SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 84/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Igorom Klamárom, Družstevná 5, Bratislava, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008 v obdobípo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 327/2011z 26. októbra 2011, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 388,68 € (slovom tristoosemdesiatosem eur a šesťdesiatosem centov)na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Klamára, Družstevná 5, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 84/2015 zo 17. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008 (ďalej aj„napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom sp. zn.II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011 rozhodol, že v petite sťažnosti označené právasťažovateľa boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázalokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľovi priznalfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konaniev jeho právnej veci právoplatne skončené.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveňnavrhol prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.Napokon sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trovkonania.
Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanoviskovo vyjadrení sp. zn. Spr. 2039/2015 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2015, v ktoromokrem iného uviedol:
„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 327/2008 zo dňa 26.10.2011, bolo tunajšiemu súdu prikázané konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2.000€, ktoré bolo sťažovateľovi vyplatené.
V čase od právoplatnosti označeného Nálezu Ústavného súdu SR sa spis nachádzal u, v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, ktorá vo veci začala konať, stanovila termín pojednávania. Tento bol však odročený z dôvodu rokovania účastníkov o mimosúdnom vyriešení sporu. Následne sudkyňa vec prejednávala, v primeraných lehotách vo veci konala až do času jej práceneschopnosti, z dôvodu ktorej bolo pojednávanie stanovené na deň 25.09.2013 odročené a následného vzdania sa funkcie sudcu.
Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchoví, sudcovi tunajšieho súdu.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch súčinnosťou od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie. Zákonná sudkyňa od prevzatia veci koná plynulé, bez prieťahov, dňa 11.09.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok.
Po niekoľkých nevyhnutných procesných úkonoch tunajšieho súdu, bližšie špecifikovaných v pripojenom chronologickom prehľade úkonov bol spis predložený dňa 25.03.2015 odvolaciemu súdu.
Mám za to, že v konaní v čase po právoplatnosti Nálezu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 327/2011 tunajší súd konal bez prieťahov, situácia bola skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C.“
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 22. apríla 2015 k sťažnosti bol aj tento prehľadprocesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po nálezeústavného súdu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011:
„07.12.2011 - stanovený T pojednávania na deň 11.01.2012
11.01.2011 - žiadosť účastníkov o odročenie pojednávania z dôvodu rokovania účastníkov o mimosúdnom vyriešení sporu, odročené na T 27.02.2012
22.02.2012 - zrušenie termínu pojednávania 27.02.2012 z dôvodu PN zákonného sudcu
18.04.2012 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci na vybavenie inému sudcovi /v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012, bodu 25 pravidiel určovania zákonného sudcu a v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a vzhľadom na skutočnosť, že práceneschopnosť zákonného sudcu presiahla šesť týždňov došlo k prerozdeleniu senátu zákonnej sudkyne, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov sudcom vybavujúcim príslušnú agendu/
28.05.2012 - opatrenie predsedu súdu - vrátenie spisov zákonnej sudkyni (po ukončení práceneschopnosti a návrate zákonného sudcu končí funkcia zastupujúcich sudcov a prerozdelené veci sa pomocou technických a programových prostriedkov vrátia zákonnému sudcovi - bod 25 pravidiel určovania zákonného sudcu, Rozvrh práce Okresného súdu Bratislava II)
29.06.2012 - stanovený T pojednávania na deň 01.08.2012
20.07.2012 - oznámenie o zrušení termínu pojednávania navrhovateľovi, z dôvodu žiadosti zástupcu odporcu o odročenie pojednávania
01.08.2012-odročené na T 22.08.2012
22.08.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 15.10.2012
15.10.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 21.11.2012
21.11.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 28.01.2013 za účelom výsluchu svedkov
28.01.2012 - uznesenie, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie neúplného návrhu 28.01.2013 - uznesenie krátkou cestou doručené na pojednávaní navrhovateľovi, odročené na T 11.03.2013
19.02.2013 - dopyt na Plynárenský odborový zväz, pokyn na pripojenie súdneho spisu 10C predvolanie svedkov
30.01.2013 - námietka navrhovateľa proti zneniu zápisnice 05.02.2013 - podanie navrhovateľa ku konaniu
11.03.2013 - prejednanie veci, výsluch svedka, odročené na nový T 15.04.2013
18.03.2013 - podanie navrhovateľa - doplnenie návrhu na konanie
15.04.2013 - prejednanie veci, výsluch svedkyne, odročené na nový T 03.06.2013...
