znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 85/01-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2001 predbežne prerokoval podnet V. B., trvale bytom N., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D. n. V., pre porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Podnet V. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bo1 dňa 1. júna 2001 doručený podnet V. B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namietal porušenie svojich základných práv.

K podnetu   navrhovateľ   pripojil   „Žiadosť   o ustanovenie   obhajcu“,   ktorou   požiadal o ustanovenie   obhajcu   v konaní   pred   ústavným   súdom   z dôvodu,   že   nedisponuje prostriedkami na úhradu trov právneho zastúpenia. K žiadosti navrhovateľ pripojil aj čestné vyhlásenie o svojej nemajetnosti.

Vyššie uvedenú žiadosť navrhovateľa ústavný súd vzhľadom na jej obsah posúdil ako žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta, podľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   listom   z 13.   júna   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Zároveň navrhovateľa vyzval, aby nedostatky podania odstránil v lehote 21 dní od doručenia   výzvy,   a poučil   ho   o zákonom   stanovených   podmienkach   na   ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom, najmä o tom, že zo strany navrhovateľa nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Po   doplnení   podnetu   navrhovateľom   podaním   z 22.   júna   2001   doručeným   súdu 27. júna   2001   ústavný   súd   o žiadosti   navrhovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu uznesením č. k. III. ÚS 85/01-16 z 31. augusta 2001 rozhodol tak, že žiadosti o ustanovenie právneho   zástupcu   nevyhovel,   pretože   dospel   k záveru,   že   u navrhovateľa   ide   o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Následne ústavný súd listom z 5. septembra 2001 navrhovateľa vyzval, aby najneskôr do   14   dní   od   doručenia   uvedeného   listu,   ako   aj   uznesenia   č.   k.   III.   ÚS   85/01-16 z 31. augusta 2001 zaslaného mu v prílohe predložil ústavnému súdu plnomocenstvo pre konkrétneho   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom. Taktiež ho poučil, že v prípade nerešpektovania uvedenej výzvy môže byť jeho podanie odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa uvedeného ustanovenia: „Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.“

V zmysle § 20 zákona o ústavnom súde pritom k návrhu na začatie konania musí byť pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom (ods. 2). Ustanovenie odsekov 1 a 2 platí aj pre podanie podnetu (ods. 3).

Keďže navrhovateľ napriek tomu, že list ústavného súdu z 5. septembra 2001, ako aj uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 85/01-16 z 31. augusta 2001 prevzal 12. septembra 2001,   ústavnému   súdu   doposiaľ   plnomocenstvo   na   jeho   zastupovanie   advokátom   alebo komerčným právnikom v konaní pred ústavným súdom nezaslal, bol jeho podnet podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí odmietnutý.