SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 84/08-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci návrhu Ing. J. J., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. K., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. III. ÚS 84/08-13 z 26. marca 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh Ing. J. J. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.
Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol, že «vykonával v čase od 20. 01. 2003 (podľa úplného výpisu Fondu národného majetku Slovenskej republiky z obchodného registra na internete) do 18. 08. 2006 funkciu člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky....
Ak teda navrhovateľovi skončil výkon verejnej funkcie v dôsledku odvolania z funkcie člena Výkonného výboru FNM SR dňom 18. 08. 2006, v zmysle uvedeného sa pre účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a na účely konania v prípade porušenia týchto ustanovení považoval za verejného funkcionára do 18. 08. 2007....
Listom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 02. 07. 2007 bolo navrhovateľovi oznámené začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov, číslo konania: VP/109/07-K, v zmysle čl. 9 ods. 2 ústavného zákona za porušenie povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2007....
V nadväznosti na oznámenie o začatí konania zaslal navrhovateľ Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií listom zo dňa 31. 07. 2007 svoje písomné vyjadrenie.
Po dlhšom časovom odstupe bolo dňa 30. 01. 2008 navrhovateľovi doručené rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zo dňa 19. 09. 2007, číslo rozhodnutia: VP/109/07-K, na základe ktorého Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje, že navrhovateľ ako bývalý člen Výkonného výboru FNM SR tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a ukladá „verejnému funkcionárovi Ing. J. J., bývalému členovi Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky" v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 93.656,- Sk, ktorá podľa odôvodnenia rozhodnutia bola vypočítaná v súlade s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona....
V nadväznosti na vydané rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií by sme v prvom rade chceli poukázať na tú skutočnosť, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgán príslušný na rozhodnutie vo veci nedodržal lehotu pre rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, t. j. nerozhodol do 60 dní odo dňa začatia konania. Konanie bolo v súlade s ustanovením čl. 9 ods. 3 ústavného zákona začaté dňom 02. 07. 2007 a rozhodnutie vo veci bolo prijaté dňa 19. 09. 2007....
Pri doslovnej aplikácii príslušných ustanovení ústavného zákona (čl. 1 písm. c), čl. 3 ods. 1 druhá veta) by bolo možné dôjsť aj k záveru, že v čase rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií už jednoznačne nebol navrhovateľ verejným funkcionárom ani na účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a ani na účely konania pre prípad porušenia povinností podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona, nakoľko uplynul viac ako jeden rok od skončenia jeho výkonu verejnej funkcie a ústavný zákon v žiadnom ustanovení neupravuje možnosť, aby špecifické postavenie takej osoby ako verejného funkcionára pre účely konania bolo ďalej predĺžené. Postavenie navrhovateľa ako verejného funkcionára sa teda skončilo dňom, kedy uplynul jeden rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Ak podľa čl. 1 písm. c) ústavného zákona tento ústavný zákon ustanovuje okrem iného sankcie, ktoré „možno verejnému funkcionárovi za také nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení uložiť", a pri dôslednej aplikácii pojmu „verejný funkcionár" ako je definovaný v čl. 3 ods. 1 ústavného zákona, možno konštatovať, že ak dotknutá osoba nemá postavenie verejného funkcionára, nemala by jej byť uložená podľa ústavného zákona sankcia, ktorú možno uložiť len verejnému funkcionárovi. Dokonca aj vo výrokovej časti rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií je uvedené, že pokuta sa ukladá „verejnému funkcionárovi Ing. J. J.", pričom v čase prijatia rozhodnutia už navrhovateľ nebol verejným funkcionárom. Máme zato, že pri analogickej aplikácii článku 9 ods. 12 (posledná veta) ústavného zákona, podľa ktorého sa konanie upravené v článku 9 ústavného zákona „zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie", by malo dôjsť k zastaveniu konania aj v prípade uplynutia jednoročnej doby, počas ktorej sa ešte dotknutá osoba aj po skončení výkonu funkcie považovala za verejného funkcionára. Nie je totiž rozdiel v tom, či verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej funkcie trvá, poruší povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona sa vzdá svojej funkcie, čím sa konanie automaticky zastaví a takému verejnému funkcionárovi (už po skončení výkonu verejnej funkcie) nebude uložená žiadna pokuta, a to aj napriek tomu, že k porušeniu jeho povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona došlo, a tým, či verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej funkcie už netrvá, poruší nejednoznačne definovanú povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona pred rozhodnutím vo veci sa skončí zákonom ustanovená doba, počas ktorej je ešte pokladaný za verejného funkcionára....
