znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 85/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17.   marca2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,vedené pod sp. zn. Rvp 3400/2014, sp. zn. Rvp 3401/2014, sp. zn. Rvp 3402/2014 a sp. zn.Rvp 3403/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 19/2013, sp. zn. 11 Co 6/2013, sp. zn. 14 Co 501/2013a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   podsp. zn. Rvp 3400/2014,   sp.   zn.   Rvp   3401/2014,   sp.   zn.   Rvp   3402/2014   a   sp.   zn.Rvp 3403/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   podsp. zn. III. ÚS 85/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre zjavnúneopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   31.   marcadoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 19/2013, sp. zn. 11 Co 6/2013,sp. zn. 14 Co 501/2013 a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutéuznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach   vedených   Okresným   súdom   Bratislava   V   a Okresným   súdom   Bratislava   II(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovejujmy   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupomokresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovúujmu   spôsobili, a preto očakávala, že dôjde k vylúčeniu   okresných súdov a spory   budúprikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu. Na základe skutočnostíuvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy svojimi uzneseniami zaviazalisťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesené   námietky   zaujatosti.Proti uzneseniam   okresných   súdov   podala   sťažovateľka   odvolania,   v ktorých   tvrdila,   ženámietky   zaujatosti   nepodala,   a preto   jej   nemohla   vzniknúť   povinnosť   úhrady   súdnehopoplatku. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne. Sťažovateľkapodala proti týmto uzneseniam krajského súdu dovolania, ktoré však boli dovolacím súdomodmietnuté.

Sťažovateľka   v časti   konaní   preto   požiadala   okresné   súdy   o vrátenie   súdnehopoplatku za vznesené námietky zaujatosti. Okresné súdy jej žiadostiam nevyhoveli, pretožepo ich preskúmaní dospeli k záveru o ich neopodstatnenosti. Proti týmto uzneseniam podalasťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd uzneseniami sp. zn. 11 Co 19/2013,sp. zn. 11 Co 6/2013 a sp. zn. 11 Co 22/2013 z 20. decembra 2013 tak, že odvolaniaminapadnuté uznesenia okresných súdov potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnostiach krajskému súdu vytýka, že porušil ňou označené práva,keď:„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR...“

Sťažovateľka   tvrdí,   že   krajský   súd   napadnuté   uznesenia   založil   na nesprávnomprávnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tietopodania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15azákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj„OSP“).   Napriek   uvedenému   okresné   súdy   aj   krajský   súd   prejavy   vôle   sťažovateľkyobsiahnuté   v podaných   žalobách   vyhodnotili   ako   námietky   zaujatosti.   V tejto   súvislostipoukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodnýchveciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami   krajského   súdu,   napadnuté   uznesenia   zruší   a   veci   vráti   krajskému   súduna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania. Súčasne žiada ústavný súd o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodneo odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

II.   2   K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   a   slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu

II.2.1 K uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 Co 501/2013 z 20. decembra 2013

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúceho sa označeného uzneseniakrajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období av ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, ktoré uložili sťažovateľke povinnosťzaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj v   prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp. zn.   I.   ÚS   744/2014   z 3.   decembra   2014,sp. zn. I. ÚS 310/2013 z 29. mája. 2013, sp. zn. I. ÚS 44/2015 z 28. januára 2015, sp. zn.III. ÚS   507/2014   z 12.   septembra   2014,   sp. zn.   II.   ÚS   128/2015   z 25.   februára   2015,II. ÚS 466/2014   z 30.   júna   2014   atď.),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súdv posudzovanom   prípade   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a   pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

II.2.1 K ostatným uzneseniam krajského súdu

Krajský   súd   uzneseniami   sp. zn.   11   Co   19/2013,   sp. zn.   11   Co   6/2013a sp. zn. 11 Co 22/2013   z 20.   decembra   2013   potvrdil   odvolaniami   napadnuté   uzneseniaokresných súdov, ktorými nebolo vyhovené jej   žiadostiam o vrátenie súdneho poplatkuza vznesené námietky zaujatosti, po tom, ako predtým už prebehli konania (prvostupňové,odvolacie   a aj   dovolacie),   ktorých   predmetom   bolo   rozhodovanie   o uložení   povinnostizaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   krajský   súd   napadnutými   uzneseniami   (ktorýmiv skutočnosti   potvrdil   uznesenia   okresných   súdov   o zamietnutí   žiadostí   sťažovateľkyo vrátenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti, porušil ňou označené právaa používa   argumentáciu   vzťahujúcu   sa   na   rozhodnutia   krajského   súdu,   ktorými   tentopotvrdil uznesenia prvostupňových súdov, ktorými bola sťažovateľke uložená povinnosťzaplatiť súdne poplatky za vznesenie námietok zaujatosti. Označené uznesenia aj v tomtozmysle v sťažnosti opisuje, keď uvádza, že nimi krajský súd „potvrdil uznesenie Okresného súdu...,   ktorým   Okresný   súd...   zviazal   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   argumentácia   uvedenásťažovateľkou v odôvodnení sťažností (Rvp 3400/2014, Rvp 3401/2014, Rvp 3403/2014)nekorešponduje s rozhodnutiami, ktorými mali byť v sťažnosti označené práva sťažovateľkyporušené.

Z argumentácie uvedenej v sťažnostiach vyplýva, že sťažovateľka namieta porušeniesvojich   v sťažnostiach   označených   práv   uzneseniami   krajského   súdu,   ktorými „potvrdil uzneseni(a) Okresn(ých) súd(ov)...,   ktorým(i) Okresn(é) súd(y)...   zviazal(i) sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“, pričom za rozhodnutia,ktorými   malo   dôjsť   k   porušeniu   jej   v sťažnosti   uvedených   práv,   označuje   rozhodnutiakrajského súdu, ktorým bolo   rozhodnuté o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiamokresných   súdov   o   zamietnutí   jej   žiadostí   o vrátenie   súdneho   poplatku   za   vznesenénámietky zaujatosti.

Keďže   neexistuje   príčinná   súvislosť   medzi   namietaným   porušením   sťažovateľkouoznačených práv a označenými uzneseniami krajského súdu, ktoré vôbec neboli spôsobiléporušiť označené práva sťažovateľky, ústavný súd odmietol túto časť sťažností pre jej zjavnúneopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015