znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 82/08-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom Mgr.   M.   K.,   N.,   pre   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Nc 5069/03) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp.   zn. 25   C   220/2006   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   11   Nc   5069/03)   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   P.   L.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Nitra   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   P.   L.   v sume   13   175 Sk   (slovom   trinásťtisícstosedemdesiatpäť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. M. K., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Nitra   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia P. L. v sume   13   175 Sk   (slovom   trinásťtisícstosedemdesiatpäť slovenských   korún)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   pätnástich   dní   od   právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti P. L.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 82/08-38 z 27. mája 2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Nc 5069/03).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   je účastníkom   súdneho   konania   o   ochranu osobnosti v postavení žalobcu. Konanie vedené pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedené pod sp. zn. 11 Nc 5069/03) bolo začaté podaním návrhu 10. decembra 2003 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu. Ďalej uviedol:

«... Sťažovateľ bol dňa 1. 9. 2001 zadržaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu, dňa 2. 9. 2001 obvinený a dňa 3. 9. 2001 vzatý do väzby. Pár dní po týchto úkonoch sa trestné   činy,   pre   ktoré   bol   sťažovateľ   obvinený   a stíhaný,   značne   zmedializovali. V médiách sa objavili rôzne články a reportáže, ktoré však v drvivej väčšine prípadov boli podávané verejnosti spôsobom, ktorý porušoval práva na ochranu osobnosti a prezumpciu neviny.   Tak   tomu bolo   aj   v prípade   týždenníka   „P.“,   ktorý   dňa 17.   09.   2001   uverejnil článok o sťažovateľovi, ktorý nazval „Beštia“...»

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Nc 5069/03) porušil jeho   základné   právo   podľa   čl. 48 ods. 2   ústavy,   aby   mu   prikázal   vo   veci   konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13 175 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, listom z 8. februára 2008 sp. zn. Spr. 134/08, kde sa uvádza:„... Dňa   10.   12.   2003   sťažovateľ   podal   na   súd   návrh   na   ochranu   osobnosti   s nárokom   na   náhradu   nemajetkovej   ujmy   a   keďže   tento   návrh   neobsahoval   petit,   bol zapísaný do reg. neúplných podaní (reg. Nc) pod sp. zn. 11 Nc 5069/03. Vyššia súdna úradníčka Mgr. S. G., poverená zákonným sudcom JUDr. J. K., ktorému bola vec pridelená na   vybavenie,   vyzvala   navrhovateľa   dňa   16.   2.   2004   na   odstránenie   vady   podania spočívajúcej   v   doplnení   presne   špecifikovaného   petitu   návrhu.   Výzva   bola   doručená navrhovateľovi dňa 8.   3.   2004 a návrh   bol   doplnený dňa 17.   3.   2004.   Súd   uznesením č. k. 11 Nc   5069/03-9   zo   dňa 23.   4.   2004   podanie   odmietol,   nakoľko   doplnenie   návrhu považoval za nedostatočné.   Voči tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 19. 5. 2004 odvolanie a spis bol dňa 17. 3. 2006 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6 Co 88/2006-16 zo dňa 31. 5. 2006 napadnuté uznesenie súdu prvého   stupňa   zrušil a vec vrátil na   ďalšie   konanie   s tým,   že nariadil   konať   o návrhu na ochranu osobnosti, pretože návrh po doplnení považoval za dostatočný. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bola vec prevedená do reg. C a pod sp. zn. 25 C 220/2006 predložená na ďalší procesný postup pôvodnému zákonnému sudcovi JUDr. J. K. Sudca dňa 22. 11. 2006 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za konanie a na základe jeho žiadosti zo dňa 11. 12. 2006 mu priznal uznesením č. k. 25 C 220/06-28 zo dňa 2. 1. 2007 oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov. Po nadobudnutí právoplatnosti týchto procesných rozhodnutí súd vytýčil termín pojednávania na 11. 5. 2007, ďalšie pojednávanie bolo stanovené na 1. 6. 2007, 20. 6. 2007, 4. 7. 2007 a dňa 9. 8. 2007 súd vypočul navrhovateľa cestou dožiadaného súdu v Trnave. Dňa 12. 11. 2007 bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny petitu, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 25 C 220/2006-263 zo dňa 12. 12. 2007. V súčasnej dobe je vo veci vytýčený termín pojednávania na 7. 3. 2008.

Podania   sťažovateľa   pôvodne   nespĺňali   náležitosti   riadneho   návrhu   v   zmysle príslušných   ustanovení   OSP,   preto   súd   musel   najskôr   odstraňovať   ich   nedostatky. Súd postupom podľa § 43 OSP vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád, poučil ho o tom, ako   má   nedostatky   odstrániť   i   o   tom,   že   ak   vady   nebudú   odstránené   a   súd   pre   tento nedostatok nebude môcť pokračovať, bude konanie zastavené (§ 43 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 8. 2003), resp. bude jeho podanie odmietnuté (§ 43 ods. 2 OSP v znení účinnom od 31. 8. 2003). Aj tieto okolnosti ovplyvnili celkovú dĺžku konania.

