znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 85/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M.,   B., v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod sp. zn. 17 Er 178/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., s. r. o., v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 178/03,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2006 doručená sťažnosť P.,   s.   r.   o.,   B. (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 17 Er 178/03.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   18.   mája   2003   na okresnom súde návrh na výkon exekúcie proti povinnému J. L. Tento návrh bol uznesením okresného   súdu   zamietnutý.   Sťažovateľ   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   o zamietnutí vydania poverenia pre súdneho exekútora podal 20. augusta 2003 odvolanie. V dôsledku nečinnosti zo strany súdu podal sťažovateľ listom z 2. decembra 2005 podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní adresovanú predsedovi Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Z odpovede krajského súdu na túto sťažnosť z 9. decembra 2005 sa dozvedel, že spisový   materiál v uvedenej   veci   bol   tomuto   súd   doručený   29. júla 2005   a krajský   súd v tejto veci dosiaľ nekonal.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uviedol, že mal plnú dôveru v správne a efektívne konanie súdu, ktoré rešpektuje základné princípy spravodlivého procesu, a v dôsledku tejto skutočnosti neuskutočňoval iné právne úkony za účelom urýchlenia konania pred súdom.

Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   spisový   materiál   v uvedenej   veci   neodôvodnene postúpil   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní   až   po   cca   23   mesiacoch. Týmto podľa neho bezdôvodne pomalým konaním zo strany súdu dochádza v tomto konaní k porušeniu jeho práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože sa v dôsledku nečinnosti   súdu   nachádza   v stave   právnej   neistoty,   ktorá   ho   obmedzuje   v rozvoji   jeho podnikateľskej činnosti, s ktorou je priamo spojená aj otázka nadobudnutia a udržania si materiálnej a osobnej zložky podnikania.

Okresný   súd   bez   existujúcej   procesnej   prekážky   v uvedenej   veci   nekoná,   a tým porušuje aj sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a súčasne aj jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ s poukazom na judikatúru ústavného súdu, ako aj ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že v uvedenej veci nejde o právne a fakticky zložitú vec, a túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj zákonodarcom v rámci Exekučného poriadku stanovená 15-dňová   zákonná lehota   na vydanie poverenia pre   súdneho exekútora   alebo uznesenia   o zamietnutí   návrhu   na   vydanie   poverenia   pre   neho.   Nerozhodnutie   súdu o podanom   návrhu   na   vydanie   poverenia   pre   súdneho   exekútora   v zákonnej   lehote   bez primeraného dôvodu je podľa neho odmietnutím poskytnutia spravodlivosti zo strany súdu, a teda porušením čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „Zbytočnými prieťahmi zo strany   súdu   bol   sťažovateľ   obmedzovaný   v nadobudnutí   prostriedkov   potrebných   na uskutočňovanie   jeho   podnikateľskej   činnosti,   pričom   obmedzovanie   spočíva   najmä v získavaní úverov, kde zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné ukazovatele   (napr.   účtovné   súvahy,   účtovné   závierky),   ktoré   podmieňujú   ich   získanie. V neposlednom   rade   sťažovateľ   utrpel   ujmu   na   dobrom   mene   –   likvidite,   ktorú   požíva v relevantných ekonomických kruhoch“.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   178/03   porušené,   prizná   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 794 Sk, ktoré má okresný súd zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 178/03.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia jeho základných   práv,   považuje za prostriedok   nápravy   postupu   všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“), resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti pripojil sťažnosť na prieťahy z 2. decembra 2005 adresovanú   predsedovi   krajského   súdu,   ktorou   sa   domáhal   ochrany   svojich   práv,   resp. prešetrenia postupu krajského súdu za účelom odstránenia ďalších prieťahov v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť na prieťahy z 2. decembra 2005 nemôže byť v tomto prípade považovaná za účinný prostriedok nápravy a jej podanie sťažovateľom je možné považovať iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS 306/04).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh navyše vyplýva, že sťažovateľ nevyužil žiadny spôsob ochrany   ním   označených   práv   v   konaní   pred   okresným   súdom,   proti   ktorému   ústavná sťažnosť vlastne smeruje.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2006