znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 82/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   Č.,   M.,   zastúpeného   JUDr.   M.   K.,   M.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 180/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2009   doručená   sťažnosť   Ing.   D.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na inú   právnu   ochranu podľa   čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   sp. zn. XV/3 Spr 180/08.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že porušenie svojho základného práva vidí v tom, že generálna prokuratúra v namietanom konaní „vôbec neprejednala a neodpovedala na môj piaty opakovaný podnet a v ňom relevantné fakty v čl. I pod bodom 1. až 8.) zo dňa 15. novembra 2008.“

Sťažovateľ   ďalej   tvrdí,   že   rozhodnutie   o spôsobe   vybavenia   sťažnosti   mu   do dnešného dňa nebolo doručené, a uvádza, že sťažnosť na ústavnom súde podáva v zákonnej lehote „od doručenia listu GP sp. zn.: XV/3 Spr 180/08-3 zo dňa 5. 12. 2008, ktoré bolo doručené môjmu právnemu zástupcovi dňa 15. 12. 2008“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. D. Č. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na inú právnu ochranu bolo porušené.

2. Zakazuje GP SR vo veci XV/3 Spr 180/08-3 pokračovať v porušovaní základného práva a prikazuje porušovateľovi obnoviť stav pred porušením tohto práva.“

Súčasťou sťažnosti bola žiadosť o nezverejňovanie mena a priezviska sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti   sú   upravené   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. XV/3 Spr 180/08,   pretože generálna   prokuratúra „vôbec   neprejednala   a neodpovedala“ na   jeho „pádne argumenty“ uvedené v čl. I piateho opakovaného podnetu z 15. novembra 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale   právo,   aby   príslušné   orgány   prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).

Podľa   § 31 zákona   o   prokuratúre prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   podnetom   sa   rozumie písomná   alebo   ústna   žiadosť,   návrh   alebo iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal   návrh na začatie konania pred   súdom   alebo opravný prostriedok,   aby vstúpil   do   už   začatého   konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   generálna prokuratúra   sa   jeho   podnetom   v   napadnutom   konaní   zaoberala,   pretože   o   spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) aj vyrozumela.

Ústavný súd zistil, že 15. novembra 2008 podal sťažovateľ „Ďalší opakovaný podnet

- piaty na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní - prejav nespokojnosti s vybavením našich   predchádzajúcich   podnetov...   z dôvodu,   že   v   prechádzajúcom   piatom   podnete z 5. augusta 2008 išlo o zjavnú chybu z našej strany v napísaní spisovej značky ku ktorej sa daný podnet vzťahuje a podávam ho vo veci k sp. zn.: Pz 74/07-44: Podávateľa: Ing. D. Č... zast. JUDr. M. K. - advokátom“.

V tomto   podnete   sťažovateľ   uviedol: „S   deštruktívnou   sentenciou   vybavujúcej prokurátorky GP SR JUD. Ľ. Ch, ktorá vybavovala v konaní IV Pz 74/07 jednotlivé podania apriori holisticky nesúhlasím...“.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   uvádza,   že   podnetom   zo 7. júla 2007 sa domáhal zrušenia rozhodnutia v prípravnom konaní - „Uznesenia O.... B., ktorým sa začalo trestné stíhanie voči môjmu mandantovi Ing. D. Č., lebo podal voči nemu sťažnosť a rozhodnutie o spôsobe jej vybavenia sme do dnešného dňa neobdržali, a to aj napriek tomu, že Ing. D. Č. v sťažnosti uviedol svoju kontaktnú adresu na tento účel § 65 TP. Ďalej poukazujeme na § 19 ods. 2) Toto ustanovenie zakotvuje všeobecné páchateľstvo len fyzických osôb. Trestnú zodpovednosť právnických osôb tento zákon nepripúšťa.... A práve list, od ktorého sa odvíja trestné stíhanie Ing. D. Č. písala spoločnosť D. a. s...

2.) Podnet z 3. 9. 07 - návrh na vylúčenie konkrétne JUD. Ľ. Ch., v trestnom konaní z dôvodu zaujatosti § 31 TP... Čo sa do dnešného dňa nestalo. Dňa 30. 10. 2007 Uznesením IV Pz 74/07 sa nevylúčila. 3.) Sťažnosť zo dňa 15. 11. 2007 proti uzneseniu... ktorú dňa 7. 12. 2007 riaditeľ trestného odboru JUDr. T. Š. zamietol. 4.)   Opakovaný   podnet  ...10.   4.   2008   v   ktorom   exemplifikatívne   poukazujeme   na vydeklarované ex. lége povinnosti O. Apelujem na §§ 210 a § 230 TP.