03.06.2013 - zástupca navrhovateľa doložil do spisu podpisový poriadok spoločnosti odporcu, pojednávanie odročené na nový T 10.07.2013 s tým, že odporca sa písomne vyjadrí k podaniu navrhovateľa zo dňa 20.05.2013
17.06.2013 - podanie odporcu
20.06.2013 - navrhovateľ si prevzal podanie odporcu
10.07.2013 - pojednávanie z náhlych zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne odročené na neurčito 19.08.2013 - stanovený T 25.09.2013
25.09.2013 - pojednávanie odročené na T 09.10.2013 z dôvodu PN sudcu
09.10.2013 - uznesenie o nepripustení zmeny návrhu, prejednanie veci, dokazovanie vyhlásené za skončené, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 30.10.2013
22.10.2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 09.10.2013
29.10.2013 - pojednávanie z dôvodu úrazu zákonnej sudkyne zrušené
25.11.2013 - pokyn na predvolanie účastníkov na vyhlásenie rozsudku na deň 16.12.2013
24.02.2013 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci inému sudcovi v zmysle Rozvrhu práce (z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu zákonnej sudkyne)
02.05.2014 - opatrenie predsedu súdu prikázanie veci inému sudcovi v zmysle Rozvrhu práce (z dôvodu preloženia zákonného sudcu na výkon funkcie sudcu na iný súd)
06.05.2014 - informácia zákonnej sudkyne o stave oddelenia a upozornenie na neprimeraný počet pridelených vecí
15.05.2014 - stanovený T na 11.09.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku
11.09.2014 - vyhlásený rozsudok
19.09.2014 - návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku
26.09.2014 - odvolanie odporcu voči rozsudku
07.10.2014 - navrhovateľovi doručované odvolanie odporcu na vyjadrenie
17.10.2014 - uznesenie, ktorým bol návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku zamietnutý
24.10.2014 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu
07.11.2014 - podanie navrhovateľa zaslané na oboznámenie odporcovi
26.11.2014 - spis daný na lehotu do právoplatnosti uznesenia zo dňa 17.10.2014
03.12.2014 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 17.10.2014
11.12.2014 - odvolanie navrhovateľa zaslané odporcovi
09.01.2014 - vyjadrenie odporcu
16.01.2015 - prešetrenie dátumu podania zásielky odporcu (doručované odvolanie) prostredníctvom Slovenskej pošty
12.02.2015 - urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015
09.03.2015 - opätovná urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015
10.03.2015 - oznámenie Slovenskej pošty o dátume podania zásielky
25.03.2015 - predloženie spisu odvolaciemu súdu.“
K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal sťažovateľ stanovisko podanímdoručeným ústavnému súdu 14. mája 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„S názorom súdu, že Okresný súd Bratislava II od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 327/2011 v predmetnej veci plynulé konal nesúhlasím, a to z nasledovných dôvodov:
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 327/2011 nadobudol právoplatnosť 26.10.2011. Prvé pojednávanie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu bolo po neúspešnom pokuse účastníkov konania o mimosúdne urovnanie sporu zaplatením náhrady mzdy navrhovateľovi vytýčené až na 01.08.2012, pričom toto pojednávanie bolo bez vážneho dôvodu odročené (právny zástupca odporcu sa mohol dať zastúpiť na pojednávaní na základe substitučnej plnej moci)...
V roku 2012 sa v predmetnom súdnom konaní uskutočnili tri pojednávnia (22.08.2012, 15.10.2012 a 21.11.2012), pričom tieto pojednávania neboli zo strany súdu dostatočne pripravené tak, aby ochrana páv bola rýchla a účinná.
V roku 2013 sa vo veci uskutočnilo päť pojednávaní (28.01.2013, 11.03.2013, 15.04.2013, 03.06.2013 a 09.10.2013). Tieto pojednávania taktiež neviedli k rýchlej a účinnej ochrane práv. Na pojednávaní 28.01.2013 súd len doručil krátkou cestou navrhovateľovi dôkazy predložené odporcom do súdneho spisu a uznesenie sp. zn. 9 C/50/2008-220.