Napokon je potrebné poukázať na samotnú výšku uloženej pokuty. Ako už bolo uvedené, podľa článku 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7. Podľa článku 9 ods. 15 ústavného zákona na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Z citovaných ustanovení ústavného zákona je celkom zrejmé, že pokuta sa v prípade porušenia povinnosti podať uvedené oznámenie má vymeriavať ako 1/12 z príjmu verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Je preto potrebné presne identifikovať príjem za výkon verejnej funkcie a oddeliť od neho iné príjmy, ktoré navrhovateľ poberal z titulu svojho pracovnoprávneho vzťahu vo FNM SR. Navrhovateľ vykonával verejnú funkciu v roku 2006 (ako člen Výkonného výboru FNM SR) od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006. Podľa čl. II. ods. 1 pracovnej zmluvy č. 0304/2003 zo dňa 31.01.2003 uzatvorenej medzi FNM SR ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom na výkon funkcie člena Výkonného výboru FNM SR bola navrhovateľovi stanovená mesačná mzda vo výške 27. 000,- Sk, pričom výška priznanej mzdy prináležala podľa výslovného dojednania v pracovnej zmluve len pre výkon funkcie člena VV FNM SR. Táto špecifikácia sa v pracovnej zmluve následne nemenila. S účinnosťou od 01. 11. 2005 bola mesačná mzda navrhovateľa za výkon funkcie člena VV FNM SR stanovená na 36. 000,- Sk a s účinnosťou od 02. 04. 2006 bola mesačná mzda navrhovateľa za výkon funkcie člena VV FNM SR stanovená na 47.500,- Sk. Navrhovateľ v čase podávania tohto návrhu nevie preukázať výšku mzdy za výkon funkcie člena VV FNM SR podľa predchádzajúcej vety ním podpísanými dohodami o zmene pracovnej zmluvy, nakoľko z dôvodu svojho nedávneho sťahovania nemá k dispozícii všetky svoje pracovnoprávne dokumenty. Z uvedeného dôvodu preukazuje uvedenú zmenenú výšku mzdy za výkon funkcie člena VV FNM SR dohodami o zmene pracovnej zmluvy podpísanými iným bývalým členom VV FNM SR Ing. Jánom Ďuranom, nakoľko podmienky odmeňovania boli u neho podľa vedomosti navrhovateľa rovnaké. Do uvedeného výpočtu pre účely vymerania pokuty by nemal byť zahrnutý príjem navrhovateľa resp. tá jeho časť, ktorá nesúvisela s výkonom verejnej funkcie (napr. príplatok za vedenie sekcie a pod.), a tiež tá časť príjmu za rok 2006, na ktorú mu vznikol nárok z titulu trvania pracovného pomeru vo FNM SR po skončení výkonu verejnej funkcie (t. j. po 18. 08. 2006), nakoľko po tomto momente už nemožno hovoriť o odmene za výkon verejnej funkcie. S použitím vyššie uvedených čiastok hrubej mesačnej mzdy podľa pracovnej zmluvy a jej zmien za obdobie od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006 predstavoval hrubý príjem navrhovateľa za výkon verejnej funkcie (odmena za výkon funkcie člena VV FNM SR) približne 325.580,- Sk, z čoho 1/12 predstavuje sumu približne 27.132,- Sk. Z uvedeného jednoduchého výpočtu je zrejmé, že príslušní pracovníci na FNM SR, ktorí pripravovali pre Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií podklad k vymeraniu pokuty, nesprávne alebo omylom do príslušného základu na vymeranie pokuty (príjem navrhovateľa za výkon verejnej funkcie za rok 2006) zahrnuli zrejme všetky jeho príjmy, ktorých podstatná časť však vôbec nesúvisela s výkonom verejnej funkcie v rozhodnom období (01. 01. 2006 až 18. 08. 2006)....
Na základe uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní prijal návrh na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní v ďalšom konaní vydal nález, na základe ktorého rozhodne, že rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/109/07-K zo dňa 19. 09. 2007 zrušuje.»
