znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 84/2015-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senátezloženom z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   ĽubomíraDobríka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Igorom Klamárom, Družstevná 5, Bratislava, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6   ods. l   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   9   C   50/2008   v obdobípo právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   II.   ÚS   327/2011z 26. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008v období   po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republikysp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011   p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania   v   sume   388,68   €   (slovom   tristoosemdesiatosem   eur   a   šesťdesiatosem   centov)na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Klamára, Družstevná 5, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímsp. zn. III. ÚS 84/2015 zo 17. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2008 (ďalej aj„napadnuté   konanie“)   v   období   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uvádza,   že   ústavný   súd   už   nálezom   sp.   zn.II. ÚS 327/2011   z 26. októbra   2011   rozhodol,   že   v   petite   sťažnosti   označené   právasťažovateľa   boli   postupom   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   porušené,   prikázalokresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   a   sťažovateľovi   priznalfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konaniev jeho právnej veci právoplatne skončené.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,že postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právona prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveňnavrhol prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.Napokon sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trovkonania.

Okresný   súd   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaujal   k   sťažnosti   stanoviskovo vyjadrení sp. zn. Spr. 2039/2015 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2015, v ktoromokrem iného uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 327/2008 zo dňa 26.10.2011, bolo tunajšiemu súdu prikázané   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   sťažovateľovi   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie v sume 2.000€, ktoré bolo sťažovateľovi vyplatené.

V čase od právoplatnosti označeného Nálezu Ústavného súdu SR sa spis nachádzal u, v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, ktorá vo veci začala konať, stanovila termín pojednávania. Tento bol však odročený z dôvodu rokovania účastníkov   o   mimosúdnom   vyriešení   sporu.   Následne   sudkyňa   vec   prejednávala, v primeraných lehotách vo veci konala až do času jej práceneschopnosti, z dôvodu ktorej bolo pojednávanie stanovené na deň 25.09.2013 odročené a následného vzdania sa funkcie sudcu.

Z   dôvodu   vzdania   sa   funkcie   sudcu   bol   spis   v   zmysle   dodatku   k rozvrhu   práce prikázaný   opatrením   zo   dňa   24.02.2014   na   rozhodovanie   JUDr.   Karolovi   Posluchoví, sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch súčinnosťou od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie. Zákonná sudkyňa od prevzatia veci koná plynulé, bez prieťahov, dňa 11.09.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Po   niekoľkých   nevyhnutných   procesných   úkonoch   tunajšieho   súdu,   bližšie špecifikovaných v pripojenom chronologickom prehľade úkonov bol spis predložený dňa 25.03.2015 odvolaciemu súdu.

Mám   za   to,   že   v   konaní   v   čase   po   právoplatnosti   Nálezu   ÚS   SR   sp.   zn.   II.ÚS 327/2011   tunajší   súd   konal   bez   prieťahov,   situácia   bola   skomplikovaná   personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 22. apríla 2015 k sťažnosti bol aj tento prehľadprocesných   úkonov   doterajšieho   priebehu   napadnutého   konania   v období   po   nálezeústavného súdu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011:

„07.12.2011 - stanovený T pojednávania na deň 11.01.2012

11.01.2011 -   žiadosť   účastníkov   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   rokovania účastníkov o mimosúdnom vyriešení sporu, odročené na T 27.02.2012

22.02.2012 - zrušenie termínu pojednávania 27.02.2012 z dôvodu PN zákonného sudcu

18.04.2012   -   opatrenie   predsedu   súdu   -   prikázanie   veci   na   vybavenie   inému sudcovi /v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012, bodu 25 pravidiel určovania zákonného sudcu a v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a vzhľadom na skutočnosť, že práceneschopnosť zákonného sudcu presiahla šesť týždňov došlo k prerozdeleniu senátu zákonnej sudkyne, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov sudcom vybavujúcim príslušnú agendu/

