znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 84/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci návrhu Ing. J. J., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. K., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 84/08-13 z 26. marca 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   návrh   Ing.   J.   J.   (ďalej   len   „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 podľa čl. 10 ods. 2 ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005 Z. z.   (ďalej   len   „ústavný zákon   o ochrane   verejného   záujmu“   alebo   „ústavný   zákon“)   v spojení   s   § 73a   a   § 73b zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol, že «vykonával v čase od 20. 01. 2003 (podľa   úplného   výpisu   Fondu   národného   majetku   Slovenskej   republiky   z   obchodného registra na internete) do 18. 08. 2006 funkciu člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky....

Ak   teda   navrhovateľovi   skončil   výkon verejnej   funkcie   v   dôsledku   odvolania   z funkcie člena Výkonného výboru FNM SR dňom 18. 08. 2006, v zmysle uvedeného sa pre účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a na účely konania v prípade porušenia týchto ustanovení považoval za verejného funkcionára do 18. 08. 2007....

Listom   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   zo   dňa   02.   07.   2007 bolo navrhovateľovi oznámené začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov, číslo konania: VP/109/07-K, v zmysle čl. 9 ods. 2 ústavného zákona za porušenie   povinnosti   podať   oznámenie funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2007....

V nadväznosti na oznámenie o začatí konania zaslal navrhovateľ Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií listom zo dňa 31. 07. 2007 svoje písomné vyjadrenie.

Po   dlhšom   časovom   odstupe   bolo   dňa   30.   01.   2008   navrhovateľovi   doručené rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   zo dňa   19.   09.   2007,   číslo   rozhodnutia:   VP/109/07-K,   na základe ktorého Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje, že navrhovateľ ako bývalý člen Výkonného výboru FNM SR tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona,   a   ukladá   „verejnému   funkcionárovi   Ing.   J.   J., bývalému   členovi Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky" v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,   a   to   vo   výške   93.656,-   Sk,   ktorá   podľa   odôvodnenia   rozhodnutia   bola vypočítaná v súlade s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona....

V nadväznosti na vydané rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií by sme v prvom rade chceli poukázať na tú skutočnosť, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgán príslušný na rozhodnutie vo veci nedodržal lehotu pre rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, t. j. nerozhodol do 60 dní odo dňa začatia konania. Konanie bolo v   súlade   s   ustanovením   čl.   9   ods.   3   ústavného   zákona   začaté   dňom   02.   07.   2007   a rozhodnutie vo veci bolo prijaté dňa 19. 09. 2007....

Pri doslovnej aplikácii príslušných ustanovení ústavného zákona (čl. 1 písm. c), čl. 3 ods. 1 druhá veta) by bolo možné dôjsť aj k záveru, že v čase rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií už jednoznačne nebol navrhovateľ verejným funkcionárom ani na účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a ani na účely konania pre prípad porušenia povinností podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona, nakoľko uplynul viac ako jeden rok od skončenia   jeho   výkonu   verejnej   funkcie   a   ústavný   zákon v   žiadnom   ustanovení neupravuje možnosť, aby špecifické postavenie takej osoby ako verejného funkcionára pre účely   konania   bolo   ďalej   predĺžené.   Postavenie   navrhovateľa   ako   verejného funkcionára sa teda skončilo dňom, kedy uplynul jeden rok odo dňa skončenia výkonu verejnej   funkcie.   Ak   podľa   čl.   1   písm.   c)   ústavného   zákona   tento   ústavný   zákon ustanovuje okrem iného sankcie, ktoré „možno verejnému funkcionárovi za také nesplnenie alebo   porušenie   povinností   alebo obmedzení   uložiť",   a   pri   dôslednej   aplikácii   pojmu „verejný   funkcionár"   ako   je   definovaný   v   čl.   3   ods. 1   ústavného   zákona,   možno konštatovať, že ak dotknutá osoba nemá postavenie verejného funkcionára, nemala by jej   byť   uložená   podľa   ústavného   zákona   sankcia,   ktorú   možno   uložiť   len verejnému funkcionárovi.   Dokonca   aj   vo   výrokovej   časti   rozhodnutia   Výboru   NR   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií je uvedené, že pokuta sa ukladá „verejnému funkcionárovi Ing. J. J.",   pričom   v čase   prijatia   rozhodnutia   už   navrhovateľ   nebol   verejným   funkcionárom. Máme zato, že pri analogickej aplikácii článku 9 ods. 12 (posledná veta) ústavného zákona, podľa ktorého sa konanie upravené v článku 9 ústavného zákona „zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie", by malo dôjsť k zastaveniu konania aj v prípade uplynutia jednoročnej doby, počas ktorej sa ešte dotknutá osoba aj po skončení výkonu funkcie považovala za verejného funkcionára. Nie je totiž rozdiel v tom,   či verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej funkcie trvá, poruší povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona sa vzdá svojej funkcie, čím sa konanie automaticky zastaví a takému verejnému funkcionárovi (už po skončení výkonu verejnej funkcie) nebude uložená žiadna pokuta, a to aj napriek tomu, že k porušeniu jeho povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona došlo, a tým, či verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej funkcie už netrvá, poruší nejednoznačne definovanú povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona pred rozhodnutím vo veci sa skončí zákonom ustanovená doba, počas ktorej je ešte pokladaný za verejného funkcionára....

