SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 81/03-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., bytom Č., ktorou namietal porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ako aj porušenie Ústavy Slovenskej republiky a svojich práv starostom obce Č., a taktor o z h o d o l :
Sťažnosť M. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2003 doručená sťažnosť M. R., bytom Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ako aj porušenie Ústavy Slovenskej republiky a svojich práv starostom obce Č. v dňoch 1. decembra 2002, 2. decembra 2002 a 4. decembra 2002 v súvislosti s prípravou volieb do orgánov samosprávy uvedenej obce. Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť neobsahovala návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne napr. II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). K sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť ďalej neobsahovala ani osobitné zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, ako ani osobitné zákonom ustanovené náležitosti volebnej sťažnosti v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy, nebolo z nej teda jednoznačne zrejmé, akého typu ústavnej ochrany sa sťažovateľ dožaduje.
Ústavný súd listom zo 17. februára 2003 (doručeným sťažovateľovi podľa doručenky 20. februára 2003) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a doplnil ju o splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ nereagoval a nedostatky sťažnosti v súdom stanovenej lehote neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania, sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 19. marca 2003