K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP /109/07-K zo 6. mája 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta, že napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mu bolo doručené v čase, keď už jednoznačne nebol verejným funkcionárom, nakoľko uplynul viac ako jeden rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie (vychádza pritom z aplikácii pojmu verejný funkcionár, ako je definovaný podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 ústavného zákona).
Ďalej navrhovateľ namieta skutočnosť, že konajúci výbor nerozhodol v lehote podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona a súčasne namieta i výšku uloženej pokuty. V tejto súvislosti tvrdí, že „príslušní pracovníci Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorí pripravovali pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií podklady k vymeraniu pokuty zahrnuli do tohto príjmu všetky jeho príjmy, ktorých podstatná časť vôbec nesúvisela s výkonom verejnej funkcie v rozhodnom období.". Na vyššie uvedenom základe navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť.... S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:
1. K výhrade navrhovateľa, že výbor nerozhodol v lehote podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona konštatujeme, že je síce fakticky správna, avšak nemá právny dopad na vydané rozhodnutie, pretože ide o lehotu poriadkovú. Jej uplynutím nedochádza k zastaveniu konania alebo k zániku zodpovednosti verejného funkcionára za nesplnenie jeho povinností podľa čl. 7 ústavného zákona a preto je táto výhrada právne irelevantná.
2. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa, že v čase rozhodnutia výboru nebol verejným funkcionárom tvrdíme, že ide o účelovú obranu bez relevantného právneho základu. Máme za to, že ustanovenie čl. 3 ods. 1 ústavného zákona má za účel stanoviť povinnosti pre verejného funkcionára ešte aj ďalší rok po ukončení verejnej funkcie a nie zúženie tejto lehoty a následne neumožniť postih za nesplnenie takejto povinnosti. Pri takomto výklade by nikdy nemohlo dôjsť k naplneniu povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 (rok + 30 dní odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie) a za nesplnenie tejto povinnosti by nikdy nebolo možné uložiť sankciu. Rovnako nemôžeme súhlasiť s porovnávaním s čl. 9 ods. 12 (zastavenie konania pri vzdaní sa verejnej funkcie). Treba uviesť, že ústavný zákon nelimituje možnosť uloženia pokuty uplynutím určitej premlčacej lehoty a preto zúžené chápanie možnosti uložiť sankciu za porušenie ústavného zákona len na obdobie jedného roka odo dňa skončenia výkonu tejto funkcie je vyslovene účelové a zavádzajúce.
3. K určeniu výšky pokuty uvádzame, že bola určená na základe podkladov platiteľa mzdy verejného funkcionára, Fondu národného majetku Slovenskej republiky v liste z 11. decembra 2007 a na tomto základe bola uvedená suma (hrubá mzda za rok 2006) použitá pri výpočte výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Výbor nemal dôvod pochybovať o úplnosti a pravdivosti údajov Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 a nemá ani možnosť ich preverovať, len ju zobrať za relevantnú právnu skutočnosť (príloha 1 - list Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 vo fotokópii).
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.“
K stanovisku výboru sa právny zástupca navrhovateľa nevyjadril.
II.
Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi ústavný súd zistil tento skutkový stav relevantný pre posúdenie veci:
1. Dňa 31. januára 2003 došlo medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „fond“) a navrhovateľom k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý do pracovného pomeru od 1. februára 2003 a do funkcie člena Výkonného výboru fondu na základe menovania Prezídiom fondu z 20. januára 2003 podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
2. Výbor na svojej 10. schôdzi v konaní vedenom pod sp. zn. VP/109/07-K uznesením č. 394 z 27. júna 2007 začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pretože predmetné oznámenie dosiaľ nepodal, hoci mu táto povinnosť trvá v súlade s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona aj v období jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie.
3. Uvedenú skutočnosť oznámil navrhovateľovi predseda výboru listom sp. zn. VP/109/07-K z 2. júla 2007 doručeným mu 25. júla 2007, v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril.
4. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril podaním z 31. júla 2007, v ktorom žiadal o zastavenie konania z dôvodu, že predmetné oznámenie bolo potrebné podať do tridsiatich dní po roku od skončenia výkonu verejnej funkcie. Navrhovateľ bol z verejnej funkcie odvolaný 18. augusta 2006 a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou mu vo fonde skončil 28. septembra 2006 na základe jeho dohody s fondom z 11. septembra 2006.