28.05.2012   -   opatrenie   predsedu   súdu   -   vrátenie   spisov   zákonnej   sudkyni (po ukončení práceneschopnosti a návrate zákonného sudcu končí funkcia zastupujúcich sudcov a prerozdelené veci sa pomocou technických a programových prostriedkov vrátia zákonnému   sudcovi   -   bod   25   pravidiel   určovania   zákonného   sudcu,   Rozvrh   práce Okresného súdu Bratislava II)

29.06.2012 - stanovený T pojednávania na deň 01.08.2012

20.07.2012 - oznámenie o zrušení termínu pojednávania navrhovateľovi, z dôvodu žiadosti zástupcu odporcu o odročenie pojednávania

01.08.2012-odročené na T 22.08.2012

22.08.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 15.10.2012

15.10.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 21.11.2012

21.11.2012 - prejednanie veci, odročené na nový T 28.01.2013 za účelom výsluchu svedkov

28.01.2012 - uznesenie, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie neúplného návrhu 28.01.2013 - uznesenie krátkou cestou doručené na pojednávaní navrhovateľovi, odročené na T 11.03.2013

19.02.2013 - dopyt na Plynárenský odborový zväz, pokyn na pripojenie súdneho spisu 10C predvolanie svedkov

30.01.2013 - námietka navrhovateľa proti zneniu zápisnice 05.02.2013 - podanie navrhovateľa ku konaniu

11.03.2013 - prejednanie veci, výsluch svedka, odročené na nový T 15.04.2013

18.03.2013 - podanie navrhovateľa - doplnenie návrhu na konanie

15.04.2013 - prejednanie veci, výsluch svedkyne, odročené na nový T 03.06.2013...

03.06.2013 - zástupca navrhovateľa doložil do spisu podpisový poriadok spoločnosti odporcu, pojednávanie odročené na nový T 10.07.2013 s tým, že odporca sa písomne vyjadrí k podaniu navrhovateľa zo dňa 20.05.2013

17.06.2013 - podanie odporcu

20.06.2013 - navrhovateľ si prevzal podanie odporcu

10.07.2013   -   pojednávanie   z   náhlych   zdravotných   dôvodov   zákonnej   sudkyne odročené na neurčito 19.08.2013 - stanovený T 25.09.2013

25.09.2013 - pojednávanie odročené na T 09.10.2013 z dôvodu PN sudcu

09.10.2013 - uznesenie o nepripustení zmeny návrhu, prejednanie veci, dokazovanie vyhlásené za skončené, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 30.10.2013

22.10.2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 09.10.2013

29.10.2013 - pojednávanie z dôvodu úrazu zákonnej sudkyne zrušené

25.11.2013 -   pokyn   na   predvolanie   účastníkov   na   vyhlásenie   rozsudku   na   deň 16.12.2013

24.02.2013 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci inému sudcovi v zmysle Rozvrhu práce (z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu zákonnej sudkyne)

02.05.2014   -   opatrenie   predsedu   súdu   prikázanie   veci   inému   sudcovi   v   zmysle Rozvrhu práce (z dôvodu preloženia zákonného sudcu na výkon funkcie sudcu na iný súd)

06.05.2014   -   informácia   zákonnej   sudkyne   o   stave   oddelenia   a   upozornenie   na neprimeraný počet pridelených vecí

15.05.2014 - stanovený T na 11.09.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku

11.09.2014 - vyhlásený rozsudok

19.09.2014 - návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku

26.09.2014 - odvolanie odporcu voči rozsudku

07.10.2014 - navrhovateľovi doručované odvolanie odporcu na vyjadrenie

17.10.2014   -   uznesenie,   ktorým   bol   návrh   navrhovateľa   na   doplnenie   rozsudku zamietnutý

24.10.2014 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu

07.11.2014 - podanie navrhovateľa zaslané na oboznámenie odporcovi

26.11.2014 - spis daný na lehotu do právoplatnosti uznesenia zo dňa 17.10.2014

03.12.2014 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 17.10.2014

11.12.2014 - odvolanie navrhovateľa zaslané odporcovi

09.01.2014 - vyjadrenie odporcu

16.01.2015 - prešetrenie dátumu podania zásielky odporcu (doručované odvolanie) prostredníctvom Slovenskej pošty

12.02.2015 - urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015

09.03.2015 - opätovná urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015

10.03.2015 - oznámenie Slovenskej pošty o dátume podania zásielky

25.03.2015 - predloženie spisu odvolaciemu súdu.

