znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 83/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. C., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. C. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. septembra 2012   doručená   sťažnosť   J.   C.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 1515/2008.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 4. decembra 2008 návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Exekučné konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 12 Er 1515/2008. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti popisuje tento postup okresného súdu:

„O žiadosti JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 12. 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er 1515/08,   Ex   942/08   zo   dňa   22.   12.   2008   rozhodol   lak,   že   zamietol   žiadosť   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa 17. 3. 2009 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/08, Ex 942/08 zo dňa 22. 12. 2008.

Krajský súd v Prešove uznesením sp.   zn. 5 CoE/23/2009-41 zo dňa 16. 6. 2009 rozhodol   tak,   že   zrušil   napadnuté   uznesenie   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou sp. zn. 12 Er 1515/08, Ex 942/08 zo dňa 22. 12. 2008 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 CoE/23/2009-41 zo dňa 16. 6. 2009 bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručené dňa 13. 7. 2009.

Dňa 9. 11. 2009 bola sťažovateľovi doručená žiadosť Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/08-43 zo dňa 3. 11. 2009, ktorou bol sťažovateľ vyzvaný, aby v lehote 7 dní zaslal súdu v žiadosti označené listiny v origináli alebo overenej fotokópii. Sťažovateľ podaním zo dňa 11.   11.   2009 predložil Okresnému súdu Vranov nad Topľou listiny, na zaslanie ktorých bol vyzvaný žiadosťou sp. zn. 12 Er 1515/08-43 zo dňa 3. 11. 2009.

Sťažovateľ dňa 24. 3. 2010 podal predsedovi Okresného súdu Vranov nad Topľou sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zo   dňa   24.   3.   2010   z   dôvodu,   že   na   základe   zistení u JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora zo dňa 24. 3. 2010, tomuto nebolo do tohto dňa doručené poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 20.   4.   2010 bola sťažovateľovi doručená odpoveď na sťažnosť   na   prieťahy sp. zn. Spr 1005/2010 zo dňa 14. 4. 2010, v ktorej podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že nezistila, aby zavinením odporcu dochádzalo k zbytočným prieťahom, avšak pripustila, že konanie v uvedenej veci je dlhšie z dôvodu nezabezpečenia dedičského spisu. Ďalej uviedla, že vyšší súdny úradník Mgr. M. Š. bol upozornený, aby bezodkladne zabezpečil potrebný dedičský spis.

Dňa 4. 5. 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou vydal JUDr. Ing. K. M., súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713 * 028969.

Žiadosťou   o   udelenie   súhlasu   na   zriadenie   exekučného   záložného   práva   sp.   zn. EX 942/08 Bo zo dňa 10. 5. 2010 JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor požiadal sťažovateľa o udelenie   súhlasu   na   zriadenie   exekučného   záložného   práva   na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. 2402.

JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor vydal dňa 11. 5. 2010 upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX-942/08 Bo a upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti sp. zn. EX-942/08 Bo.

Podaním   zo   dňa   20.   5.   2010   sťažovateľ   udelil   súhlas   na   zriadenie   exekučného záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach.

Dňa 21. 6. 2010 bola sťažovateľovi doručená výzva Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-84 zo dňa 11. 6. 2010, v ktorej odporca vyzval sťažovateľa. aby sa v lehote 5 dní vyjadril k námietkam povinnej Mgr. A. F.

Podaním zo dňa 21. 6. 2010 sa sťažovateľ vyjadril k námietkam povinnej. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er 1515/2008-90 zo dňa 10. 9. 2010   rozhodol   tak,   že   zamietol   námietky   povinnej   proti   exekúcii   v   časti   týkajúcej   sa vymoženia istiny 66 387,84 € s príslušenstvom, vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti týkajúcej sa vymoženia časti istiny v sume 7 734,18 € a zamietol námietky povinnej proti trovám exekúcie.

Dňa 5. 10. 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti výroku 2. uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.   zn. 12 Er 1515/2008-90 zo dňa 10.   9.   2010.   ktorým súd vyhovel námietkam povinnej v časti týkajúcej sa vymoženia istiny v sume 7 734.18 €. Dňa   10.   1.   2011   JUDr.   Ing.   K.   M.,   súdny   exekútor   vydal   exekučný   príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti sp. zn. EX-942/08 Bo.

JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor dňa 11. 1. 2011 vydal oznámenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3. 2011 rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Dňa 29. 3. 2011 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3. 2011, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19 CoE/36/2011-122 zo dňa 6. 3. 2012 rozhodol   tak,   že   zrušil   napadnuté   uznesenie   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3. 2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Exekučné konanie vedené u odporcu pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 nie je doposiaľ právoplatne skončené.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že prieťahy v konaní vznikli jednak nečinnosťou súdu, ale tiež aj v dôsledku nesprávneho postupu a nesprávneho rozhodovania exekučného súdu:

„Sťažovateľ   považuje   obdobie   takmer   4   mesiacov,   ktoré   uplynuli   od   doručenia uznesenia odvolacieho súdu odporcovi dňa 13. 7. 2009 do vyhotovenia žiadosti odporcu zo dňa 3. 11. 2009, za zbytočné prieťahy v exekučnom konaní, ktoré spôsobil a za ktoré zodpovedá odporca...

