podal trestné oznámenie Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, ktorá ho listom z 28. októbra 2003 upovedomila o tom, že trestné oznámenie odstúpila Okresnej prokuratúre Bratislava I. Listom z 19. januára 2004 ho však   už   miestne   príslušná   okresná   prokuratúra   upovedomila   o tom,   že   jeho   trestné oznámenie, ktorému   bola pridelená sp.   zn.   Pn   2049/04,   bolo   podľa   udania sťažovateľa odstúpené   na   vybavenie   Obvodnému   oddeleniu   Policajného   zboru   Bratislava   II, Ružinov – východ (ďalej len „obvodné oddelenie“). Sťažovateľ namietal predmetné konanie z dôvodu, že jeho trestné oznámenie tvoril koncept poznámok, ktorý podľa jeho vyjadrenia nebol dopracovaný. Namietal aj vecnú nepríslušnosť policajného orgánu, ale aj napriek tomu bol 25. marca 2003 (aj keď sťažovateľ uviedol dátum 25. marca 2003, vzhľadom na chronologický priebeh udalostí je nepochybné, že mal na mysli dátum 25. marca 2004) k tejto veci vypočutý policajným orgánom. Sťažovateľ uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom,   ako   pokračuje   konanie,   pretože   mu   nebolo   doručené   žiadne   rozhodnutie   v tejto trestnej veci.

Sťažovateľ   zároveň   uviedol,   že   8.   marca   2004   podal   na   okresnej   prokuratúre doplňujúce trestné oznámenie. Listom sp. zn. Pn 2183/04 zo 17. marca 2004 bol okresnou prokuratúrou upovedomený o tom, že jeho trestné oznámenie bolo odstúpené na vybavenie odboru   ekonomickej   kriminality   úradu   justičnej   polície.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol, že 31. mája 2004 bol opäť vypočutý policajným orgánom. Následne sťažovateľ podľa jeho udania namietal nepríslušnosť obvodného oddelenia, pretože bol toho názoru, že vo veci mal konať vyšetrovateľ, a nie policajný orgán. Podaním z 23. júla 2004 sa sťažovateľ obrátil na okresnú prokuratúru so žiadosťou, aby bolo vo veci začaté trestné stíhanie, a zároveň o stave veci informoval Krajskú prokuratúru v Bratislave.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   mu   bolo   10.   augusta   2004   doručené   uznesenie policajného orgánu, ktorý jeho trestné oznámenie odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 11. augusta 2004 sťažnosť. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že k dátumu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol informovaný o ďalšom postupe.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval:

„Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy,   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I,   č.   k.   21   C   8/03   a postupom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12 C 8/04 bolo porušené.

Okresnému   súdu   Bratislava   II   sa   prikazuje   vo   veci   č.   k.   12   C   8/04   konať   bez zbytočných prieťahov.

P. K. sa priznáva nemajetková ujma vo výške 5.000,- Sk, ktorú je mu povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I   do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

Základné   právo   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48   ods.   2   Ústavy,   konaním   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   II   vo   veci   Pn   2049/04 a Pn 2183/04   a postupom Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Bratislava   II   vo   veci ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-04 bolo porušené.

Okresnej   prokuratúre   Bratislava   II   vo   veci   Pn   2183/04   a   Pn   2049/04   a Úradu justičnej   a   kriminálnej   polície   Bratislava   II   vo   veci   ČVS:   ORP-2030/1-OSV-B2-04 sa prikazuje konať zákonným spôsobom.

P. K. sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra Bratislava II do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností ďalej navrhuje, aby Ústavný súd vydal v zmysle ustanovení § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. nasledujúce uznesenie:

Okresný súd Bratislava II a Okresná prokuratúra Bratislava II sú povinné spoločne a nerozdielne   do siedmich   dní od   doručenia tohto   nálezu   Ústavného súdu SR   nahradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C   8/03   a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2183/04 a postupom úradu justičnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-2004.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Listom z 15. marca 2005 Okresný súd Bratislava I oznámil ústavnému súdu, že vec vedená pod sp. zn. 21 C 8/03 bola 8. januára 2004 z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Bratislava II.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12 C 8/04 doručenému ústavnému súdu Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 1. apríla 2005 ústavný súd zistil, že v danej veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 10. októbra 2003 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Veci bola pridelená sp. zn. 21 C 8/03.

