znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 83/05-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., ktorou   namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   8   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd Krajským súdom v Prešove   vydaním   súhlasu   na   použitie   informačno-technických   prostriedkov   pri odpočúvaní   a zaznamenávaní   telekomunikačnej   prevádzky   z mobilného   telefónneho prístroja   s telefónnym   číslom  ...   sp.   zn.   Ntt-D-162/02,   Krajskou   prokuratúrou   Trenčín a Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, v jeho trestnej veci sp. zn. ČVS: VKE-14/UV-OVOZTČ-BB-2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   M. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   M.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   Mgr.   R.   T.,   PhD.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) Krajským súdom   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vydaním   súhlasu   na   použitie   informačno-technických   prostriedkov   pri   odpočúvaní   a zaznamenávaní   telekomunikačnej   prevádzky z mobilného telefónneho prístroja s telefónnym číslom... sp. zn. Ntt-D-162/02, Krajskou prokuratúrou Trenčín a Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica (ďalej len „polícia“), v jeho trestnej veci sp. zn. ČVS: VKE-14/UV-OVOZTČ-BB-2002.

V záhlaví   sťažnosti   je   ako   účastník   konania   uvedené   aj   Ministerstvo   vnútra Slovenskej   republiky,   ale   nikde   v texte   sťažnosti   ani   v návrhu   výroku   rozhodnutia ústavného súdu nie je uvedené, že porušilo práva sťažovateľa. Sťažovateľ len navrhuje, aby mu bola uložená povinnosť zničiť určité údaje súvisiace s jeho osobou.

Porušenie svojich uvedených práv vidí sťažovateľom v nasledovnom, ním opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Prešov zo 14. augusta 2002 sp. zn. ČVS: KUV-76/OVVK-2002 stíhaný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“). Uznesením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 9. októbra 2002 č. k. IV/2 GPt 111/02-7   bola   jeho   trestná   vec   (vedená   na   Krajskej   prokuratúre   Prešov   pod   sp.   zn. Kv 47/02) podľa § 25 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) (per analogiam) odňatá   Krajskej   prokuratúre   Prešov   a prikázaná   Krajskej   prokuratúre   Trenčín. Ku rovnakému   odňatiu   a prikázaniu   veci   došlo   opatrením   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   z 29.   novembra   2002   č.   k.   IV   Gn   3146/02-3   podľa   §   6   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov vo veci podozrenia z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Tr. zák. v súvislosti s Devín bankou, a. s. v konkurze, v ktorej   koná   Oddelenie   vyšetrovania   Banská   Bystrica   -   odbor   vyšetrovania   obzvlášť závažnej trestnej   činnosti   sekcie   justičnej   polície   Policajného zboru   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „oddelenie vyšetrovania“) sp. zn. ČVS: VKE-14/OVOZTČ-BB-2002.

Uznesením   vyšetrovateľa   oddelenia   vyšetrovania   z 9.   decembra   2002   sp.   zn. ČVS: VKE-14/OVOZTČ-BB-2002   bolo   začaté   trestné   stíhanie   a zároveň   vznesené obvinenie sťažovateľa pre trestný čin sprenevery [§ 248 ods. 1 a 4 písm. b) Tr. zák.].

Sťažovateľova   trestná   vec   bola   24.   apríla   2003   uznesením   sp.   zn.   ČVS: VKE-14/OVOZTČ-BB-2002 podľa § 23 ods. 3 Tr. por. (per analogiam) s poukazom na § 20 ods. 1 Tr. por. spojená s trestnou vecou vraždy ďalších osôb.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   z trestného   spisu   sp.   zn.   ČVS:VKE-14/OVOZTČ-BB-2002 (ďalej len „trestný spis“) zistil nasledovné skutočnosti, ktoré pokladá za porušenie svojich uvedených práv.

