znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 86/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17.   marca2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   5396/2014,   Rvp   7634/2014,   Rvp   7635/2014,Rvp 7636/2014,   Rvp   7637/2014,   Rvp   7638/2014,   Rvp   7639/2014,   Rvp   7653/2014,Rvp 7724/2014 a Rvp 7814/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súduv Banskej   Bystrici   spisových   značiek:   14   NcC   109/2012   z 10.   októbra   2012,14 NcC 12/2014 z 31. marca 2014,16 NcC 57/2013 z 31. marca 2013, 13 NcC 15/2014z 10. apríla 2014,15 NcC 69/2013 z 31. marca 2014, 15 NcC 70/2013 z 31. marca 2014,15 NcC 56/2013 z 31. marca 2014, 14 NcC 58/2013 z 31. marca 2014, 16 NcC 58/2013z 31. marca 2013, 14 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   5396/2014,   Rvp   7634/2014,   Rvp   7635/2014,   Rvp   7636/2014,Rvp 7637/2014,   Rvp   7638/2014,   Rvp   7639/2014,   Rvp   7653/2014,   Rvp   7724/2014a Rvp 7814/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedenépod sp. zn. III. ÚS 86/2015.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. mája 2014a 30.   júna   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajskýsúd“)   spisových   značiek:   14   NcC   109/2012   z 10.   októbra   2012,   14   NcC   12/2014z 31. marca   2014,16   NcC   57/2013   z 31.   marca   2013,   13   NcC   15/2014   z 10.   apríla2014,15 NcC   69/2013   z 31.   marca   2014,   15   NcC   70/2013   z 31.   marca   2014,15 NcC 56/2013 z 31. marca 2014, 14 NcC 58/2013 z 31. marca 2014, 16 NcC 58/2013z 31. marca 2013 a 14 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   uzneseniami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a   predmetné   veci   vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.Zároveň   sťažovateľka   žiada   o odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení   podľa   §   52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutého uzneseniakrajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v   ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi,   v   ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č.   514/2003   Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj v   prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmisvojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp. zn.   I.   ÚS   92/2013   z   13.   februára   2013,sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013,sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014 atď.),ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodovtam   uvedených.   Ústavný   súd   v   posudzovaných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   užustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršierozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojejprávomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného brániústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah.Takýto   postup   advokátskej   kancelárie   ústavný   súd   vníma   len   ako   snahu   o   získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015