K návrhu boli pripojené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 29. septembra 2003, pracovná zmluva, potvrdenie o odbornej spôsobilosti.

Dňa 21. októbra 2003 bol Okresným súdom Bratislava I daný pokyn odstúpiť spis miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II. Spis bol vypravený 10. decembra 2003.Dňa 8. januára 2004 bola odstúpená vec doručená Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému. Veci bola pridelená sp. zn. 12 C 8/04.

Dňa 26. januára 2004 podal sťažovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 23. februára 2004 Okresný súd Bratislava II návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie sťažovateľ prevzal 8. marca 2004.

Dňa 12. marca 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 17. marca 2004 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie.Dňa 31. mája 2004 krajský súd odvolanie zamietol. Dňa 25. júna 2004 bol spis z krajského súdu doručený Okresnému súdu Bratislava II.Dňa 5. augusta 2004 podal sťažovateľ krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II.

Dňa   13.   augusta   2004   a opakovane   6.   septembra   2004   žiadala   spis   Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Dňa 28. septembra 2004 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 28. septembra 2004 Okresný súd Bratislava II oznámil krajskej prokuratúre, že spis nemôže zapožičať.

Dňa 28. septembra 2004 Okresný súd Bratislava II vyzval žalovaného, aby sa k veci vyjadril.

Dňa 28. septembra 2004 podal sťažovateľ návrh na spojenie veci.Dňa 6. októbra 2004 podal žalovaný vyjadrenie k návrhu sťažovateľa.Dňa 7. októbra 2004 prevzal sťažovateľ výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 8. októbra 2004 doručil sťažovateľ doplnenie návrhu s tým, že žiadal priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

Dňa   20.   októbra   2004   Okresný   súd   Bratislava   II   rozhodol   o zamietnutí   návrhu. Sťažovateľ prevzal uznesenie 12. novembra 2004.

Dňa 16. novembra 2004 sa k veci vyjadril žalovaný.

Dňa 23. novembra 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu z 20. októbra 2004.Dňa 6. decembra 2004 prevzal uznesenie z 20. októbra 2004 ďalší účastník konania. Dňa   27.   decembra   2004   bolo   odvolanie   so   spisom   predložené   na   rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa 1. apríla 2005 bol spis predložený ústavnému súdu.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 8/03 a postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 8/04, týkajúcej sa konania o vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z toho, že konanie na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo od 10. októbra 2003, teda od dátumu podania   sťažovateľovho   návrhu,   do   8.   januára   2004,   keď   bol   spis   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 21 C 8/03 postúpený Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu miestnej príslušnosti. Vzhľadom na to, že na Okresnom súde Bratislava I išlo o obdobie nečinnosti v trvaní menej ako troch mesiacov, predmetné konanie nie je možné pokladať za konanie so zbytočnými   prieťahmi.   Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch   judikoval,   že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   39/00, I. ÚS 57/01).

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   vyššie   uvedené   konštatovanie   možno   aplikovať aj na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 8/04, pretože je nepochybné,   že súd   v období   od 8.   januára 2004, keď   mu bola vec   z dôvodu   miestnej príslušnosti postúpená z Okresného súdu Bratislava I, do 1. apríla 2005, keď bol predmetný spis   predložený   ústavnému   súdu,   vykonal   celý   rad   úkonov.   Toto   tvrdenie   je   namieste s výnimkou obdobia od 25. júna 2004, keď bol spis po rozhodnutí o odvolaní doručený z krajského súdu Okresnému súdu Bratislava II, do 28. septembra 2004, keď bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Tak ako v prípade Okresného súdu Bratislava I aj v postupe Okresného súdu Bratislava II zistil ústavný súd nečinnosť v trvaní vyše troch mesiacov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03). V prípade, keď ústavný súd zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ako zjavne neopodstatnenú posúdil ústavný súd aj časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2183/04 a postupom úradu justičnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-2030/1-OSV-B2-2004.

