znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 81/01-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 31. augusta 2001 predbežne prerokoval podnet P. D. trvale bytom N., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D., na začatie konania pre porušenie práv, ako aj jeho žiadosť o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti P. D. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2. Podnet P. D.   o d m i e t a   pre nepríslušnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 11. apríla 2001 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) doručené podanie P. D. (ďalej len „navrhovateľ“).

Vo svojom podaní označenom ako „Sťažnosť“ navrhovateľ uviedol, že orgány činné v trestnom   konaní   a orgány   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   porušili   zákon   (ktorý navrhovateľ bližšie nešpecifikuje) spôsobom, ktorý je mu „... na procesnú aj zdravotnú ujmu...“.

Navrhovateľ uvádza, že počas výkonu trestu odňatia slobody došlo u neho k vzniku zdravotných problémov, ktoré neboli riešené „... dostatočným opatrením k náprave...“ jeho zdravotného stavu.

Navrhovateľ   bol   právoplatne odsúdený   na súhrnný   trest   odňatia   slobody   v trvaní 28 mesiacov   so   zaradením   do   prvej   nápravnovýchovnej   skupiny.   Tento   trest   vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D.

Počas   výkonu   trestu   sa   u navrhovateľa   vyskytli   zdravotné   problémy,   ktoré   stále pretrvávajú,   pričom   podľa   jeho   názoru   mu   zo   strany   zdravotného   personálu   nebola poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť.

Vzhľadom   na   túto   okolnosť   podal   žiadosť   o prerušenie   výkonu   trestu   v zmysle ustanovenia   §   325   ods.   1   zákona   č.   141/1961   Zb.   o trestnom   konaní   súdnom   (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Túto   žiadosť   Okresný   súd   v Trenčíne   uznesením   sp.   zn.   3   Nt   440/00   zo   dňa 27. marca 2000 zamietol.

Navrhovateľ sa domnieva, že v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne o žiadosti o prerušenie   výkonu   trestu   odňatia   slobody   bol   poškodený   správou   o jeho   zdravotnom stave,   ako   aj   stanoviskom   Generálneho   riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže Slovenskej republiky Bratislava – odboru zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ žiada o „nezávislý“ znalecký posudok.

K podaniu navrhovateľa zo dňa 11. apríla 2001 nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako   to   ustanovuje   §   20   ods.   2   a 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   listom   z 20.   apríla   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom (návrh alebo podnet) ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ktoré jeho podanie vo viacerých smeroch nespĺňalo, pričom navrhovateľ k nemu nepripojil potrebné dôkazy a nepreukázal využitie dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy.

V uvedenom   liste   navrhovateľa   taktiež vyzval, aby v lehote 21 dní   od   doručenia výzvy   tieto nedostatky podania odstránil a pripojil   k nemu plnomocenstvo pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ho upozornil aj na možnosť   požiadať v označenej   lehote   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu, advokáta (§ 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším podaním zo 7. mája 2001, ku ktorému pripojil aj viaceré prílohy vrátane „Žiadosti o pridelenie právneho zástupcu na zastúpenie pred ústavným súdom“.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne.   Ak   hoci   len   jeden   z týchto   predpokladov   nie   je   splnený,   nemožno   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Navrhovateľ   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   advokáta. Takéto ustanovenie by odôvodňovali aj jeho pomery, pretože ide o osobu, ktorá sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Ústavnému súdu teda zostalo posúdiť tretí predpoklad na ustanovenie právneho zástupcu, to znamená, že „nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní   každého   návrhu   vrátane podnetu   podľa   čl.   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v znení účinnom do 1. júla 2001 ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V súvislosti   s podaním   navrhovateľa   sa   ústavný   súd   obrátil   na   Okresný   súd v Trenčíne so žiadosťou o ďalšie informácie týkajúce sa konania o žiadosti navrhovateľa o prerušenie výkonu trestu.

Z oznámenia Okresného súdu v Trenčíne ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal voči   uzneseniu   o zamietnutí   jeho   žiadosti   sťažnosť,   o ktorej   rozhodne   Krajský   súd v Trenčíne.