K vyjadreniu   okresného   súdu   k sťažnosti   zaujal   sťažovateľ   stanovisko   podanímdoručeným ústavnému súdu 14. mája 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„S názorom súdu, že Okresný súd Bratislava II od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   II.   ÚS   327/2011   v   predmetnej   veci   plynulé   konal nesúhlasím, a to z nasledovných dôvodov:

Nález   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   II.   ÚS   327/2011   nadobudol právoplatnosť 26.10.2011. Prvé pojednávanie po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu bolo po neúspešnom pokuse účastníkov konania o mimosúdne urovnanie sporu zaplatením náhrady mzdy navrhovateľovi vytýčené až na 01.08.2012, pričom toto pojednávanie bolo bez   vážneho   dôvodu   odročené   (právny   zástupca   odporcu   sa   mohol   dať   zastúpiť na pojednávaní na základe substitučnej plnej moci)...

V   roku   2012   sa   v   predmetnom   súdnom   konaní   uskutočnili   tri   pojednávnia (22.08.2012, 15.10.2012 a 21.11.2012), pričom tieto pojednávania neboli zo strany súdu dostatočne pripravené tak, aby ochrana páv bola rýchla a účinná.

V   roku   2013   sa   vo   veci   uskutočnilo   päť   pojednávaní   (28.01.2013,   11.03.2013, 15.04.2013,   03.06.2013   a   09.10.2013).   Tieto   pojednávania   taktiež   neviedli   k   rýchlej a účinnej   ochrane   práv.   Na   pojednávaní   28.01.2013   súd   len   doručil   krátkou   cestou navrhovateľovi   dôkazy   predložené   odporcom   do   súdneho   spisu   a   uznesenie   sp.   zn. 9 C/50/2008-220.

Súd predvolával svedkov jednotlivo, a to p. ⬛⬛⬛⬛ na 11.03.2013 a ⬛⬛⬛⬛ na   15.04.2013   pričom   svedkov   bolo   možné   vypočuť   na   jednom pojednávaní.   Naviac,   som   toho   názoru,   že   výpovede   svedkov   vzhľadom   na   skutkovú a právnu   podstatu   sporu   (nedodržanie   hmotnoprávnych   podmienok   výpovede)   boli   z hľadiska meritórneho rozhodnutia vo veci bezvýznamné, čo je dôvodom pre konštatovanie nehospodárnosti konania a nesúladu postupu súdu s ust. § 6, § 100 ods. 1 a § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:„Súd   na   pojednávaní   konanom   dňa   9.10.2013   uznesením   vyhlásil   dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na 30.10.2013 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci, pričom   do   ukončenia   dokazovania   nerozhodol   o   námietkach   navrhovateľa   proti   zneniu zápisnice zo dňa 22.08.2012. Skutková a právna zložitosť prejednávanej veci podľa môjho názoru nevykazuje také znaky, ktoré by pri náležitej starostlivosti a zodpovednej príprave nedovoľovali súdu rozhodnúť vec do jedného roka po neúspešnom pokuse o mimosúdnu dohodu medzi účastníkmi konania...

Z chronologického prehľadu procesných úkonov súdu vo veci je zrejmé, že Okresný súd   Bratislava   II   následne   porušil   aj   ustanovenie   156   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku, keď rozsudok vo veci nevyhlásil najneskôr do troch týždňov odo dňa 09.10.2013 a to ani 30.10.2013, ani 16.12.2013. Rozsudok údajne súd vyhlásil až 11.09.2014, teda po jedenástich mesiacoch od skončenia dokazovania...