Z obsahu vyjadrenia okresnej prokuratúry k sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. mája 2005, ústavný súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 8. marca 2004 okresná prokuratúra prijala trestné oznámenie sťažovateľa.Dňa 17. marca 2004 dozorujúci prokurátor odovzdal predmetné trestné oznámenie na priame vybavenie úradu justičnej polície, o čom bol sťažovateľ upovedomený.

Dňa 6. mája 2004 určil dozorujúci prokurátor vecnú príslušnosť odboru skráteného vyšetrovania úradu justičnej polície.

Dňa 4. júna 2004 sťažovateľ písomne doplnil trestné oznámenie, ktoré bolo 9. júna 2004 postúpené policajnému orgánu.

Dňa   23.   júla   2004   doručil   sťažovateľ   okresnej   prokuratúre   podanie,   ktoré   bolo posúdené ako žiadosť o preskúmanie postupu policajného orgánu.

Dňa 13. augusta 2004 prokurátor vybavil sťažnosť sťažovateľa, pričom konštatoval prieťahy v konaní policajného orgánu. Zároveň bol sťažovateľ upovedomený o odmietnutí trestného oznámenia uznesením policajného orgánu z 5. augusta 2004.

Dňa 3. septembra 2004 bola okresnej prokuratúre predložená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia.

Dňa 25. novembra 2004 prokurátor rozhodol o zamietnutí sťažnosti. Dňa   26.   januára   2005   sťažovateľ   prevzal   uznesenie   prokurátora   o zamietnutí sťažnosti.

Vzhľadom   na prehľad   vyššie   uvedených   úkonov   dospel   ústavný   súd   k záveru, že postup   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2183/04   nemožno považovať   za   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi,   a tým   ani   za   konanie,   ktoré   by   malo charakter porušenia   základného práva   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy. Ústavný súd je toho názoru,   že   ani   sťažovateľove   námietky   o tom,   že   vyšetrovanie   malo   byť   vedené vyšetrovateľom,   a nie   policajným   orgánom,   nemožno   považovať   za   porušenie sťažovateľovho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V danom prípade prokurátor postupoval v súlade s ustanovením § 162 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi, inak pokračuje v konaní. Na základe toho prokurátor rozhodol tak, že vec odovzdal na vybavenie policajnému orgánu.

Vzhľadom na to, že z ústavného hľadiska považoval ústavný súd za relevantné len preskúmanie postupu okresnej prokuratúry, ktorá v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:   ORP-2030/1-OSV-B2-2004   vykonávala   dozor   nad   zachovávaním   zákonnosti, nezaoberal sa postupom   policajného orgánu,   aj   keď   medzi   týmito   konaniami vzhľadom na totožný predmet konania je príčinná súvislosť.

V súvislosti s vyššie uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že už vo viacerých prípadoch   judikoval,   že   jedným   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   je   v prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu   funkciu,   a   to   ako   účinný   prostriedok   na to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných   práv,   a v prípade,   že už   k   zásahu   došlo,   aby sa v porušovaní   týchto   práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04).

