znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 83/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejspoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, v mene ktorej konáadvokátka a konateľka JUDr. Ing. Jana Andelová, vo veci namietaného porušeniajej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 164/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola12. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka uviedla, že:

„Dňa 17. 08. 2012 podala spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ ako žalobca voči žalovaným, okrem iného aj sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade, Žalobu o určenie záložného práva a Návrh na vydanie predbežného opatrenia.

OS BA IV dňa 31. 08. 2012 vydal Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, č. k. 8C/164/2012-275, ktorým žalovaným zakázal previesť nehnuteľnosti na tretie osoby, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 25. 02. 2013, č. k. 8Co/59/2013-349 rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že Návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 17. 08. 2012 zamietol.

OS BA IV listom zo dňa 19. 04. 2013 vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k Žalobe o určenie záložného práva zo dňa 17. 08. 2012, k čomu žalovaní založili do spisu písomné vyjadrenia. Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade sa k veci vyjadrila písomne listom zo dňa 27. 05. 2013, pričom vo svojom podaní poukázala na fakt, že tvrdenia žalobcu nemajú žiadne opodstatnenie a nevyplývajú zo žiadneho ním predloženého dôkazu.

Podaním zo dňa 13. 05. 2013, doručeným OS BA IV dňa 15. 05. 2013, a podaním zo dňa 12. 06. 2013, doručeným OS BA IV dňa 14. 06. 2013, spoločnosť

ako žalobca oznámila doplnenie dôkazov a navrhla prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP žalobca odôvodnil podaným trestným oznámením a vydaným Uznesením ORPZ v BA II zo dňa 28. 11. 2012, ČVS: ORP-1310/OEK-B2-2010 TS.

Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade listom zo dňa 07. 04. 2014, doručeným OS BA IV dňa 08. 04. 2014, založila do spisu vyjadrenie k návrhu spoločnosti

ako žalobcu na prerušenie konania, v ktorom žiadala návrh na prerušenie konania zamietnuť a vo veci nariadiť pojednávanie.

Napriek vyššie uvedenému, OS BA IV neurobil v predmetnej právnej veci žiadne relevantné úkony ani nenariadil pojednávanie.“

Sťažovateľka ďalej konštatovala, že„Listom zo dňa 08. 07. 2014, doručeným predsedníčke OS BA IV dňa 16. 07. 2014, podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť. Predsedníčka OS BA IV listom zo dňa 15. 08. 2014 Spr.2079/2014 priznala prieťahy v konaní, pričom vo svojej odpovedi zhrnula úkony vykonané zo strany OS BA IV a účastníkov konania a uviedla, že po doručení odpovede Krajského riaditeľstva PZ súd bezodkladne rozhodne o podanom návrhu na prerušenie konania a podľa spôsobu rozhodnutia bude zvolený ďalší postup.

Po podaní sťažnosti predsedníčke OS BA IV zo strany sťažovateľky OS BA IV vydal dňa 04. 11. 2014 Uznesenie, č. k. 8C/164/2012-441, ktorým rozhodol, že prerušuje konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8C/164/2012 do právoplatného skončenia trestného konania v súčasnosti vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, odborom kriminálnej polície, 2 oddelením vyšetrovania pod ČVS: KRP-45/2-VYS-BA-2014. Z odôvodnenia Uznesenia OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 8C/164/2012-441 vyplýva, že prvostupňový súd prerušil konanie z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru sa v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní rieši skutková otázka majúca význam pre právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, pričom s prihliadnutím na stav a rozsah vykonaných dôkazov v prebiehajúcom trestnom konaní smerujúcich k jej ustáleniu, rešpektujúc zásadu objektívnej pravdy, podľa ktorej musí jeho rozhodnutie vychádzať z dôkladne zisteného skutkového stavu veci, mal za to, že je potrebné rozhodnúť o prerušení konania o určenie existencie záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach uvedených v žalobnom návrhu.

