znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 84/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. E. Š., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. K., B., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 40/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. E. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky   (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2003 doručená sťažnosť PhDr. E. Š., bytom B., (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. J. K., B., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 40/00.

Z textu   sťažnosti   je   zjavné,   že   skutkovým   základom   porušenia   navrhovateľkinho práva   podľa   čl.   46   os.   1   ústavy   sú   podľa   jej   mienky   neodôvodnené   prieťahy   v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 40/00.

Pôvodná podoba sťažnosti doručená ústavnému súdu 26. februára 2003 neobsahovala od   ostatného   textu   zjavne   odlišný   petit,   v ktorom   by   navrhovateľka   žiadala   vyslovenie porušenia svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V časti IV sťažnosti začínajúcej slovami „Na základe uvedeného navrhujem...“ navrhovateľka neuviedla žiadne ustanovenia ústavy alebo kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podľa nej porušené, ale argumentovala len ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V texte sťažnosti mimo návrhu výroku rozhodnutia navrhovateľka tvrdila, že došlo k porušeniu jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naviac, v rámci argumentácie uvádzala § 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza   Listina   základných   práv   a slobôd   ako ústavný zákon   Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, čl. 153 a čl. 154c ústavy a § 119 ods. 1 OSP.

Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby doplnila petit sťažnosti o návrh   na   vyslovenie   porušenia   práv   podľa   ústavy   alebo   podľa   kvalifikovanej medzinárodnej   zmluvy   vzhľadom   na   to,   že   zjavným   predmetom   sťažnosti   sú   zbytočné prieťahy   v konaní okresného   súdu   sp.   zn.   15   C   40/00.   Na   výzvu   ústavného   súdu   bola sťažnosť doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 21. marca 2003, ktoré obsahuje návrh výroku rozhodnutia, ktorým navrhovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety a § 10l ods. 2 v spojení s § 102 ods. 1 OSP, prikázal okresnému súdu pokračovať v konaní vytýčením pojednávania do 15 dní od doručenia rozhodnutia a priznal jej sumu 964 000 Sk.

Podľa   §   20   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. To znamená, že môže posudzovať len to, či došlo k porušeniu tých základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola ustanovená   zákonom   (ďalej   len   „základné   právo“),   vyslovenie   porušenia   ktorých navrhovateľka žiada. Navrhovateľka sa domáha len vyslovenia porušenia jej práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zjavným skutkovým základom sťažnosti sú zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 15 C 40/00. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvuje čl. 48 ods. 2 ústavy. Aj keby v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 15 C 40/00 došlo k zbytočným prieťahom, tak tým nemohlo byť porušené navrhovateľkino právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého obsahom nie je právo na konanie bez zbytočných prieťahov zakotvené výslovne v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   už   v rozhodnutí   sp.   zn.   III.   ÚS   203/02   vyslovil,   že   „zjavná neopodstatnenosť sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“. V danom   prípade   je   sťažnosť   zjavne   neopodstatnená,   lebo   skutkovou   stránkou   veci spočívajúcou   v pridlhých   dobách   medzi   jednotlivými   úkonmi   súdu   a odročením pojednávania na neurčito nemožno zasiahnuť do navrhovateľkinho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd nemôže skúmať, či nedošlo k porušeniu niektorého iného základného práva.

Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) rozhoduje len o porušení základných   práv   navrhovateľky,   a pokiaľ   zákon   nestanoví   inak,   tak   neskúma   otázky zákonnosti.   Preto   sa   v konaní   pred   ústavným   súdom   nemožno   domáhať   vyslovenia porušenia ustanovení OSP.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvodom na jej odmietnutie v rámci predbežného prerokovania. Napriek výzve a poučeniu ústavného súdu právna zástupkyňa navrhovateľky ani doplnením sťažnosti neodstránila, ale prehĺbila jej zjavnú neopodstatnenosť.

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd rozhoduje o prijateľnosti sťažnosti vo   vzťahu ku   namietanému porušeniu   základných   práv.   Od tohto rozhodnutia závisí   aj prijateľnosť   sťažnosti   v časti,   ktorou   sa   navrhovateľka   domáha   uplatnenia   prostriedkov nápravy   (primeraného   finančného   zadosťučinenia   a príkazu   okresnému   súdu   konať   bez prieťahov).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2003