znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 81/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich „práv   podľa čl 44 ods. 5, čl 46, čl 12 ods. 1, 2, 4 Ústavy a čl 6 ods. 1, čl 13, čl 14, čl 17 rímskeho Dohovoru,   čl   1   protokolu   12   k   Dohovoru“ postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 309/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. N. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2007 (po doplnení 12. októbra 2007) doručená sťažnosť J. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), „voči   rozhodnutiam   súdov   na   každom   stupni   rozhodovania   v   uvedenom   konaní,   voči každému rozhodnutiu súdov z dôvodu sústavného odopierania práva na spravodlivé súdne konanie ba vôbec na súdne konanie na účinný opravný prostriedok, na základe majetkového stavu, sociálneho postavenia s cieľom napomáhať neodôvodnené obohatenie sa, schvaľovať nepravdivý znalecký posudok o stave životného prostredia a o príčinách stavu s porušením práv podľa čl 44 ods. 5, čl 46, čl 12 ods. 1, 2, 4 Ústavy a čl 6 ods. 1, čl 13, čl 14, čl 17 rímskeho Dohovoru, čl 1 protokolu 12 k Dohovoru“.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že uvedené námietky sťažovateľa by sa mali týkať konania   vedeného   Okresným   súdom   Komárno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 6 C 309/2002.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   v spojení   s   §   50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nedostatky   sťažnosti   spočívali   v tom,   že   sťažovateľ   jasne   a zrozumiteľne neformuloval petit, ktorý je východiskom na rozhodnutie ústavného súdu, na základe čoho nebolo   možné   jednoznačne   určiť,   čoho   sa   sťažovateľ   domáhal.   Zároveň   k sťažnosti nepripojil   splnomocnenie   pre   advokáta   za   účelom   svojho   zastupovania   v konaní   pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v   liste   z   24.   septembra   2007   (doručenom   podľa   doručenky 26. septembra 2007) poučil a upozornil sťažovateľa na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa. Vyzval ho,   aby   v lehote   15   dní od doručenia   výzvy   nedostatky   svojej   sťažnosti   odstránil   (s   poučením,   ako   je   potrebné doplnenie   náležitostí   urobiť),   pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh odmietnuť a uznesenie sa   nemusí odôvodňovať (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde). Vzhľadom na to, že sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta, ústavný súd ho poučil o tom, aké predpoklady musia byť splnené na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 10. októbra 2007 doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2007, z ktorého okrem iného vyplýva:

„Sťažnosť je v prvom rade smerovaná voči Okresnému súdu v Komárne z dôvodu porušenia základných práv rovnosti pred zákonom, práva na spravodlivé súdne konanie v priebehu konania 6 C 309/02. (...)

Sťažnosť je vedená v druhom rade voči Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave pre nepravdivosť informácií o stave spodných vôd v znení vyjadrenia z 19. 07. 2001 zn. 4296-3/2001 na základe chybnej analógie, a za neoprávnené uplatnenie si náhrad za poskytnuté údaje ktoré sa týkali objektu, za ktoré bol povinný poskytnúť podľa 211/2000 Zb. (...)

Sťažnosť   je   vedená   v   treťom   rade   voči   Najvyššiemu   súdu,   jeho   uzneseniu 1 Cdo 32/2007-260 z 28. 05. 2007 ktorým sa zastavilo dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v dôsledku nepriznania oslobodenia súdom nižšieho stupňa, práve toho súdu ktorý mal záujem aby svoje nezákonnosti zakrýval. (...)“

Prílohou   toho   doplneného   podania   bolo   potvrdenie   o osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa.

Po   nahliadnutí   do   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   309/2002   a po   preskúmaní žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom, ústavný súd rozhodnutím č. k. III. ÚS 81/08-16 z 18. marca 2008 tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel,   pričom   mu   uložil,   aby   v lehote   15   dní   odo   dňa   doručenia   tohto   uznesenia predložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta. Predmetné uznesenie sťažovateľ prevzal 25. marca 2008.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom je   potrebné   odstrániť   nedostatky   sťažnosti   a stanovil   mu   primeranú   lehotu na ich odstránenie, sťažovateľ v stanovenej lehote a ani dosiaľ na výzvu ústavného súdu nereagoval.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III.   ÚS   199/03, III. ÚS 334/06, III. ÚS 108/08).

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2008