Odporca dňa 26.09.2014 podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9 C/50/2008-376   zo   dňa   11.09.2014   odvolanie.   Súd   odvolanie   odporcu   spolu   s   včas podaným   vyjadrením   navrhovateľa   k   podanému   odvolaniu   odporcu   zaslal   odvolaciemu súdu -Krajskému súdu v Bratislave až 25.03.2015, čím došlo k porušeniu § 209a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého je povinnosťou prvostupňového súdu zaslať odvolanie odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   50/2008   dochádzalo   k   porušovaniu   právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k   čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danomprípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutéhoobčianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec,ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa)si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a   skončená   (§   100   ods.   1   Občianskehosúdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naňosoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (pozri   napr.   I.   ÚS   145/03,   I.   ÚS   142/03,I. ÚS 19/00).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci   ani   v etape   po   právoplatnostinálezu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011. Napokon ani predsedníčka okresnéhosúdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľav preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   v   jeho   doterajšom   priebehu   nezistil   žiadnuvýznamnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaníotázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd nepovažovalza potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné úkony vykonanéokresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby napadnutékonanie   v tak   citlivej   veci   pre   sťažovateľa   (určenie   neplatnosti   skončenia   pracovnéhopomeru) nebolo ani po viac ako 7 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené napriektomu,   že   ústavný   súd   už   svojím   nálezom   sp.   zn.   II. ÚS 327/2011   z 26.   októbra   2011vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a okresnému súduprikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd navyše poukazuje na to, že postup okresnéhosúdu   v napadnutom   konaní   bol   neefektívny   a nesústredený.   V súvislosti   s uvedenýmústavný súd konštatuje, že okresný súd pojednávanie uskutočnené 9. októbra 2013 odročilpre účely vyhlásenia rozsudku na 30. október 2013, pričom rozsudok v skutočnosti vyhlásilaž   11.   septembra   2014.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nebol   postup   okresného   súduv napadnutom   konaní   dostatočne   efektívny   ani   pri   predvolávaní   svedkov,   keď   prisústredenom postupe by bolo možné viacerých svedkov vypočuť na jednom pojednávaní,a tým urýchliť proces dokazovania.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamujepozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna(nesústredená)   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenieústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosťštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôliktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o jeho   veci   rozhodol   (obdobnenapr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

Ústavný   súd   sa   nemohol   stotožniť   s argumentáciou   obsiahnutou   vo   vyjadrenípredsedníčky okresného súdu k sťažnosti, ktorá okrem iného uviedla, že „situácia bola skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9 C“, a následne poukázala na to,že vec bola opakovane pridelená inému zákonnému sudcovi v dôsledku preloženia sudcuna výkon funkcie na iný súd, resp. vzdania sa funkcie sudcu.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 127/04,   II. ÚS 311/06)nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj   skutočnosť,že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný početsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstráneniesvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti zapomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd neakceptoval ani argumenty uvedené predsedníčkou okresného súduvo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňujúce nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súduv napadnutom konaní práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, keď v súvislosti s uvedenýmvo   svojej   judikatúre   už   vyslovil,   že   ani   táto   skutočnosť   nemôže   byť   vo   vzťahuk oprávnenému   subjektu,   ktorý   sa   obrátil   na   všeobecný   súd   so   žiadosťou   o odstránenieprávnej   neistoty,   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov a nezbavuje štát zodpovednosti za pomalý priebeh konania a v jehodôsledku za vznik zbytočných prieťahov v označenom súdnom konaní (IV. ÚS 137/04).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   namietanýmpostupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   50/2008   v obdobípo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011 došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na prejednanie   jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bezzbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom nálezesp. zn. II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „sedem rokov pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty...   negatívne   vplýva   na   duševné   a telesné   zdravie sťažovateľa“ a spôsobuje   taktiež „stratu   viery   v spravodlivosť,   nezávislosť   a nestrannosť súdnictva“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.9 C   50/2008   a zároveň   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   ajskutočnosť že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn.II. ÚS 327/2011 z 26. októbra 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto veci bezzbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. IgoromKlamárom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.

Ústavný súd zistil,   že uplatnená suma trov konania za tri   úkony právnej službyvrátane režijného paušálu v sume 388,68 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdompodľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trovkonania v sume uplatnenej jeho právnym zástupcom.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s § 149   Občianskehosúdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015