Napokon je potrebné poukázať na samotnú výšku uloženej pokuty. Ako už bolo uvedené, podľa článku 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7. Podľa článku 9 ods. 15 ústavného zákona   na   účely   tohto   ústavného   zákona   sa mesačným   platom   verejného   funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Z citovaných ustanovení ústavného zákona je celkom zrejmé, že pokuta sa v prípade porušenia povinnosti podať uvedené oznámenie má vymeriavať   ako 1/12   z   príjmu   verejného   funkcionára   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   za   výkon verejnej   funkcie.   Je   preto   potrebné   presne   identifikovať   príjem   za   výkon   verejnej funkcie a   oddeliť   od   neho   iné   príjmy,   ktoré   navrhovateľ   poberal   z   titulu   svojho pracovnoprávneho vzťahu vo FNM   SR.   Navrhovateľ   vykonával   verejnú   funkciu   v   roku 2006 (ako člen Výkonného výboru FNM SR) od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006. Podľa čl. II. ods. 1 pracovnej zmluvy č. 0304/2003 zo dňa 31.01.2003 uzatvorenej medzi FNM SR ako   zamestnávateľom   a   navrhovateľom   ako   zamestnancom   na výkon   funkcie   člena Výkonného výboru FNM SR bola navrhovateľovi stanovená mesačná mzda vo výške   27. 000,- Sk, pričom výška priznanej mzdy prináležala podľa výslovného dojednania v pracovnej   zmluve   len   pre   výkon   funkcie   člena   VV   FNM   SR.   Táto   špecifikácia   sa   v pracovnej zmluve následne nemenila. S účinnosťou od 01. 11. 2005 bola mesačná mzda navrhovateľa   za   výkon funkcie   člena   VV   FNM   SR   stanovená   na   36.   000,-   Sk   a   s účinnosťou od 02. 04. 2006 bola mesačná mzda navrhovateľa za výkon funkcie člena VV FNM SR stanovená na 47.500,- Sk. Navrhovateľ v čase podávania tohto návrhu nevie preukázať výšku mzdy za výkon funkcie člena VV FNM SR podľa predchádzajúcej vety ním   podpísanými   dohodami   o   zmene   pracovnej   zmluvy,   nakoľko z   dôvodu   svojho nedávneho   sťahovania   nemá   k   dispozícii   všetky   svoje   pracovnoprávne   dokumenty. Z uvedeného dôvodu preukazuje uvedenú zmenenú výšku mzdy za výkon funkcie člena VV FNM SR dohodami o zmene pracovnej zmluvy podpísanými iným bývalým členom VV FNM SR Ing. Jánom   Ďuranom,   nakoľko   podmienky   odmeňovania   boli   u   neho   podľa   vedomosti navrhovateľa rovnaké. Do uvedeného výpočtu pre účely vymerania pokuty by nemal byť zahrnutý príjem navrhovateľa resp. tá jeho   časť,   ktorá   nesúvisela   s   výkonom   verejnej funkcie (napr. príplatok za vedenie sekcie a pod.), a tiež tá časť príjmu za rok 2006, na ktorú mu vznikol nárok z titulu trvania pracovného pomeru vo FNM SR po skončení výkonu verejnej funkcie (t. j. po 18. 08. 2006), nakoľko po tomto momente už nemožno hovoriť o odmene za výkon verejnej funkcie. S použitím vyššie uvedených čiastok hrubej mesačnej mzdy podľa pracovnej zmluvy a jej zmien za obdobie od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006 predstavoval   hrubý   príjem   navrhovateľa   za   výkon   verejnej   funkcie   (odmena   za   výkon funkcie člena VV   FNM   SR)   približne   325.580,-   Sk,   z   čoho   1/12   predstavuje   sumu približne   27.132,-   Sk. Z uvedeného   jednoduchého   výpočtu   je   zrejmé,   že   príslušní pracovníci na FNM SR, ktorí pripravovali pre Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií podklad   k   vymeraniu   pokuty,   nesprávne   alebo   omylom   do   príslušného   základu   na vymeranie pokuty (príjem navrhovateľa za výkon verejnej funkcie za rok 2006) zahrnuli zrejme všetky jeho príjmy, ktorých podstatná časť však vôbec nesúvisela s výkonom verejnej funkcie v rozhodnom období (01. 01. 2006 až 18. 08. 2006)....