-   Upovedomenie z 9.   5.   2008   JUDr.   T.   Š.,   že neboli   dôvody   na zmenu   stanoviska   GP vyjadrené v upovedomení z 8. 11. 2007, vzhľadom na uplynutie trojmesačnej lehoty. Ale kto zapríčinil tieto prieťahy, prečo podanie zo 7. 7. 07 nebolo včas vybavené, a oznámenie o spôsobe vybavenia tohto podnetu,   ktorý som písal   ja splnomocnený advokát mi nebolo zaslané doporučene, tak riaditeľ trestného odboru JUDr. T. Š. to účelovo zahmlieva a vyhýba sa tejto odpovedi. 5.) Ďalší opakovaný podnet - tretí...30. 5. 2008 v ktorom apelujem na §66 ods. 1 pís. c, ale aj § 65 TP a na túto adresu L. č.... mu O. nedoručovali písomnosti... -   Upovedomenie   od   námestníka   GP   JUDr.   C.   K.,   ktorý   sa   stotožňuje   s   vyjadreniami podriadených   prokurátorov,   bez   argumentačného   sa   vysporiadania   a   naším   tvrdením vyjadreným v kontexte jednotlivých podaní. 6.)   Ďalší   opakovaný   podnet   -   štvrtý.   Exemplifikatívne   deklarujem   per   analógiám argumentum ex lége a ex iure (Nálezy Ú súdu SR) podotýkam k povinnostiam prokuratúry v rámci trestného konania

- Následne JUDr. Ľ. Ch. upovedomením z 18.7.08 opakovane rozhoduje o opakovanom podnete   -   štvrtom   čo   je   protizákonne   a   je   porušené   ustanovenie   §   54   ods.,   2   zák. o prokuratúre... 7)   V   Upovedomení   8.   11.   07   sa   vôbec   argumentačne   JUDr.   Ľ.   Ch.   nezaoberá   nami brojacími námietkami proti doručovaniu ako vyššie deklarujem v bode 1.) a bod 5.) 8.)   Opakovaný   podnet   naša   sp.   zn.:   Ku   10/08   z   10.   4.   08.   sa   v   podstate   prelína   s predchádzajúcimi, nakoľko z odpovedi od GP sme boli mystifikovaný nakoľko obsahovo sú identické...

Namietam, že v celom konaní od jeho začiatku v roku 2001, kedy sa stala DN ktorá do   dnešného dňa   nebola   ukončená od   ktorej   sa   odvíja   celý   tento   prípad   a   sám   orgán prokuratúry   vykonáva   obštrukcie   vo   vyšetrovaní,   (dôkaz   spisový   materiál)   na   základe sťažnosti ktorú podala D. a. s. M., vzniesli obvinenie Ing. D. Č. za ohováranie a celé trestné konanie je vedené jednostranne čo sa prieči účelu, významu a podstate trestného zákona. V rozpore   so   zásadou   náležitého   zistenia   skutkového   stavu   veci   je   postup   O.,   ktorý   v prípravnom konaní pod vplyvom nesprávnej aplikácie zásady in dubio pro reo nevykonal časť dôkazov významných pre zistenie skutočností   rozhodujúcich z hľadiska zákonných znakov trestného činu.“

Na   jeho   piaty   opakovaný   podnet   mu   odpovedala   generálna   prokuratúra   (odbor organizačný a kontrolný) listom sp. zn. XV/3 Spr 180/08 z 5. decembra 2008, ktorý bol doručený iba právnemu zástupcovi sťažovateľa. V ňom uviedla, že „preskúmala namietaný postup Vami označených prokurátorov Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní Vašich predchádzajúcich   podnetov,   pričom   som   nezistila   pochybenia   v   ich   rozhodovaní   ani   v postupe.

Prokurátorka   trestného   odboru   Generálnej   prokuratúry   SR,   riaditeľ   trestného odboru Generálnej prokuratúry SR ako aj námestník generálneho prokurátora na základe zadovážených   spisových   materiálov   dostatočne   preskúmali   a   vyargumentovali   všetky skutočnosti,   na   ktoré   ste   poukazovali   vo   Vašich   jednotlivých   podnetoch.   Tieto   podnety kvalifikovane vybavili a právne odôvodnili prečo nebolo možné zrušiť uznesenie povereného príslušníka P. B. I sp. zn. ORP-1470/06 zo dňa 28. 02. 2007 a prečo nebol dôvod na vylúčenie prokurátorky trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.

Poznamenávam,   že   postup   a   rozhodovanie   týchto   prokurátorov   bol   preskúmaný námestníkom generálneho prokurátora, o čom ste boli upovedomený listom zo dňa 16. 06. 2008. Po   preskúmaní   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisového   materiálu   som   nezistila   také skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   zmenu   stanoviska,   ktoré   Generálna   prokuratúra   SR zaujala v predmetnej veci.

Z týchto dôvodov prosím, aby ste s pochopením vzali na vedomie, že Generálna prokuratúra SR podanie zo dňa 15. 11. 2008 odkladá bez prijatia ďalších opatrení“.Generálna   prokuratúra   teda   v   tomto   oznámení   náležite   vysvetlila   sťažovateľovi dôvody   takého   postupu   a   v   závere   uviedla,   že „nezistila   také   skutočnosti,   ktoré   by odôvodňovali zmenu stanoviska,   ktoré   Generálna   prokuratúra SR zaujala v predmetnej veci“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní opakovaného   podnetu   sťažovateľa   bol   v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa podnetom sťažovateľa zaoberala, pričom   svoj   názor zaujala v liste č.   k. XV/3 Spr 180/08-3 z 5. decembra 2008.   To,   že generálna prokuratúra mu neodpovedala na všetky jeho námietky, ktoré uviedol vo svojom piatom podnete, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009