Krajský súd v Prešove vydal pod sp. zn. Ntt-D-162/02 na dobu od 6. augusta 2002 do 6.   februára   2003   súhlas   na   použite   informačno-technických   prostriedkov   za   účelom odpočúvania,   nahrávania   a ukladania   informácii   a dát   z telekomunikačnej   prevádzky mobilného   telefónneho   prístroja   s číslom  ...,   a to   na   základe   žiadosti   Oddelenia organizovanej trestnej činnosti Prešov, odboru organizovanej trestnej činnosti – Východ, správy kriminálnej finančnej polície Prezídia Policajného zboru. Užívateľom uvedeného mobilného telefónu bol v tom čase neskorší sťažovateľov spoluobvinený M. J.

V zväzku VII vyšetrovacieho spisu, č. listu 61, prílohe č. 17 k reg. č. PPZ-D-581-ITP-12/2002-KFP-ÚOT-KE sa nachádza prepis hovoru z mobilného telefónu M. J. (číslo...) z 23. augusta 2002 o 20. 47 h na mobil sťažovateľa č. tel...., čiže bol odpočúvaný hovor, ktorého účastníkom bol sťažovateľ.

Podľa   obsahu   zväzku   XXV   vyšetrovacieho   spisu   (č.   l.   23-24)   sťažovateľ   dospel k záveru,   že   spoločnosť   Orange   Slovensko,   a.   s.,   poskytla   orgánom   činným   v trestnom konaní výpisy odchádzajúcich hovorov za obdobie od 1. júna 2002 do 1. januára 2003 z mobilného   telefónu   sťažovateľa   (č.   tel.  ...)   a jeho   neskorších   spoluobvinených.   Tieto výpisy   obsahovali   údaje   o čase,   dĺžke   hovoru,   volanom   čísle,   účastníkovi.   Sťažovateľ udáva, že podľa ústnej informácie vyšetrovateľa boli uvedené výpisy získané podľa § 8 ods. 1 Tr. por.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   pri   oboznámení   sa   s vyšetrovacím   spisom   21.   júna   2004 a neskoršie 30. júla 2004 neúspešne namietal zákonnosť získania výpisov. Podľa § 167 Tr. por.   požiadal   dozorujúceho   prokurátora   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa „... a odstránenie závad súvisiacich s neoprávneným zásahom do môjho súkromného života a tajomstva správ podávaných telefónom“.

Opísaným   postupom   a rozhodnutiami   došlo   podľa   sťažovateľa   k porušeniu   jeho nasledovných práv.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasiahnuť okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme   národnej   bezpečnosti,   verejnej   bezpečnosti,   hospodárskeho   blahobytu   krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa   čl.   16   ods.   1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   19   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným   spôsobom;   výnimkou   sú   prípady,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa   zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa   čl.   7   ods.   1   listiny   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   10   ods.   2   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   10   ods.   3   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa   čl.   13   listiny   nikto   nesmie   porušiť   listové   tajomstvo   ani   tajomstvo   iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným   spôsobom;   s výnimkou   prípadov   a spôsobom,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa zaručuje   tajomstvo   správ   podávaných   telefónom,   telegrafom   alebo   iným   podobným zariadením.

Sťažovateľ   rozsiahlo   argumentuje   v prospech   svojho   tvrdenia,   že   ním   opísaným skutkovým stavom boli porušené jeho uvedené práva. V rámci svojich úvah využíva aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, návrh výroku ktorého (petit) sformuloval nasledovne:

„1. Krajský súd v Prešove porušil práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy SR a čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 10 ods. 3 a čl. 13 Listiny.

2. Krajská prokuratúra Trenčín a odbor boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru porušili práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy SR a čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 10 ods. 3 a čl. 13 Listiny.

3. Súhlas Krajského súdu v Prešove na použitie informačno-technických prostriedkov pri   odpočúvaní   a   zaznamenávaní   telekomunikačnej   prevádzky   z mobilného   telefónneho prístroja s telefónnym číslom... vydaný pod sp. zn. NttD-162/02 sa zrušuje.