Na základe uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní prijal návrh na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní v ďalšom konaní vydal nález, na základe ktorého rozhodne, že rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/109/07-K zo dňa 19. 09. 2007 zrušuje.»

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP /109/07-K zo 6. mája 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta, že napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mu bolo doručené v čase, keď už jednoznačne nebol verejným funkcionárom, nakoľko uplynul viac ako jeden rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie (vychádza pritom z aplikácii pojmu verejný funkcionár, ako je definovaný podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 ústavného zákona).

Ďalej navrhovateľ namieta skutočnosť, že konajúci výbor nerozhodol v lehote podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona a súčasne namieta i výšku uloženej pokuty. V tejto súvislosti tvrdí, že   „príslušní   pracovníci   Fondu   národného   majetku   Slovenskej   republiky,   ktorí pripravovali pre   Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií   podklady k   vymeraniu   pokuty   zahrnuli   do   tohto   príjmu   všetky   jeho   príjmy, ktorých podstatná časť vôbec nesúvisela s výkonom verejnej funkcie v rozhodnom období.". Na vyššie uvedenom základe navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť.... S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1.   K   výhrade   navrhovateľa,   že   výbor   nerozhodol   v   lehote   podľa   čl.   9   ods.   5 ústavného zákona konštatujeme, že je síce fakticky správna, avšak nemá právny dopad na vydané   rozhodnutie,   pretože   ide   o   lehotu   poriadkovú.   Jej   uplynutím   nedochádza k zastaveniu   konania   alebo   k   zániku   zodpovednosti   verejného   funkcionára   za nesplnenie jeho povinností podľa čl. 7 ústavného zákona a preto je táto výhrada právne irelevantná.

2.   Pokiaľ   sa   týka   námietok   navrhovateľa,   že   v   čase   rozhodnutia   výboru   nebol verejným funkcionárom   tvrdíme,   že   ide   o   účelovú   obranu   bez   relevantného   právneho základu. Máme za to, že ustanovenie čl. 3 ods. 1 ústavného zákona má za účel stanoviť povinnosti pre verejného funkcionára ešte aj ďalší rok po ukončení verejnej funkcie a nie zúženie tejto lehoty a následne neumožniť postih za nesplnenie takejto povinnosti. Pri takomto výklade by nikdy nemohlo dôjsť k naplneniu povinnosti verejného   funkcionára podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 (rok + 30 dní odo dňa   skončenia výkonu verejnej funkcie) a za nesplnenie tejto povinnosti by nikdy nebolo možné uložiť sankciu. Rovnako nemôžeme   súhlasiť   s   porovnávaním   s   čl.   9   ods.   12   (zastavenie   konania   pri   vzdaní   sa verejnej   funkcie).   Treba   uviesť,   že   ústavný   zákon nelimituje   možnosť   uloženia   pokuty uplynutím určitej premlčacej lehoty a preto zúžené chápanie možnosti uložiť sankciu za porušenie ústavného zákona len na obdobie jedného roka odo dňa skončenia výkonu tejto funkcie je vyslovene účelové a zavádzajúce.

