znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 86/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé súdne konanie   podľa čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   a uznesením   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   sp.   zn.   10   D   776/2005 z 15. februára   2007   a postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici sp. zn. 13 CoD 40/2007 zo 17. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2007   doručená   sťažnosť   M.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa čl. 46   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 D 776/2005 z 15. februára 2007 a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 CoD 40/2007 zo 17. apríla 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd začal dodatočné dedičské konanie na základe návrhu sťažovateľky. Uznesením č. k. 10 D 776/2005-169 z 15. februára 2007 konanie   zastavil   pre   nedostatok   podmienok   konania,   a   to   vzhľadom   na   skutočnosť,   že spornosť aktív, ktoré by mali tvoriť novoobjavený majetok medzi účastníkmi konania sa nepodarilo odstrániť.

Proti   uzneseniu   okresného súdu   sťažovateľka   podala   odvolanie.   Krajský   súd ako odvolací súd uznesením č. k. 13 CoD 40/2007-180 zo 17. apríla 2007 potvrdil uznesenie okresného súdu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky „Postupom dvoch porušovateľov bola sťažovateľke odňatá   možnosť   konať   pred   súdom.   Nedôsledným   zhodnotením   písomného   dokladu zápisnice (...) ako i následne vydaného osvedčenia o dedení (...) boli sťažovateľke porušené jej horeuvedené práva.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

1)   Okresný   súd   uznesením   č.j.   10D-776/2005   a Krajský   súd   uznesením 13CoD/40/2007-180 porušil základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

2) Uznesenie Okresného a Krajského súdu sa rušia a vracajú sa na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 10 D 776/2005 z 15. februára 2007 a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 13 CoD 40/2007 zo 17. apríla 2007. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde zistil, že sťažnosť bola podaná oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zistil,   že   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   13   CoD   40/2007-180 zo 17. apríla 2007 a v spojení s ním aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 D 776/2005 z 15. februára 2007 nadobudli právoplatnosť 25. mája 2007. Sťažnosť sťažovateľky bola odovzdaná   na   poštovú   prepravu   5.   novembra   2007   a   ústavnému   súdu   bola   doručená 8. novembra 2007. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Z tohto dôvodu ústavný súd predmetnú sťažnosť ako celok odmietol ako oneskorene podanú podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2008