4. V trestnej veci sťažovateľa vedenej na odbore boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici   úradu   boja   proti   korupcii   Prezídia   Policajného   zboru   pod   ČVS   VKE-14/UV- OVOZTČ-BB-2002 sa vyšetrovateľovi a dozorujúcemu prokurátorovi Krajskej prokuratúry Trenčín prikazuje, aby v označenej trestnej veci z vyšetrovacieho spisu ČVS VKE-14/UV- OVOZTČ-BB-2002 vyradil a do 15 dní od doručenia tohto nálezu zničil všetky záznamy o komunikácii   sťažovateľa   s tretími   osobami   prostredníctvom   mobilného   telefónneho prístroja s telefónnym číslom..., a to či už na magnetofónových alebo iných nosičoch alebo v písomnej forme.

5. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky sa prikazuje, aby do 15 dní od doručenia tohto nálezu zničilo všetky záznamy o komunikácii sťažovateľa dňa 23. 8. 2002 o 20.47 hod. uskutočnenej z mobilného telefónneho prístroja s telefónnym číslom... na mobilný telefónny prístroj s telefónnym číslom..., a to či už na magnetofónových alebo iných nosičoch alebo v písomnej forme.

6. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 50.000,-Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Prešove a peňažnú sumu vo výške 50.000,-Sk, ktorú sú mu povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Krajská prokuratúra Trenčín a odbor boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici úradu boja   proti   korupcii   Prezídia   Policajného   zboru,   to   všetko   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Krajský súd v Prešove, Krajská prokuratúra Trenčín a odbor boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pritom   skúmal,   či   má   na   konanie o sťažnosti právomoc, či táto má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   rozhoduje   ústavný   súd   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa pri posudzovaní rozsahu vlastnej právomoci trvale pridržiava zásady subsidiarity, podľa ktorej: „Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody.   Prijatie   takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity (II. ÚS 130/02).“

Podľa § 89 ods. 2 prvej vety Tr. por. „Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov“.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   v jeho   trestnej   veci   boli   záznamy   telekomunikačnej   činnosti získané nezákonným spôsobom. Tento argument môže predniesť v rámci trestného konania, zvlášť pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby, kde môže žiadať, aby údajne   nezákonne   získané   záznamy   telekomunikačnej   činnosti   neboli   práve   pre   svoju nezákonnosť považované za dôkazy, a teda aby k nim nebolo prihliadnuté. Bude vecou všeobecného   súdu,   prípadne   ďalších   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   aby   posúdili takúto argumentáciu a vyvodili z nej závery.

Uznaním   porušenia   práv   podľa   ústavy,   dohovoru   a listiny   nie   je   iba   výslovné deklarovanie ich porušenia, ale aj implicitné uznanie vyplývajúce z rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci.

Ak   by   si   všeobecný   súd   osvojil   sťažovateľovo   tvrdenie   o nezákonnosti   a hlavne protiústavnosti   získania   záznamov   telekomunikačnej   prevádzky,   tak   by   tým   implicitne uznal, že došlo k porušeniu sťažovateľových práv. Ak by všeobecný súd dospel k záveru, že záznamy   telekomunikačnej   prevádzky   nie   sú   práve   pre   protizákonnosť   svojho   získania dôkazmi v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por., tak by tým zároveň aj v rozhodujúcej časti zjednal nápravu.

Sťažovateľ tvrdí, že nezákonnosťou získania záznamov telekomunikačnej prevádzky došlo aj k porušeniu jeho osobnostných práv podľa ústavy, dohovoru a listiny. V prípade, ak by súd v jeho trestnej veci dospel k záveru, že záznamy telekomunikačnej prevádzky boli získané nezákonne a sťažovateľ by nepokladal nápravu v rámci tohto trestného konania za dostačujúcu,   tak   má   možnosť   domáhať   sa   jej   trestným   oznámením   a prostriedkami občianskeho práva.

Sťažovateľ   sa   môže   implicitného   uznania   porušenia   svojich   označených   práv   aj primeranej nápravy domôcť pred všeobecnými súdmi, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005