3.   K   určeniu   výšky   pokuty   uvádzame,   že   bola   určená   na   základe   podkladov platiteľa mzdy   verejného   funkcionára,   Fondu   národného   majetku   Slovenskej   republiky v liste z 11. decembra 2007 a na tomto základe   bola uvedená suma (hrubá mzda za rok 2006) použitá pri výpočte výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho   ročného   príjmu   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   za   výkon verejnej   funkcie. Výbor   nemal   dôvod   pochybovať   o   úplnosti   a   pravdivosti   údajov Fondu   národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 a nemá ani možnosť ich preverovať, len ju zobrať za relevantnú právnu skutočnosť (príloha 1 - list Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 vo fotokópii).

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.“

K stanovisku výboru sa právny zástupca navrhovateľa nevyjadril.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa   konania   vedeného výborom   proti   navrhovateľovi   ústavný   súd   zistil   tento   skutkový   stav   relevantný pre posúdenie veci:

1. Dňa   31. januára 2003   došlo   medzi   Fondom   národného   majetku   Slovenskej republiky (ďalej aj „fond“) a navrhovateľom k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý do pracovného pomeru od 1. februára 2003 a do funkcie člena Výkonného výboru fondu na základe menovania Prezídiom fondu z 20. januára 2003 podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

2. Výbor   na   svojej   10. schôdzi   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   VP/109/07-K uznesením č. 394 z 27. júna 2007 začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za   porušenie   povinnosti   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   v   zmysle   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona,   pretože   predmetné oznámenie dosiaľ nepodal, hoci mu táto povinnosť trvá v súlade s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona aj v období jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie.

3. Uvedenú   skutočnosť   oznámil   navrhovateľovi   predseda   výboru   listom sp. zn. VP/109/07-K   z   2. júla 2007   doručeným   mu   25. júla 2007,   v prílohe   ktorého   mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril.

4.   Navrhovateľ   sa   k výzve   vyjadril   podaním   z   31. júla 2007,   v ktorom   žiadal o zastavenie konania z dôvodu, že predmetné oznámenie bolo potrebné podať do tridsiatich dní po roku od skončenia výkonu verejnej funkcie. Navrhovateľ bol z verejnej funkcie odvolaný 18. augusta 2006 a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou mu vo fonde skončil 28. septembra 2006 na základe jeho dohody s fondom z 11. septembra 2006.

5. Rozhodnutím   sp. zn.   VP/109/07-K   z 19.   septembra   2007   (vyhotoveným 21. januára   2008)   výbor   konštatoval,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   -   člen Výkonného výboru fondu - porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, čím porušil povinnosť podať oznámenie za rok 2006 k 31. marcu 2007, za čo mu uložil pokutu   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára,   a to v sume 93 656 Sk.

Výška mesačného platu verejného funkcionára na účely výšky pokuty bola ustálená podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona na základe oznámenie riaditeľa sekcie ekonomiky Výkonného výboru fondu, ktorý oznámil, že v roku 2006 za obdobie výkonu funkcie bola navrhovateľovi vyplatená mzda v sume 1 123 873 Sk. Pri použití čl. 9 ods. 15 ústavného zákona 1/12 ročného príjmu za rok 2006 predstavuje 93 656 Sk.

6. Rozhodnutie   výboru   sp. zn.   VP/109/07-K   z   19. septembra 2007   (vyhotovené 21. januára 2008) bolo navrhovateľovi doručené 30. januára 2008.

III.