V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   C   220/06   (predtým   11   Nc   5069/03)   sa   súd v súčasnej dobe zaoberá meritom veci a za týmto účelom prebieha riadne dokazovanie. K prieťahom v konaní došlo iba v súvislosti s predložením spisu na odvolací súd, nakoľko navrhovateľ podal odvolanie dňa 19. 5. 2004, avšak predložené bolo odvolaciemu súdu až dňa 17. 3. 2006. Stalo sa tak preto, že spis bol omylom, v dôsledku nesprávnej úpravy vyššej súdnej úradníčky zo dňa 4. 6. 2004, založený do archívu.

Pokiaľ ide o vyjadrenie či sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich   práv,   teda či podal sťažnosť na prieťahy   v konaní predsedovi okresného   súdu, tak oznamujem, že sťažovateľ podal 1 x sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 25   C   220/2006,   a   to   dňa   8.   2.   2006,   ktorá   je   vedená   pod   č.   Spr.   1907/06.   V   rámci prejednania sťažnosti, ktorá bola inak vyhodnotená ako opodstatnená práve preto, že spis napriek   odvolaniu   nebol   predložený   odvolaciemu   súdu,   bola   ihneď   vykonaná   náprava spočívajúca   vtom,   že   spis   bol   bezodkladne   predložený   Krajskému   súdu   v   Nitre na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa...“

Právny zástupca sťažovateľa v doplnení sťažnosti z 15. mája 2008 uviedol:«... Okresný   súd   Nitra   vo   svojom   liste   zo   dňa   8.   2.   2008   Spr.   134/08   uviedol, že k prieťahom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   C   220/06   došlo   iba   v   súvislosti s predložením spisu na odvolací súd a stalo sa tak preto, že spis bol omylom v dôsledku nesprávnej úpravy vyššej súdnej úradníčky zo dňa 4. 6. 2004 založený do archívu, avšak súd nezarátal do obdobia, ktoré je možné považovať za prieťah v konaní aj dobu, po ktorú navrhovateľ správne opravil svoje podanie návrhom zo dňa 17. 3. 2004 až do rozhodnutia prvostupňového   súdu   zo   dňa   23.   4.   2004,   ktorý   toto   podanie   odmietol,   nakoľko   ho považoval   za   nedostatočné   (odvolací   súd   toto   rozhodnutie   zrušil   a   vec   vrátil prvostupňovému súdu späť s tým, že nariadil konať o návrhu na ochranu osobnosti, pretože návrh po doplnení považoval za dostatočný).

Ďalej som toho názoru, že výpočet pojednávaní konaných na Okresnom súde Nitra dňa 11. 5. 2007, 1. 6. 2007, 20. 6. 2007, 4. 7. 2007, 9. 8. 2007, 7. 3. 2008 k sp. zn. 25 C 220/06 sprevádza nedostatočná príprava na pojednávanie zo strany zákonného sudcu a tak v súlade s § 114 ods. 1 OSP príslušný sudca nemôže vo veci rozhodnúť spravidla na jedinom   pojednávaní.   Nedostatočnú   prípravu   na   pojednávanie   vidím   predovšetkým v tom,   že   od   prvého   pojednávania   boli   pojednávania   v   tejto   veci   viackrát   odročované predovšetkým pre nedostatočné zabezpečenie toho, aby dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci boli   riadne a včas predložené súdu a následne vykonané a aby tak súd mohol naplniť ustanovenia § 6, § 100 ods. 1 prvá veta a § 114 ods. 1 OSP a tiež vtom, že Okresný súd v Nitre nedodržal ustanovenie § 103 OSP, ktorý mu ukladá kedykoľvek za konania skúmať podmienky konania, a z toho potom vyplynuli aj prieťahy v tomto konaní.

Je zrejmé a nespochybniteľné, že sťažovateľ je už niekoľko rokov v stave právnej neistoty. Za dôležité považujeme upozorniť na skutočnosť, že v čase t. j. 28. 5. 2002 kedy podal sťažovateľ prvú žalobu na Okresný súd Nitra voči tlačovému periodiku P. z dôvodu, že dňa 17. 9. 2001 uviedli o jeho osobe článok s názvom „Beštia“, nemal sťažovateľ prístup k všetkým právnym predpisom publikovaným v Zbierke zákonov SR z dôvodu, že v tom čase sa nachádzal v Ústave na výkon väzby v L. a v danom čase mu bol umožnený iba prístup k Trestnému poriadku a k Trestnému zákonu.