Vzhľadom na to, že trestné oznámenie, ktoré bolo predmetom konania vedeného na okresnej prokuratúre pod sp. zn. Pn 2183/04, bolo právoplatne odmietnuté, stav právnej neistoty sťažovateľa bol odstránený. Z tohto, ako aj z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   už   na   svojom   predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   Sťažovateľ   namietal   aj   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2049/04.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril prokurátor, ktorý vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2049/04. Z obsahu jeho vyjadrenia ústavný súd zistil, že vo veci boli vykonané nasledujúce úkony:Dňa 15. januára 2004 bol okresnej prokuratúre doručený dozorový spis Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorej obsahom bol dozorový spis Okresnej prokuratúry Banská Bystrica,   v ktorom   sa   nachádzalo   trestné   oznámenie   sťažovateľa   pre   podozrenie   zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a Trestného zákona.Dňa   19.   januára   2004   prokurátor   odovzdal   predmetné   trestné   oznámenie na vybavenie   policajnému   orgánu   podľa   ustanovenia   §   158   ods.   1   Trestného   poriadku, o čom sťažovateľa upovedomil.

Dňa   2.   februára   2004   doručil   sťažovateľ   okresnej   prokuratúre   podanie,   v ktorom žiadal, aby sa vo veci ďalej nekonalo, pretože podľa jeho vyjadrenia išlo o nedopracovaný a neúplný koncept poznámok.

Dňa   3.   februára   2004   bol   okresnej   prokuratúre   doručený   odstupujúci   prípis o odstúpení   predmetného   trestného   oznámenia   z odboru   skráteného   vyšetrovania   úradu justičnej   polície   odboru   ekonomickej   kriminality   úradu   justičnej   polície,   a to   z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.

Dňa 6. februára 2004 zaslal prokurátor podanie sťažovateľa odboru ekonomickej kriminality úradu justičnej polície.

Dňa 9. februára 2004 bolo z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti trestné oznámenie sťažovateľa vrátené odboru skráteného vyšetrovania úradu justičnej polície.

Dňa   21.   apríla   2004   bolo   okresnej   prokuratúre   doručené   uznesenie   policajného orgánu sp.   zn. ČVS: ORP-992/1-OSV-B2-04 z 15. apríla 2004, ktorým policajný orgán odmietol   trestné   oznámenie   podané   sťažovateľom.   Uznesenie   nebolo   doručené sťažovateľovi.

Na   základe   vyššie   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   vedenom na okresnej prokuratúre pod sp. zn. Pn 2049/04 za obdobie vyše štyroch mesiacov policajný orgán, ktorému predmetné trestné oznámenie odovzdal na vybavenie prokurátor, rozhodol o odmietnutí   tejto   veci.   Uznesenie   o odmietnutí   zaslal   policajný   orgán   na   adresu sťažovateľovho   trvalého   bydliska,   kde   ju   ale   sťažovateľ   neprevzal.   Aj   napriek   tomu, že policajnému   orgánu   bola   známa   adresa   sťažovateľovho   prechodného   bydliska, čo vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-992/1-OSV-B2-2004, tento sa o ďalšie doručenie uznesenia nepokúsil. Keďže sťažovateľ   nemal   vedomosť   o ďalšom   postupe   alebo   prípadnom   rozhodnutí   policajného orgánu a zároveň namietal aj skutočnosť, že vec bola odovzdaná na vybavenie policajnému orgánu   aj   napriek   tomu,   že   podľa   jeho   názoru   mal   vo   veci   konať   vyšetrovateľ,   pred ústavným súdom namietal tieto skutočnosti jednak ako porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2049/04, mal možnosť namietať nezákonnosť postupu   prokurátora   formou   podnetu,   opakovaného   podnetu   a ďalšieho   opakovaného podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre. (...)

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Keďže sťažovateľ nevyužil všetky právne prostriedky na ochranu jeho základných práv,   ktoré mu zákon   účinne poskytuje, z tohto dôvodu   ústavný súd odmietol   sťažnosť v tejto časti pre jej neprípustnosť.

Záverom ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ pôvodne namietal aj porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Národnej   rady   Slovenskej   republiky.   Doplnením   podania   doručeným   ústavnému   súdu 2. mája 2005 vzal sťažnosť v tejto časti späť.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   so   žiadosťou   sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005