SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 85/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené pod sp. zn. Rvp 3400/2014, sp. zn. Rvp 3401/2014, sp. zn. Rvp 3402/2014 a sp. zn.Rvp 3403/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 19/2013, sp. zn. 11 Co 6/2013, sp. zn. 14 Co 501/2013a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 3400/2014, sp. zn. Rvp 3401/2014, sp. zn. Rvp 3402/2014 a sp. zn.Rvp 3403/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. III. ÚS 85/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre zjavnúneopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. marcadoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 19/2013, sp. zn. 11 Co 6/2013,sp. zn. 14 Co 501/2013 a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutéuznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V a Okresným súdom Bratislava II(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovejujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupomokresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovúujmu spôsobili, a preto očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných súdov a spory budúprikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu. Na základe skutočnostíuvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy svojimi uzneseniami zaviazalisťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti.Proti uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, ženámietky zaujatosti nepodala, a preto jej nemohla vzniknúť povinnosť úhrady súdnehopoplatku. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne. Sťažovateľkapodala proti týmto uzneseniam krajského súdu dovolania, ktoré však boli dovolacím súdomodmietnuté.
Sťažovateľka v časti konaní preto požiadala okresné súdy o vrátenie súdnehopoplatku za vznesené námietky zaujatosti. Okresné súdy jej žiadostiam nevyhoveli, pretožepo ich preskúmaní dospeli k záveru o ich neopodstatnenosti. Proti týmto uzneseniam podalasťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd uzneseniami sp. zn. 11 Co 19/2013,sp. zn. 11 Co 6/2013 a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 tak, že odvolaniaminapadnuté uznesenia okresných súdov potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnostiach krajskému súdu vytýka, že porušil ňou označené práva,keď:„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;
e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR...“
Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnomprávnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tietopodania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15azákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj„OSP“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľkyobsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti. V tejto súvislostipoukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodnýchveciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti krajskému súduna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania. Súčasne žiada ústavný súd o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodneo odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
II. 2 K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu
II.2.1 K uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 Co 501/2013 z 20. decembra 2013
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúceho sa označeného uzneseniakrajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období av ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, ktoré uložili sťažovateľke povinnosťzaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 744/2014 z 3. decembra 2014,sp. zn. I. ÚS 310/2013 z 29. mája. 2013, sp. zn. I. ÚS 44/2015 z 28. januára 2015, sp. zn.III. ÚS 507/2014 z 12. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 128/2015 z 25. februára 2015,II. ÚS 466/2014 z 30. júna 2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súdv posudzovanom prípade nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
II.2.1 K ostatným uzneseniam krajského súdu
Krajský súd uzneseniami sp. zn. 11 Co 19/2013, sp. zn. 11 Co 6/2013a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 potvrdil odvolaniami napadnuté uzneseniaokresných súdov, ktorými nebolo vyhovené jej žiadostiam o vrátenie súdneho poplatkuza vznesené námietky zaujatosti, po tom, ako predtým už prebehli konania (prvostupňové,odvolacie a aj dovolacie), ktorých predmetom bolo rozhodovanie o uložení povinnostizaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti.
Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami (ktorýmiv skutočnosti potvrdil uznesenia okresných súdov o zamietnutí žiadostí sťažovateľkyo vrátenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti, porušil ňou označené právaa používa argumentáciu vzťahujúcu sa na rozhodnutia krajského súdu, ktorými tentopotvrdil uznesenia prvostupňových súdov, ktorými bola sťažovateľke uložená povinnosťzaplatiť súdne poplatky za vznesenie námietok zaujatosti. Označené uznesenia aj v tomtozmysle v sťažnosti opisuje, keď uvádza, že nimi krajský súd „potvrdil uznesenie Okresného súdu..., ktorým Okresný súd... zviazal sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že argumentácia uvedenásťažovateľkou v odôvodnení sťažností (Rvp 3400/2014, Rvp 3401/2014, Rvp 3403/2014)nekorešponduje s rozhodnutiami, ktorými mali byť v sťažnosti označené práva sťažovateľkyporušené.
Z argumentácie uvedenej v sťažnostiach vyplýva, že sťažovateľka namieta porušeniesvojich v sťažnostiach označených práv uzneseniami krajského súdu, ktorými „potvrdil uzneseni(a) Okresn(ých) súd(ov)..., ktorým(i) Okresn(é) súd(y)... zviazal(i) sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“, pričom za rozhodnutia,ktorými malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti uvedených práv, označuje rozhodnutiakrajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiamokresných súdov o zamietnutí jej žiadostí o vrátenie súdneho poplatku za vznesenénámietky zaujatosti.
Keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením sťažovateľkouoznačených práv a označenými uzneseniami krajského súdu, ktoré vôbec neboli spôsobiléporušiť označené práva sťažovateľky, ústavný súd odmietol túto časť sťažností pre jej zjavnúneopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015