SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 85/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 841/2014 z 20. novembra2014 (Rvp 3392/2015), sp. zn. 10 Co 758/2014 z 27. novembra 2014 (Rvp 3393/2015),sp. zn. 6 Co 552/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3394/2015), sp. zn. 9 Co 912/2014zo 6. novembra 2014 (Rvp 3395/2015), sp. zn. 6 Co 612/2014 z 26. novembra 2014(Rvp 3396/2015), sp. zn. 9 Co 663/2014 zo 16. októbra 2014 (Rvp 3397/2015), sp. zn.7 Co 752/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3398/2015), sp. zn. 11 Co 519/2014z 15. decembra 2014 (Rvp 3399/2015), sp. zn. 5 Co 778/2014 z 18. novembra 2014(Rvp 3400/2015), sp. zn. 9 Co 805/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 3401/2015), sp. zn.9 Co 952/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 3402/2015), sp. zn. 9 Co 801/2014z 13. novembra 2014 (Rvp 3403/2015), sp. zn. 8 Co 725/2014 z 26. novembra 2014(Rvp 3404/2015), sp. zn. 6 Co 573/2014 z 12. novembra 2014 (Rpv 3405/2015), sp. zn.6 Co 452/2014 z 30. septembra 2014 (Rvp 3406/2015), sp. zn. 10 Co 383/2014z 13. októbra 2014 (Rvp 3407/2015), sp. zn. 11 Co 504/2014 z 15. decembra 2014(Rvp 3408/2015), sp. zn. 10 Co 382/2014 z 13. októbra 2014 (Rvp 3409/2015), sp. zn.11 Co 533/2014 z 15. decembra 2014 (Rvp 3410/2015), sp. zn. 11 Co 538/2014z 15. decembra 2014 (Rvp 3411/2015), sp. zn. 10 Co 555/2014 z 13. októbra 2014(Rvp 3412/2015), sp. zn. 8 Co 716/2014 z 30. decembra 2014 (Rvp 4515/2015), sp. zn.8 Co 723/2014 z 30. decembra 2014 (Rvp 4516/2015), sp. zn. 10 Co 776/2014z 27. novembra 2014 (Rvp 4517/2015), sp. zn. 10 Co 376/2014 z 27. novembra 2014(Rvp 4518/2015), sp. zn. 11 Co 577/2014 z 26. januára 2015 (Rvp 4519/2015), sp. zn. 11Co 468/2014 z 26. januára 2015 (Rvp 4520/2015), sp. zn. 5 Co 878/2014 z 27. januára 2015(Rvp 4521/2015), sp. zn. 11 Co 435/2014 z 26. januára 2015 (Rvp 4522/2015), sp. zn.11 Co 546/2014 z 26. januára 2015 (Rvp 4523/2015) a sp. zn. 6 Co 862/2014zo 17. decembra 2014 (Rvp 4524/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 3392/2015, Rvp 3393/2015, Rvp 3394/2015, Rvp 3395/2015,Rvp 3396/2015, Rvp 3397/2015, Rvp 3398/2015, Rvp 3399/2015, Rvp 3400/2015,Rvp 3401/2015, Rvp 3402/2015, Rvp 3403/2015, Rvp 3404/2015, Rpv 3405/2015,Rvp 3406/2015, Rvp 3407/2015, Rvp 3408/2015, Rvp 3409/2015, Rvp 3410/2015,Rvp 3411/2015, Rvp 3412/2015, Rvp 4515/2015, Rvp 4516/2015, Rvp 4517/2015,Rvp 4518/2015, Rvp 4519/2015, Rvp 4520/2015, Rvp 4521/2015, Rvp 4522/2015,Rvp 4523/2015 a Rvp 4524/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. III. ÚS 85/2016.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. marca 2015a 30. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalejlen „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkami Krajského súdu v Žiline(ďalej len „krajský súd“), ktoré sú uvedené v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Žilina, Okresným súdomMartin, Okresným súdom Čadca a Okresným súdom Liptovský Mikuláš (spolu ďalej len„okresné súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škodya nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradnýmpostupom týchto okresných súdov. Nesprávny úradný postup okresných súdov mal spočívaťv takom konaní okresných súdov, ktoré bolo podľa sťažovateľky v rozpore s ustanovením§ 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov a ku ktorému dochádzalo v skôr vedenýchexekučných konaniach, ktoré prebiehali takisto pred uvedenými okresnými súdmi, v ktorýchsťažovateľka vystupovala v procesnom postavení oprávnenej.

Okresné súdy žalobné nároky sťažovateľky v konaniach, v ktorých sa domáhalanáhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci samej zamietli. Krajský súdsvojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňovérozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd„spôsobil porušenie základných práv sťažovateľa, osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:

„A. Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

B....

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... C...

Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech...

D......konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...

E....

Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej práv označených v záhlaví tohto rozhodnutia napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konaniamôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisiaalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenieo spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo ooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupoma napadnutými rozhodnutiami krajského súdu spočívajúcom v tom, že v odvolacom konanípotvrdil rozhodnutia okresných súdov o nepriznaní sťažovateľkou požadovanej náhradyškody a finančného zadosťučinenia, ktoré malo byť podľa sťažovateľky spôsobenénesprávnym úradným postupom všeobecných súdov v exekučných konaniach, v ktorýchvystupovala sťažovateľka v pozícii oprávnenej. Sťažovateľka namietala, že na prvom stupnio jej nárokoch rozhodovali vylúčení sudcovia, odvolací súd vydal prekvapivé rozhodnutia,ktoré popierajú doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súdy obochstupňov porušili zásadu kontradiktórnosti konania a napadnuté rozhodnutia krajského súduboli nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sanapadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru,že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednostiza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré bolipodstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlýchprípadov (tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, žesťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch,ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďžev rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutýmrozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvodyodmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavnýsúd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,I. ÚS 373/2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015,II. ÚS 506/2015, IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014), ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyzdôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016