znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 83/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti   A.   B.,   a K.   B.,   zastúpených   JUDr.   Janou Briškovou   Dominovou, Advokátska kancelária   Mgr.   Andreja   Bartovica,   Kukučínova   8,   Piešťany,   pre   namietané   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní   o   žiadosti   sťažovateľov   o   vydanie   finančných prostriedkov zo súdnej úschovy z 21. februára 2013 vedenom pod sp. zn. 7 U 16/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. B. a K. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní o ich žiadosti o vydanie prostriedkov zo súdnej úschovy z 21. februára 2013 vedenom pod sp. zn. 7 U 16/2008   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   U   16/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   B.   a K.   B.   priznáva   každému   finančné   zadosťučinenie   v   sume   po   300   € (slovom   tristo   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť im   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť A. B. a K. B. trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Briškovej Dominovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   83/2014-10 zo 4. februára   2014   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   B.   a K.   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   o   žiadosti   sťažovateľov   o   vydanie finančných   prostriedkov   zo   súdnej   úschovy   z   21.   februára   2013   vedenom pod sp. zn. 7 U 16/2008.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   žiadosťou   z   21.   februára   2013   požiadali o vydanie peňažných prostriedkov zo súdnej úschovy, keďže podľa nich dôvod, pre ktorý zložitelia uhrádzali nájomné do súdnej úschovy, odpadol. Pretože okresný súd nekonal, podal „sťažovateľ A. B. urgenciu, a to vzhľadom na skutočnosť, že od podania žiadosti v tom čase ubehli už viac ako štyri mesiace a súd vo veci žiadnym spôsobom nekonal“. Vzhľadom na pokračujúcu nečinnosť podal 12. augusta 2013 «sťažovateľ A. B. sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (ďalej len „sťažnosť“).» Pre   práceneschopnosť   vyššej   súdnej   úradníčky,   ktorej   je   vec   pridelená, predĺžila   predsedníčka   okresného   súdu   lehotu   na vybavenie   sťažnosti.   V   upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti doručenom 15. októbra 2013 predsedníčka súdu považovala sťažnosť za dôvodnú a uviedla, že zabezpečí, aby zastupujúci vyšší súdny úradník vo veci rozhodol v primeranej lehote. Do podania sťažnosti na ústavnom súde (5. december 2013) sa vo veci podľa sťažovateľov nekonalo.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú:„Vzhľadom na celkovú dĺžku konania vedeného pred Okresným súdom v Piešťanoch a tiež vzhľadom na to, že ide o vec, ktorá sa nevyznačuje právnou ani faktickou zložitosťou, sťažovatelia   sa   domáhajú   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   rozsahu   5   000   € (slovom: päťtisíc eur) z dôvodu, že konaním, resp. nekonaním zo strany Okresného súdu v Piešťanoch sa dlhodobo nachádzajú v stave právnej neistoty, pričom sa pre prieťahy v konaní   spôsobené   postupom   Okresného   súdu   v   Piešťanoch   do   dnešného   dňa   nemôžu domôcť finančných prostriedkov, ktoré im podľa právoplatných rozhodnutí súdov náležité patria.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   v   Piešťanoch   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Ú   16/2008   (pôvodná sp. zn. 14 Ú 4/04) porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Piešťanoch sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 7 Ú 16/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € (slovom:   päťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   v   Piešťanoch   p   o   v   i   n   n   ý   vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Piešťanoch   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia JUDr. J. B.   D.,   advokátke,   vo   výške   275,94   €   (slovom:   dvestosedemdesiatpäť   eur deväťdesiatštyri centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 115/14 z 3. marca 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, ktorá v úvode svojho vyjadrenia uviedla chronologický prehľad vykonaných úkonov vo veci sp. zn. 7 U/16/2008 a v závere uviedla:

