SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 86/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené pod spisovými značkami: Rvp 5396/2014, Rvp 7634/2014, Rvp 7635/2014,Rvp 7636/2014, Rvp 7637/2014, Rvp 7638/2014, Rvp 7639/2014, Rvp 7653/2014,Rvp 7724/2014 a Rvp 7814/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súduv Banskej Bystrici spisových značiek: 14 NcC 109/2012 z 10. októbra 2012,14 NcC 12/2014 z 31. marca 2014,16 NcC 57/2013 z 31. marca 2013, 13 NcC 15/2014z 10. apríla 2014,15 NcC 69/2013 z 31. marca 2014, 15 NcC 70/2013 z 31. marca 2014,15 NcC 56/2013 z 31. marca 2014, 14 NcC 58/2013 z 31. marca 2014, 16 NcC 58/2013z 31. marca 2013, 14 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 5396/2014, Rvp 7634/2014, Rvp 7635/2014, Rvp 7636/2014,Rvp 7637/2014, Rvp 7638/2014, Rvp 7639/2014, Rvp 7653/2014, Rvp 7724/2014a Rvp 7814/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. III. ÚS 86/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. mája 2014a 30. júna 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajskýsúd“) spisových značiek: 14 NcC 109/2012 z 10. októbra 2012, 14 NcC 12/2014z 31. marca 2014,16 NcC 57/2013 z 31. marca 2013, 13 NcC 15/2014 z 10. apríla2014,15 NcC 69/2013 z 31. marca 2014, 15 NcC 70/2013 z 31. marca 2014,15 NcC 56/2013 z 31. marca 2014, 14 NcC 58/2013 z 31. marca 2014, 16 NcC 58/2013z 31. marca 2013 a 14 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.Zároveň sťažovateľka žiada o odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení podľa § 52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutého uzneseniakrajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmisvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013,sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013,sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014 atď.),ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodovtam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje užustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršierozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojejprávomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného brániústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah.Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015