Na   základe   vyššie   uvedenej   skutočnosti,   že   sťažovateľ   nemal   prístup   k   všetkým právnym   predpisom   SR   publikovaných   v   Zbierke   zákonov,   sťažovateľ   nevedel, ako má správne odstrániť nedostatky svojich podaní týkajúcich sa ochrany osobnosti. Som   toho   názoru,   že   postup   Okresného   súdu   v   Nitre   v   konaniach   o   ochranu osobnosti, nevykazovalo a nevykazuje znaky plynulého a efektívneho konania smerujúceho ku   konečnému   právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   a   tým   k   odstráneniu   stavu   právnej neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   nachádza   a   k   naplneniu   mnou   uvádzaného   účelu Občianskeho   zákonníka   vyjadreného   v   §   1   tohto   zákona,   ktorým   je   ochrana   a   rozvoj občianskych práv a slobôd, najmä s ohľadom na ochranu osobnosti fyzickej osoby...»

Podpredsedníčka   okresného   súdu   v podaní   z 10.   júna   2008   a   právny   zástupca sťažovateľa   v doplnení   sťažnosti   z 15.   mája   2008   uviedli,   že   netrvajú   na   ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03,   II.   ÚS   66/03,   IV.   ÚS   15/03),   pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 Nc 5069/03) podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je ochrana osobnosti, ktorá tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového   hľadiska   nevykazuje   znaky náročnosti.   Ústavný   súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých   výsledkov   konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že aj samotný sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke konania vedeného okresným súdom tým, že podal nekvalifikované podanie. Návrh na začatie konania mal nedostatky, ktoré bolo potrebné odstraňovať. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k predĺženiu konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa   zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 10. decembra 2003 sťažovateľ podal návrh na začatie konania o ochranu osobnosti. Dňa 23. apríla 2004 okresný súd návrh sťažovateľa na začatie konania   uznesením   odmietol   z dôvodu   nedostatkov   podania.   Dňa   19.   mája   2004 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí jeho návrhu na začatie konania. Dňa 4. júna 2004 bol spis založený do archívu. Dňa 10. marca 2006 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že zákonný sudca sa dozvedel o odvolaní sťažovateľa až 10. marca 2006. Dňa 17. marca 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len   „krajský   súd“)   na rozhodnutie   o odvolaní.   Dňa   31.   mája   2006   krajský   súd   v rámci odvolacieho   konania   napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a vec   mu   vrátil na ďalšie konanie. Dňa 24. októbra 2006 bol spis z registra Nc prevedený do registra C pod sp.   zn.   25   C   220/2006.   Dňa 2. januára   2007   okresný   súd   priznal   sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovil mu zástupcu z radov   advokátov. Dňa 18.   apríla   2007   okresný   súd   konanie   v časti   49 000 000   Sk   zastavil   z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania. Dňa 4. júla 2007 okresný súd uznesením rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania. Dňa 10. júla 2007 okresný súd ustanovil   sťažovateľovi   novú   zástupkyňu   z radov   advokátov.   Dňa   12.   novembra   2007 podala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   návrh   na pripustenie   zmeny   návrhu   na   začatie konania.   Dňa   12.   decembra   2007   okresný   súd   rozhodol   o nepripustení   zmeny   návrhu na začatie konania.

Ústavný   súd   zistil,   že   v tomto   konaní   došlo   k nečinnosti   okresného   súdu, a to v období od 19. mája 2004, keď bolo podané odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí návrhu na začatie konania, do 17. marca 2006, keď bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní (nečinnosť 22 mesiacov).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 2003, konštatuje, že celková dĺžka konania (takmer 4 a pol roka) nemôže byť považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľa   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných prieťahov, a že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Nc 5069/03)   bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,   ústavný   súd   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   tieto   práva   a slobody   porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Nc 5069/03) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Podľa   §   56   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   spravodlivo   žiadať,   aby   fyzická   osoba 4 a pol roka   čakala   na   výsledok   súdneho   konania   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľa, ako aj z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné zadosťučinenie   v   sume   40 000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   v súlade s výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľa si v podaní z 15. mája 2008 uplatnil trovy konania v sume 13 175 Sk. Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 19 056 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde) náhradu trov   konania   v celkovej   sume   13   175   Sk   z dôvodu   trov   právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby v hodnote po 3 176 Sk (príprava a prevzatie veci a doplnenie sťažnosti) zvýšené o 19 % daň z pridanej hodnoty, keďže advokát je platcom DPH. Ďalej ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   trikrát   náhradu režijného paušálu po 190 Sk. Ústavný súd mu priznal aj náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky) za 2 hodiny (cesta z N. do I., 1 polhodina je 317 Sk) spolu v sume 1 268 Sk.   Ústavný   súd   vyslovil   povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa (bod 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2008