5. Rozhodnutím sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vyhotoveným 21. januára 2008) výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Výkonného výboru fondu - porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, čím porušil povinnosť podať oznámenie za rok 2006 k 31. marcu 2007, za čo mu uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to v sume 93 656 Sk.
Výška mesačného platu verejného funkcionára na účely výšky pokuty bola ustálená podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona na základe oznámenie riaditeľa sekcie ekonomiky Výkonného výboru fondu, ktorý oznámil, že v roku 2006 za obdobie výkonu funkcie bola navrhovateľovi vyplatená mzda v sume 1 123 873 Sk. Pri použití čl. 9 ods. 15 ústavného zákona 1/12 ročného príjmu za rok 2006 predstavuje 93 656 Sk.
6. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vyhotovené 21. januára 2008) bolo navrhovateľovi doručené 30. januára 2008.
III.
Podľa čl. 3 ods.1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.
Podľa čl.7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.
Podľa čl. 9 ods. 3 druhej vety ústavného zákona ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
IV.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha, aby ústavný súd preskúmal a následne zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vyhotovené 21. januára 2008). Svoj návrh opiera najmä o tieto tvrdenia:
1. Výška uloženej pokuty nebola správne vypočítaná, pretože „príslušní pracovníci na FNM SR, ktorí pripravovali pre Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií podklad k vymeraniu pokuty, nesprávne alebo omylom do príslušného základu na vymeranie pokuty (príjem navrhovateľa za výkon verejnej funkcie za rok 2006) zahrnuli zrejme všetky jeho príjmy, ktorých podstatná časť však vôbec nesúvisela s výkonom verejnej funkcie v rozhodnom období (01. 01. 2006 až 18. 08. 2006)...“.
2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona), keďže bolo začaté uznesením 2. júla 2007, rozhodnutie bolo prijaté až 19. septembra 2007 a vyhotovené až 21. januára 2008.
Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd si po preskúmaní dotknutej dokumentácie vyžiadal po prijatí návrhu stanovisko Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v ktorom výslovne žiadal, aby mu oznámil, aké príjmy mal navrhovateľ v roku 2006 z výkonu funkcie verejného funkcionára. Fond vo svojom podaní z 27. mája 2008 doručenom ústavnému súdu 2. júna 2008 uviedol, že z titulu vykonávania funkcie člena výkonného výboru mal navrhovateľ v roku 2006 príjmy v sume 1 123 873 Sk. V zhode so stanoviskom fondu rozhodoval aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podľa názoru ústavného súdu rozhodol o výške pokuty v sume 93 656 Sk správne a v súlade s oznámením fondu. Neobstojí námietka navrhovateľa, že mal nižšie príjmy z titulu vykonávania tejto funkcie v roku 2006, pretože počas konania o jeho návrhu na zrušenie rozhodnutia výboru nevedel ani svoje príjmy z titulu verejnej funkcie člena výkonného výboru presne zdokladovať. Ústavný súd preto nemal inú možnosť ako konštatovať, že výška uloženej pokuty bola výborom vypočítaná správne, na základe oznámenia fondu, a teda aj v súlade s ústavným zákonom.
Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd po zistení, že lehota uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07, IV. ÚS 3/07) konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vyhotoveného 21. januára 2008).
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.
Obdobne ani námietku navrhovateľa, ktorou tvrdil, že mu nemala byť uložená žiadna sankcia za nesplnenie zákonnej povinnosti (30. januára 2008), pretože na účely aplikácie čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona sa považoval za verejného funkcionára iba do 18. augusta 2007, ústavný súd neakceptoval, hoci je pravdou, že navrhovateľ nevykonával v čase uloženia tejto sankcie verejnú funkciu, ale konanie vo veci ochrany verejného záujmu sa začalo ešte 2. júla 2007, teda v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona bol považovaný za osobu, ktorá vykonávala verejnú funkciu, a z návrhu tiež vyplýva, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si svoju povinnosť podať písomné oznámenie do 31. marca 2007 riadne nesplnil.
Opierajúc sa o uvedené ústavný súd sumarizujúc svoje závery konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vypracovaného 21. januára 2008) nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2008