„Čo   sa   týka   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu   ide   o   konanie   o   prijímanie mesačných platieb nájomného do úschovy z dôvodu, že zložitelia mali pochybnosti, kto je prenajímateľom   s   ohľadom   na   prebiehajúce   súdne   konanie   na   OS   Piešťany   pod sp. zn. 12 C/48/2004. V danom prípade teda zložitelia mali odôvodnené pochybnosti, kto je ich veriteľom, preto aj alternatívne označili ako možných príjemcov všetkých účastníkov súdneho   sporu.   Súd   bezprostredne   po   doručení   návrhu   vykonal   úkony   smerujúce k rozhodnutiu o prijatí mesačných platieb do úschovy. Následne súd zisťoval stav konania vo veci 4 C/287/2008 (predtým 12 C/48/2004), pričom skôr ako bolo v predmetnom konaní právoplatne   rozhodnuté,   nemohol   rozhodnúť   o   vydaní   predmetu   úschovy   niektorému z príjemcov. Z pripojeného rozsudku 4 C/287/2008 a potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, ktoré vo veci zamietnutia návrhu, nadobudli právoplatnosť 14. 2. 2013, bolo zrejmé, že   až   14.   2.   2013   bolo   právoplatne   vo   veci   4   C/287/2008   rozhodnuté.   Teda   až po právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci   4   C/287/2008   mohol   súd   v   danej   veci   ohľadom úschovy prijať nejaké rozhodnutie týkajúce sa vydania úschovy, o čom bolo po poverení vo veci inou vyššou súdnou úradníčkou, nakoľko vyššia súdna úradníčka konajúca v zmysle rozvrhu práce bola od augusta 2013 práceneschopná, dňa 6. 12. 2013 rozhodnuté. Predtým bolo potrebné zabezpečiť sumarizáciu zloženej sumy, čo bolo zrealizované 20. 11. 2013. Pokiaľ   v   predmetnom   konaní   došlo   k   prieťahom,   tieto   mohli   vzniknúť   najskôr po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v konaní 4 C/287/2008, teda po 14. 2. 2013, keďže   práve   otázka,   kto   je   veriteľom   zložiteľov   mala   byť   v   tomto   konaní   vyriešená. Od októbra 2013 súd vo veci priebežne koná.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu v konaní o žiadosti sťažovateľov o vydanie finančných prostriedkov zo súdnej úschovy z 21. februára 2013 vedenom pod sp. zn. 7 U/16/2008.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02, III. ÚS 344/2011).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou povinnosťou súdu   a sudcu   je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v   konaní   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak,   aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom napadnutého konania je žiadosť sťažovateľov o vydanie peňažných prostriedkov zo súdnej úschovy. Ústavný súd konštatuje, že uvedená vec nevykazuje žiadne znaky skutkovej alebo právnej zložitosti, ktoré by ospravedlňovali nekonanie okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní mohlo   dôjsť   k   zbytočným   prieťahom,   bolo   správanie   sťažovateľov.   Z   obsahu   spisu okresného   súdu   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   mohli   byť   pripísané na ťarchu sťažovateľov, naopak, sťažovatelia aktívne vystupovali na ochranu svojho práva, urgenciou a sťažnosťou na prieťahy v konaní sa usilovali ukončiť stav nečinnosti okresného súdu.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním spisu okresného súdu sp. zn. 7 U/16/2008 ústavný súd zistil, že vo veci boli vykonané tieto úkony:

-   sťažovatelia   požiadali   21.   februára   2013   okresný   súd   o   vydanie   finančných prostriedkov z úschovy,

- 26. júna 2013 bola súdu doručená urgencia   o vydanie finančných prostriedkov z úschovy,

- 10. októbra 2013 upovedomila predsedníčka okresného súdu o spôsobe vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní z 12. augusta 2013,

- 25. októbra 2013 poverila sudkyňa vyššiu súdnu úradníčku na konanie, pretože vyššia súdna úradníčka určená rozvrhom práce bola dlhodobo práceneschopná,

- 12. novembra 2013 dala vyššia súdna úradníčka zistiť všetky zloženia do úschovy, a založiť rozhodnutia vo veci sp. zn. 4 C/287/2008,

-   13.   novembra   2013   bol   do   spisu   založený   rozsudok   okresného   súdu   vo   veci sp. zn. 4   C/287/2008   a potvrdzujúci   rozsudok   odvolacieho   súdu   sp.   zn. 9   Co/231/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť v časti zamietnutia návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov 14. februára 2013,

