znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 83/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť Ľ.   Š.,   U.,   H.,   zastúpeného   advokátkou P.   B.,   N., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Nitra   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 19 Er/107/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2011 doručená sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 21. apríla 2007 podal oprávnený – S., a. s., B.– súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému. Okresný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie 2. júna 2007, ktorý následne vydal 30. septembra 2008 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 27. októbra 2008   podal   sťažovateľ   proti   upovedomení   o začatí   exekúcie   námietky.   Okresný   súd uznesením sp. zn. 19 Er/107/2007 zo 14. apríla 2009 námietkam sťažovateľa vyhovel a 4. mája   2009   proti   tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   podal   oprávnený   odvolanie.   Dňa 30. novembra   2009   Krajský   súd   v Nitre   uznesením   sp. zn. 26   CoE/56/2009   uznesenie okresného súdu zo 14. apríla 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 15. marca 2010 podal sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 18. júna 2010 okresný súd opätovne rozhodol o námietkach sťažovateľa proti exekúcii tak, že ich zamietol. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. júla 2010, teda okresný   súd   opätovne   rozhodol   až   dva   mesiace   po   zákonom   ustanovenej   lehote   na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii.

Dňa 22. októbra 2010 sťažovateľ podal návrh na odklad exekúcie, o ktorom okresný súd právoplatne rozhodol   tak,   že výkon   exekúcie odložil   do   právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

Dňa   2. decembra 2010 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie okresného súdu zo 16. novembra 2010, ktorým zastavil exekúciu rozhodol o zastavení exekúcie. Urobil tak až   po   ôsmich   mesiacoch   od   podania   návrhu.   Dňa   14.   decembra   2010   podal   proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 16. novembra 2010 sťažnosť na zbytočné prieťahy, v dôsledku údajnej nečinnosti okresného súdu v exekučnom konaní, na ktorú mu odpovedal okresný súd podaním z 15. decembra 2010, ktoré mu bolo doručené 27. decembra 2010.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   a   okresnému   súdu   prikázal,   aby   konal   v exekučnom   konaní   bez   zbytočných prieťahov.   Zároveň   sa   domáhal   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   3   000   € a úhrady trov konania v sume 314,18 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, III. ÚS 263/03, III. ÚS 218/07).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo sťažnostného návrhu (petitu) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19Er/107/2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté exekučné konanie bolo na okresnom súde skončené 16. novembra 2010, keď okresný súd exekúciu zastavil. Samotný sťažovateľ sa však na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až 14. januára 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý označil za porušovateľa, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo už spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03) i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   preto   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Predmetné rozhodnutie neznamená však prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade zrušenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 19 Er/107/2007 zo 16. novembra 2010 odvolacím súdom a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie zostáva sťažovateľovi zachovaná možnosť domáhať sa ochrany svojich označených základných práv a slobôd kvalifikovaným a novým návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011