Súd predvolával svedkov jednotlivo, a to p. ⬛⬛⬛⬛ na 11.03.2013 a ⬛⬛⬛⬛ na 15.04.2013 pričom svedkov bolo možné vypočuť na jednom pojednávaní. Naviac, som toho názoru, že výpovede svedkov vzhľadom na skutkovú a právnu podstatu sporu (nedodržanie hmotnoprávnych podmienok výpovede) boli z hľadiska meritórneho rozhodnutia vo veci bezvýznamné, čo je dôvodom pre konštatovanie nehospodárnosti konania a nesúladu postupu súdu s ust. § 6, § 100 ods. 1 a § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.“
Ďalej sťažovateľ uviedol:„Súd na pojednávaní konanom dňa 9.10.2013 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na 30.10.2013 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci, pričom do ukončenia dokazovania nerozhodol o námietkach navrhovateľa proti zneniu zápisnice zo dňa 22.08.2012. Skutková a právna zložitosť prejednávanej veci podľa môjho názoru nevykazuje také znaky, ktoré by pri náležitej starostlivosti a zodpovednej príprave nedovoľovali súdu rozhodnúť vec do jedného roka po neúspešnom pokuse o mimosúdnu dohodu medzi účastníkmi konania...
Z chronologického prehľadu procesných úkonov súdu vo veci je zrejmé, že Okresný súd Bratislava II následne porušil aj ustanovenie 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď rozsudok vo veci nevyhlásil najneskôr do troch týždňov odo dňa 09.10.2013 a to ani 30.10.2013, ani 16.12.2013. Rozsudok údajne súd vyhlásil až 11.09.2014, teda po jedenástich mesiacoch od skončenia dokazovania...
Odporca dňa 26.09.2014 podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9 C/50/2008-376 zo dňa 11.09.2014 odvolanie. Súd odvolanie odporcu spolu s včas podaným vyjadrením navrhovateľa k podanému odvolaniu odporcu zaslal odvolaciemu súdu -Krajskému súdu v Bratislave až 25.03.2015, čím došlo k porušeniu § 209a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého je povinnosťou prvostupňového súdu zaslať odvolanie odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008 dochádzalo k porušovaniu právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danomprípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutéhoobčianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec,ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa)si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naňosoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03,I. ÚS 19/00).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci ani v etape po právoplatnostinálezu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011. Napokon ani predsedníčka okresnéhosúdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľav preskúmavanom konaní, ústavný súd v jeho doterajšom priebehu nezistil žiadnuvýznamnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaníotázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd nepovažovalza potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné úkony vykonanéokresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby napadnutékonanie v tak citlivej veci pre sťažovateľa (určenie neplatnosti skončenia pracovnéhopomeru) nebolo ani po viac ako 7 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené napriektomu, že ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a okresnému súduprikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd navyše poukazuje na to, že postup okresnéhosúdu v napadnutom konaní bol neefektívny a nesústredený. V súvislosti s uvedenýmústavný súd konštatuje, že okresný súd pojednávanie uskutočnené 9. októbra 2013 odročilpre účely vyhlásenia rozsudku na 30. október 2013, pričom rozsudok v skutočnosti vyhlásilaž 11. septembra 2014. Podľa názoru ústavného súdu nebol postup okresného súduv napadnutom konaní dostatočne efektívny ani pri predvolávaní svedkov, keď prisústredenom postupe by bolo možné viacerých svedkov vypočuť na jednom pojednávaní,a tým urýchliť proces dokazovania.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamujepozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna(nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenieústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosťštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôliktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobnenapr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
Ústavný súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrenípredsedníčky okresného súdu k sťažnosti, ktorá okrem iného uviedla, že „situácia bola skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9 C“, a následne poukázala na to,že vec bola opakovane pridelená inému zákonnému sudcovi v dôsledku preloženia sudcuna výkon funkcie na iný súd, resp. vzdania sa funkcie sudcu.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06)nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný početsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstráneniesvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti zapomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd neakceptoval ani argumenty uvedené predsedníčkou okresného súduvo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňujúce nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súduv napadnutom konaní práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, keď v súvislosti s uvedenýmvo svojej judikatúre už vyslovil, že ani táto skutočnosť nemôže byť vo vzťahuk oprávnenému subjektu, ktorý sa obrátil na všeobecný súd so žiadosťou o odstránenieprávnej neistoty, dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov a nezbavuje štát zodpovednosti za pomalý priebeh konania a v jehodôsledku za vznik zbytočných prieťahov v označenom súdnom konaní (IV. ÚS 137/04).
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietanýmpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008 v obdobípo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011 došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bezzbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom nálezesp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „sedem rokov pretrvávajúci stav právnej neistoty... negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa“ a spôsobuje taktiež „stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť súdnictva“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.9 C 50/2008 a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako ajskutočnosť že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn.II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto veci bezzbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. IgoromKlamárom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za tri úkony právnej službyvrátane režijného paušálu v sume 388,68 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdompodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trovkonania v sume uplatnenej jeho právnym zástupcom.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskehosúdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015