-   20.   novembra   2013   účtovníčka   vypracovala záznam o   zložení všetkých   platieb do úschovy,

- uznesením č. k. 7 U/16/2008-163 zo 6. decembra 2013 vyššia súdna úradníčka rozhodla o vydaní predmetu úschovy príjemcom v 2. a 3. rade, každému v polovici,

- po neúspešnom doručovaní príjemcom v 2. a 3. rade okresný súd zisťoval ich adresy v registri obyvateľov,

- okresnému súdu bolo 20. decembra 2013 doručené odvolanie príjemcu v 1. rade voči uzneseniu zo 6. decembra 2013 o vydanie predmetu úschovy sťažovateľom,

-   okresnému   súdu   bolo   10.   januára   2014   doručené   odvolanie   zložiteľov   proti uzneseniu okresného súdu o vydanie predmetu úschovy,

- 25. februára 2014 okresný súd zasielal príjemcom 1. 2. a 3. rade a zložiteľom odvolania na vyjadrenie,

- 25. februára 2014 súd uznesením uložil príjemcovi v 1. rade a zložiteľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Z   prehľadu   jednotlivých   úkonov   od   21.   februára   2013   vyplýva,   že   okresný   súd vykonal prvý relevantný úkon vo veci 12. novembra 2013 (t. j. po takmer 9 mesiacoch od podania žiadosti o vydanie predmetu úschovy), keď vyššia súdna úradníčka dala zistiť všetky   zloženia   do   úschovy   a   založiť   rozhodnutia   vo   veci   sp.   zn.   4   C/287/208 a sp. zn. 9 Co/231/2011. O vydaní predmetu úschovy sťažovateľom rozhodla vyššia súdna úradníčka 6. decembra 2014, t. j. až po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní ústavnému súdu. V súvislosti s úkonmi, ktoré v období do vydania uznesenia okresný súd vykonal, poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že závažnosť doby   nečinnosti   súdu   sa   zvyšuje,   keď   po   nej   nasledujú   jednoduché   úkony   (napr. III. ÚS 101/01, IV. ÚS 43/06).

Pokiaľ   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   poukazoval   na   dlhodobú práceneschopnosť   vyššej   súdnej   úradníčky,   ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej judikatúre už viackrát konštatoval (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03, II. ÚS 153/06), že personálne   problémy   (dlhodobá   práceneschopnosť   sudcu,   zmeny   zákonných   sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas   adekvátne   opatrenia   (m.   m.   I.   ÚS   39/00,   I.   ÚS   55/02).   Okresný   súd   vo   svojom vyjadrení   neuviedol   žiadne   konkrétne   skutočnosti,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad. Dlhodobá práceneschopnosť konajúceho vyššieho súdneho úradníka nemôže byť vo vzťahu k oprávnenému subjektu, ktorý sa obrátil na všeobecný súd so žiadosťou o odstránenie svojej právnej neistoty, dôvodom na zmarenie uplatnenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   nezbavuje   štát zodpovednosti   za   pomalý   priebeh   konania   a   v   jeho   dôsledku   za   vznik   zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc   z   toho,   že   napadnuté   konanie   bolo   poznamenané   nečinnosťou okresného súdu a okresný súd o vydaní predmetu úschovy rozhodol až po podaní sťažnosti podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   namietaným   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 U/16/2013 došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tým aj k porušeniu práva sťažovateľov na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie z dôvodu podaného opravného prostriedku dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť) konať bez zbytočných prieťahov, a to pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané vo výške každému po 300 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Sťažovatelia si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnili náhradu trov konania v dôsledku právneho zastúpenia v sume 275,94 €.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal sťažovateľom   náhradu   trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2013), ktoré v zmysle citovanej vyhlášky predstavujú sumu 2 x 130,16 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál 7,81 €. Keďže   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   požiadala   o   priznanie   sumy   275,94   €,   bola   jej priznaná úhrada v tejto výške (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014