...   uznesenie   odvolacieho   súdu   jednoznačne   potvrdzuje   ako   nesprávnosť   postupu odporcu   v   exekučnom   konaní,   tak   aj   nesprávnosť   výroku   uznesenia,   ktorým   odporca zamietol   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie.   Dôsledkom   tohto nesprávneho postupu odporcu bolo zbytočné predĺženie exekučného konania o obdobie 3 mesiacov,   počas   ktorých   odvolací   súd   rozhodoval   o   dôvodne   podanom   odvolaní sťažovateľa. Za toto zbytočné predĺženie exekučného konania o obdobie 3 mesiacov, počas ktorých   odvolací   súd   rozhodoval   o   dôvodne   podanom   odvolaní   sťažovateľa,   zodpovedá odporca...

Aj   toto   citované   uznesenie   odvolacieho   súdu   potvrdzuje   nesprávnosť   postupu odporcu v exekučnom konaní a nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým odporca exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V dôsledku tohto nesprávneho rozhodnutia odporcu boli spôsobené zbytočné prieťahy v exekučnom konaní v trvaní jedného roka, počas ktorého prebiehalo odvolacie konanie o dôvodne podanom odvolaní sťažovateľa.“

Sťažovateľ podal 24. marca 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú adresoval predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažovateľovu sťažnosť   sp.   zn.   Spr   1005/2010   zo   14.   apríla   2010   uviedla,   že „nebolo   zistené,   aby zavinením tunajšieho súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, hoci je potrebné pripustiť, že konanie v tejto veci je dlhšie, avšak táto skutočnosť vznikla v dôsledku toho, že z Okresného súdu Košice II, Štúrova 29, Košice nebol napriek viacerým urgenciám zaslaný pôvodný spis... a bez toho nie je možné vo veci pokračovať“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uznesením prijal jeho vec na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a

-   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zakotvené   v   čl.   6   ods.   1   prvá veta Dohovoru,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   vo   veci sp. zn. 12 Er 1515/2008 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Vranov nad Topľou konal   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Vranov   nad   Topľou   vo   veci sp. zn. 12 Er 1515/2008 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 4.500,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Podstatou námietok sťažovateľa sú tvrdenia o porušení jeho práva na súdne konanie bez prieťahov nečinnosťou a nesprávnym postupom a rozhodovaním v konaní okresného súdu sp. zn. 12 Er 1515/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že konanie začalo sťažovateľovým návrhom   na   vykonanie exekúcie   zo   4.   decembra   2008.   Podľa   sťažovateľa   sa   v   konaní vyskytli   obdobia   nečinnosti   a   neprimerane   dlhé   konanie   je   spôsobené   aj   nesprávnou rozhodovacou   činnosťou   okresného   súdu,   čo   podľa   sťažovateľa   potvrdzujú   zrušujúce rozhodnutia odvolacieho súdu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

Po   posúdení   doterajšej   dĺžky   namietaného   konania,   lehoty   medzi   jednotlivými úkonmi   okresného   súdu   a   povahy   danej   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že   hoci doterajší postup   exekučného   súdu   v   namietanom   konaní   mohol   byť   efektívnejší, avšak s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   konania   okresného   súdu   vedeného pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 nemajú zistené nedostatky v postupe súdu zatiaľ takú intenzitu, že   by   im   bolo   možné   pripísať   ústavný   rozmer,   teda   že   by   umožňovali   prijatie   záveru o porušení   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto mieste   je   potrebné   zdôrazniť   osobitnú   povahu   exekučného   konania,   v ktorom   súd zabezpečuje realizáciu už judikovaného nároku   účastníkov konania a činnosť okresného súdu súvisí s realizáciou úkonov exekútorov. V podstate ide o schvaľovanie jednotlivých návrhov   exekútorov,   resp.   účastníkov   konania,   a to   aj   o opravných   prostriedkoch (napr. námietkach) proti týmto rozhodnutiam. Z toho vyplýva aj dĺžka exekučného konania, ktorá nezávisí iba od postupu súdu, ale predovšetkým od aktivity exekútora v konaní. Preto celú   exekučnú   agendu   nemožno   spájať   len   s činnosťami   okresného   súdu.   Okresný   súd postupoval   v   konaní   bez   dlhších   období   nečinnosti,   pričom   v   primeraných   lehotách rozhodoval   o   procesných   návrhoch   účastníkov   konania.   Samotný   pojem   „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý treba vykladať a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž postup   dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.   I.   ÚS   63/00).   Súčasný   stav   konania   podľa   názoru   ústavného   súdu   nevylučuje možnosť prerokovania predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažnosť spravidla   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01, III. ÚS 59/05).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013