znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 81/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004 predbežne prerokoval   sťažnosť   P.   S.,   toho   času   v Ústave   na výkon   väzby   v B.,   ktorou namietal   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   rozhodnutím   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky o predĺžení jeho väzby, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2003   doručená   sťažnosť   P.   S.   toho   času   v Ústave   na   výkon   väzby   v B.   (ďalej   len „sťažovateľ“) z 15. decembra 2003, ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o predĺžení jeho väzby, ako aj protizákonnosť a neústavnosť ďalšieho trvania tejto väzby.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej   zmluve   namieta.   Sťažnosť   neobsahovala   ani návrh   rozhodnutia   (petit), vymedzený v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a § 56 zákona o ústavnom súde, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej   veci   (II.   ÚS   37/02, III.   ÚS   185/03,   III.   ÚS   269/03).   Sťažovateľ   nepripojil k sťažnosti kópiu rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré napáda, ani toto rozhodnutie bližšie neoznačil (uvedením spisovej značky a dátumu vydania rozhodnutia), rovnako neoznačil ani konanie, v rámci ktorého bol vzatý do väzby.

Ústavný súd listom z 27. januára 2004 (doručeným podľa doručenky 29. januára 2004) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránil a pripojil k sťažnosti splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd listom z 27. januára 2004 sťažovateľa taktiež upozornil na možnosť ustanovenia právneho zástupcu – advokáta v konaní pred ústavným súdom a na zákonné   podmienky   takého   ustanovenia   právneho   zástupcu   sťažovateľovi   zo   strany ústavného súdu. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ nereagoval.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z 27.   januára   2004 nedostatky svojej sťažnosti v stanovenej lehote neodstránil a nepožiadal ani o ustanovenie právneho zástupcu - advokáta v konaní zo strany ústavného súdu, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004