znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 83/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. M. T., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K.,   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 146/04 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. M. T.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   arch.   M.   T.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Cbi 146/04.

Sťažovateľ uviedol, že: „... dňa 2. 12. 2004 podal žalobu proti žalovanému správcovi konkurznej   podstaty   JUDr.   J.   M.   o určenie existencie pohľadávky   konkurzného   veriteľa vo výške   43.000,-   Sk   s prísl.   a   súčasne   doručil   súdu   žiadosť   o oslobodenie   od súdnych poplatkov, ku ktorej pripojil potvrdenie o svojich osobných a majetkových pomeroch. Súd až po   70   dňoch   (2   mesačnom   prieťahu)   vydal   uznesenie   zo   dňa   10.   2.   2005   sp.   zn. 12 Cbi 146/04-29 o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 3. 6. 2005 (s minimálne mesačným prieťahom). Potom súd predvolal žalobcu na pojednávanie na deň 19. 7. 2005. Pretože žalobca musel zabezpečiť dňa 19. 7. 2005 prevoz manželky po pôrode z nemocnice, ospravedlnil svoju neprítomnosť   na   pojednávaní   a dal   súdu   súhlas   na   rozhodnutie   v jeho   neprítomnosti. Žalobca   najskôr   čakal na rozsudok   súdu,   neskôr zistil,   že pojednávanie   bolo   odročené pre neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky. Preto trpezlivo čakal na nové pojednávanie a pretože sa pojednávania nedočkal ani do decembra 2006, listom zo dňa 8. 12. 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda súdu reagoval listom z 3. 1. 2007 tak, že došlo k prieťahom aj vo veci sťažovateľa a že je určený termín pojednávania 17. 1. 2007. Pretože súd v období od 2. 12. 2004 do 10. 2. 2005, od 10. 2. 2005 do júla 2005 a v období od júla 2006 do 17. 1. 2007, spolu minimálne 21 mesiacov porušoval   ust.   §   6,   §   100   a   §   114   O.   s.   p.   a teda   porušoval   právo   sťažovateľa   na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd lebo ani v 3 roku konania nie je právoplatne rozhodnutá vec sťažovateľa,   domáha   sa   ochrany   svojho   práva   prostredníctvom   právnej   zástupkyne na ústavnom súde.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že   krajský   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 146/04 porušil jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk a trovy konania v sume 6 300 Sk.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Sťažovateľ namieta, že v konaní, ktoré začalo 2. decembra 2004, vznikli prieťahy minimálne v dĺžke 21 mesiacov, a to v období od 2. decembra 2004 do 10. februára 2005, od 10. februára 2005 do júla 2005 a od júla 2006 do 17. januára 2007.

Sťažovateľ   si   bránil   svoje   práva   podaním   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní z 8. decembra 2006. Predseda krajského súdu mu odpovedal listom sp. zn. Spr 10058/06 z 3. januára 2007, priznal vzniknuté prieťahy, ktoré zdôvodnil počtom žalôb (5 000) proti správcovi   konkurznej   podstaty   A..,   s.   r.   o.,   K.,   a uviedol,   že   vo   veci   je určený   termín pojednávania na 17. január 2007.

Ústavný súd zistil, že doterajšia dĺžka konania spolu s charakterom veci (konkurzné konanie vo veci nebankového subjektu) zatiaľ vylučuje, aby toto konanie bolo označené za konanie porušujúce základné práva a slobody sťažovateľa.

Ústavný   súd   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   uviedol,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05).

Na   kratšie   obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd   spravidla   prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd je toho názoru, že aj keď krajský súd v danej veci dlhšiu dobu neurčil termín   pojednávania   a v podstate   sa   nezaoberal   meritom   veci,   ale   riešil   len   otázky procesného charakteru, ktoré v konaní, samozrejme, nemožno prehliadnuť, doterajšia dĺžka konania, a to aj s prihliadnutím na charakter súdneho sporu, nepredstavuje takú intenzitu, ktorá   by   mohla   zasiahnuť   do   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007