Voči Uzneseniu OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 8t/164/2012-441, ktorým súd prerušil konanie, podala sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a žiadala, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a návrh na prerušenie súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8C/164/2012 zamietol...“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka vyjadrila nespokojnosť s postupom okresnéhosúdu v napadnutom konaní, pričom poukázala na to, že okresný súd doručil žalovanýmvýzvy na vyjadrenie k žalobe až 19. apríla 2013, t. j. 8 mesiacov po začatí konania,a že o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol až po uplatnení sťažnosti na prieťahyv konaní po 18 mesiacoch od jeho doručenia. Sťažovateľka taktiež poukázala na to,že podľa jej názoru návrh na prerušenie konania nebol dôvodný.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/164/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/164/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR (slovom šesťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 340,90 EUR (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu ANDELOVÁ & Co., s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu..“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buďpre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecnéhosúdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky,podľa ktorej postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 malivzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,III. ÚS 372/06).

Zo samotnej sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie,v ktorom má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej v 1. rade, začalo podaním žalobyo určenie záložného práva na okresnom súde 17. augusta 2012. Okresný súduznesením z 31. augusta 2012 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, pričompo podaní odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesenímsp. zn. 8 Co 59/2013 z 25. februára 2013 rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia zamietol a následne boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k podanej žalobe.Žalobca podaniami doručenými okresného súdu 15. mája 2013 a 14. júna 2013 doplnildôkazy v konaní, pričom zároveň navrhol aj prerušenie konania podľa § 109 os. 2 písm. e)Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na začaté trestné stíhanie vedené Okresnýmriaditeľstvom PZ v Bratislave II (ďalej len,,okresné riaditeľstvo“), ktoré podľa názoružalobcu môže mať význam pre rozhodovanie v napadnutom konaní. Okresný súd prípisomzo 17. júna 2014 vyzval okresné riaditeľstvo na podanie informácie, v akom štádiu je trestnékonanie, v súvislosti s ktorým bol podaný návrh na prerušenie konania. Okresné riaditeľstvoprípisom z 1. júla 2014 oznámilo, že predmetné trestné konanie bolo z dôvodu vecnejpríslušnosti odstúpené Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava (ďalej len,,krajské riaditeľstvo“). Na základe uvedeného okresný súd prípisom z 2. júla 2014 požiadalkrajské riaditeľstvo o poskytnutie aktuálnej informácie.

Okresnému súdu bola 16. júla 2014 doručená sťažnosť na prieťahy v napadnutomkonaní, pričom podpredsedníčka v odpovedi z 15. augusta 2014 na sťažnosť uznalaoprávnenosť sťažnosti a konštatovala, že o návrhu na prerušenie konania bude bezodkladnerozhodnuté po doručení odpovede z krajského riaditeľstva. O návrhu na prerušenie konanianapokon okresný súd rozhodol uznesením zo 4. novembra 2014, pričom podľa zisteniaústavného súdu o podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súduznesením č. k. 14 Co 80/2015-462 z 26. februára 2015 tak, že napadnuté uznesenieo prerušení konania potvrdil. Súdny spis spolu s rozhodnutím krajského súdu bol okresnémusúdu vrátený 8. apríla 2015 na ďalšie konanie, pričom okresný súd na krajskom riaditeľstveopätovne zisťoval aktuálny stav trestného konania, v súvislosti s ktorým bolo napadnutékonanie prerušené.

Ústavný súd na základe vyhodnotenia doterajšieho priebehu konštatuje, že dĺžkanapadnutého konania od jeho začatia (17. august 2012) do jeho prerušenia, o ktoromdefinitívne rozhodol krajský súd uznesením z 26. februára 2015, ktorým napadnutéuznesenie okresného súdu o prerušení konania potvrdil, je približne 2,5 roka. Hoci priebehnapadnutého konania nebol optimálny ani dostatočne efektívny, berúc do úvahy aj jehouvedenú dĺžku ústavný súd dospel záveru, že intenzita prieťahov s prihliadnutím na všetkyokolnosti veci však nedosiahla taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesťk záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súvislosti s prerušením konania ústavný súd poukazuje na to, že podľa konštantnejjudikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania(napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážkukonania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídanýmzákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúcek odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážkyjeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03,I. ÚS 214/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľkyna ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016