Zo   spisového   materiálu   poskytnutého   následne   Krajským   súdom   v Trenčíne   na základe dožiadania ústavného súdu tento zistil, že Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2 To 157/01 z 18. mája 2001 zrušil navrhovateľom napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3 Nt 440/00 a uložil tomuto súdu, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o žiadosti navrhovateľa o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Navrhovateľ sa teda môže domáhať ochrany svojich práv v konaní pred Okresným súdom   v   Trenčíne,   resp.   v prípade   využitia   opravného   prostriedku   pred   nadriadeným krajským súdom (Krajský súd v Trenčíne).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu občan musí na svoju ochranu využiť predovšetkým právne prostriedky, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, a až v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní porušili jeho ústavné práva (druhá hlava ústavy), môže o túto ochranu požiadať ústavný súd (II. ÚS 58/98).

Do právomoci všeobecných súdov, ktoré vo veci konajú, teda patrí posúdiť, či je v podmienkach   výkonu   trestu   odňatia   slobody   navrhovateľovi   poskytovaná   potrebná zdravotnícka starostlivosť, resp. či mu vôbec možno v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody   potrebnú   zdravotnú   starostlivosť   s prihliadnutím   na   charakter   a závažnosť   jeho ochorenia poskytnúť, a na základe toho rozhodnúť o prípadnom prerušení výkonu trestu odňatia slobody.

Ústava   rozdeľuje   súdnu   moc   medzi   ústavný   súd   a všeobecné   súdy.   Ide   o dva samostatné,   navzájom   nezávislé,   procesne   uzavreté   systémy   výkonu   súdnictva,   pričom každý z nich má osobitne vymedzenú rozhodovaciu právomoc. Ústavný súd je orgánom ochrany   ústavnosti.   Naproti   tomu   všeobecné   súdy   plnia   úlohy   ochrany   zákonnosti,   ich právomoc   je   vymedzená   v čl.   142   ods.   1   ústavy   a konkrétne   špecifikovaná   najmä v procesných súdnych poriadkoch.

Samostatné a rovnocenné postavenie a poslanie týchto dvoch systémov súdnej moci vylučuje akúkoľvek ich nadriadenosť, resp. podriadenosť navzájom a nepripúšťa ani, aby orgány jedného systému nahradzovali orgány druhého systému v rozhodovacej právomoci, ktorá im je zverená, alebo aby do tejto rozhodovacej právomoci zasahovali.

Ústavný   súd   preto   nie   je   oprávnený   rozhodnúť   o vypracovaní   nezávislého zdravotného posudku pre potreby konania pred všeobecným súdom o žiadosti navrhovateľa o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. Túto právomoc (rozhodnúť o pribratí znalca) zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov   priznáva,   pokiaľ   ide   o konanie   pred   všeobecným   súdom,   sudcovi   alebo predsedovi senátu (§ 105 ods. 1 Trestného poriadku) všeobecného súdu.

V zmysle ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 105 ods. 1 Trestného poriadku by ústavný súd mohol rozhodnúť o pribratí znalca v konaní o podnete navrhovateľa, ak by mal rozhodnúť, či došlo k porušeniu niektorého zo základných práv alebo slobôd navrhovateľa garantovaných ústavou. Ani v takomto konaní by však ústavný súd   nemohol   rozhodnúť   o prerušení   výkonu   trestu   odňatia   slobody   navrhovateľa   alebo zrušiť   či   zmeniť rozhodnutie   všeobecného   súdu   v tejto   veci,   prípadne   jeho rozhodnutie nahradiť rozhodnutím vlastným.

S poukazom   na   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   u tohto podnetu sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nakoľko ústavný súd nie je príslušný na jeho prerokovanie a zo strany navrhovateľa preto ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Na   základe   tejto   skutočnosti   ústavný   súd   žiadosti   navrhovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

Nakoľko   z dôvodov   vyššie   uvedených   je   už   teraz   nepochybné,   že   je   daný neodstrániteľný nedostatok jednej z podmienok konania ústavného súdu, to znamená jeho príslušnosti na prerokovanie podnetu navrhovateľa, bol tento podnet odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 cit. zákona.