Podľa čl. 3 ods.1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona   je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa čl.7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa   čl. 9   ods. 3   druhej   vety   ústavného   zákona   ak sa   konanie začína   z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v   ktorom   sa   uvedie,   v čom   je   konanie   alebo   opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   ústavný   súd   v lehote   30 dní   odo dňa   doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

IV.

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha,   aby   ústavný   súd   preskúmal   a následne zrušil   rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/109/07-K   z 19.   septembra   2007   (vyhotovené   21. januára 2008). Svoj návrh opiera najmä o tieto tvrdenia:

1. Výška uloženej pokuty nebola správne vypočítaná, pretože „príslušní pracovníci na FNM SR, ktorí pripravovali pre Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií podklad k vymeraniu pokuty, nesprávne alebo omylom do príslušného základu na vymeranie pokuty (príjem navrhovateľa za výkon verejnej funkcie za rok 2006) zahrnuli zrejme všetky jeho príjmy,   ktorých   podstatná   časť   však   vôbec   nesúvisela   s   výkonom verejnej   funkcie   v rozhodnom období (01. 01. 2006 až 18. 08. 2006)...“.

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona), keďže bolo začaté uznesením 2. júla 2007, rozhodnutie bolo prijaté až 19. septembra 2007 a vyhotovené až 21. januára 2008.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd si po preskúmaní dotknutej dokumentácie vyžiadal po prijatí návrhu stanovisko Fondu národného majetku Slovenskej   republiky,   v ktorom   výslovne   žiadal,   aby   mu   oznámil,   aké   príjmy   mal navrhovateľ v roku 2006 z výkonu funkcie verejného funkcionára. Fond vo svojom podaní z 27. mája 2008 doručenom ústavnému súdu 2. júna 2008 uviedol, že z titulu vykonávania funkcie člena výkonného výboru mal navrhovateľ v roku 2006 príjmy v sume 1 123 873 Sk. V zhode so stanoviskom fondu rozhodoval aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podľa názoru   ústavného   súdu   rozhodol   o výške   pokuty   v sume   93   656   Sk   správne   a v súlade s oznámením   fondu.   Neobstojí   námietka   navrhovateľa,   že   mal   nižšie   príjmy   z titulu vykonávania tejto funkcie v roku 2006, pretože počas konania o jeho návrhu na zrušenie rozhodnutia   výboru   nevedel   ani svoje príjmy   z titulu   verejnej   funkcie člena výkonného výboru presne zdokladovať. Ústavný súd preto nemal inú možnosť ako konštatovať, že výška uloženej pokuty bola výborom vypočítaná správne, na základe oznámenia fondu, a teda aj v súlade s ústavným zákonom.

Vo   vzťahu   k   druhému   z tvrdení   navrhovateľa   ústavný   súd   po   zistení,   že   lehota uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07, IV. ÚS 3/07) konštatoval,   že   v   právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   absentuje   právna   úprava následkov   prekročenia   tejto   lehoty,   t.   j.   jej   uplynutie   sa   nespája   so žiadnymi   právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007 (vyhotoveného 21. januára 2008).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona   aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Obdobne ani námietku navrhovateľa, ktorou tvrdil, že mu nemala byť uložená žiadna sankcia za nesplnenie zákonnej povinnosti (30. januára 2008), pretože na účely aplikácie čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona sa považoval za verejného funkcionára iba do 18. augusta 2007,   ústavný   súd   neakceptoval,   hoci   je   pravdou,   že   navrhovateľ   nevykonával   v čase uloženia tejto sankcie verejnú funkciu, ale konanie vo veci ochrany verejného záujmu sa začalo ešte 2.   júla 2007, teda   v zmysle čl. 3 ods.   1 ústavného zákona bol považovaný za osobu, ktorá vykonávala verejnú funkciu, a z návrhu tiež vyplýva, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si svoju povinnosť podať písomné oznámenie do 31. marca 2007 riadne nesplnil.

Opierajúc   sa   o uvedené   ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   závery   konštatoval, že pri preskúmaní   rozhodnutia   výboru   sp. zn.   VP/109/07-K   z   19. septembra 2007 (vypracovaného 21. januára 2008) nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008