znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 80/00

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 14. decembra 2000   predbežne   prerokoval   podnet   PaedDr.   V.   A.,   bytom   T.,   zastúpeného   komerčnou právničkou JUDr. J. Č., ktorým sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Obecného zastupiteľstva v Trsticiach č. 22/1996, č. 34/1999 a č. 37/1999, a takto

r o z h o d o l :

Podnet PaedDr. V. A.   o d m i e t a   pre nedostatok príslušnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 9. októbra 2000   doručené   podanie   PaedDr.   V.   A.   (ďalej   len   „podnecovateľ“),   ktorým   sa   domáha vyslovenia porušenia jeho práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uzneseniami   Obecného   zastupiteľstva v Trsticiach č. 22/1996, 34/1999 a 37/1999.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zo   dňa   7.   novembra   2000   podnecovateľ splnomocnil   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   komerčnú   právničku JUDr. J. Č., J. podľa § 20 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Vychádzajúc   z obsahu   podania   a jeho   označenia   je   predmetom   konania   podnet, ktorým   podnecovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   uzneseniami   Obecného zastupiteľstva   obce   Trstice   boli   porušené   jeho   práva   označené   v podaní.   Za   druhého účastníka možno pokladať obec Trstice, pretože podnecovateľ namieta porušovanie svojich práv uzneseniami obecného zastupiteľstva tejto obce.

Podnet má zákonom predpísané náležitostí, nie je neprípustný, pretože ústavný súd o predmetnej veci nekoná a v minulosti o nej nerozhodoval. Pre posúdenie ďalších dvoch podmienok prijatia podnetu na ďalšie konanie, a to príslušnosti ústavného súdu a zjavnej neopodstatnenosti podnetu, je potrebné uviesť nasledovné:

Podnecovateľ   sa   domnieva,   že   vyššie   označenými   uzneseniami   Obecného zastupiteľstva   obce   Trstice   v súvislosti   s aplikovaním   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu jeho ústavných práv (čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 ústavy.

Podnecovateľ   sa   obrátil   na   Okresný   súd   v Galante   s návrhom,   ktorého   obsah   je možné zistiť z uznesenia tohto súdu sp. zn. 4 C 127/1997. Podnecovateľ sa v tomto konaní domáhal   konštatovania,   že   pri   prijímaní   všeobecne   záväzného   nariadenia   Obecný   úrad Trstice   nerešpektoval   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   182/1993   Z.   z. o vlastníctve   bytov   a nebytových   priestorov   v znení   neskorších   predpisov.   Okresný   súd vyslovil   svoju   vecnú   nepríslušnosť   a   postúpil   vec   Krajskému   súdu   v Trnave.   Tento uznesením č. 10 S 90/1998 konanie v uvedenej právnej veci zastavil. Z odôvodnenia jeho uznesenia   vyplýva,   že   krajský   súd   konštatoval   svoju   nepríslušnosť   zrušovať   všeobecne záväzné nariadenie obcí a poučil podnecovateľa, aby sa obrátil na ústavný súd.

Podnecovateľ k podnetu doručenému ústavnému súdu pripojil uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Trstice č. 34/1999, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo obce odníma podnecovateľovi jednu bytovú jednotku a túto je povinný odovzdať, ako aj svoje odvolanie proti spomínanému uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré bolo odmietnuté listom   Obecného   úradu   Trstice   zo   dňa   22.   novembra   1999.   Zo   spomínaných   dokladov vyplýva,   že   podnecovateľ   požiadal   o kúpu   bytu   v roku   1997.   Obecný   úrad   v Trsticiach poukazujúc   na   všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   z roku   1997   č.   22/1996   mu   však oznámil, že jeho žiadosti nevyhovuje a uvedené byty si ponecháva vo vlastníctve. Ústavný súd nebral do úvahy zjavne nesprávne označenie ustanovenia § 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších   predpisov   (správne   označenie   -   §   31   citovaného   zákona)   uvedené   v liste Obecného   úradu   Trstice   č.   468/97,   ktorým   sa   podnecovateľovi   oznamuje,   že   obec   si ponecháva vo vlastníctve všetky byty. Podnecovateľ tvrdí, že obsahom týchto uznesení došlo k porušeniu jeho ústavných práv.

II.

Právomoc ústavného súdu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy je daná vtedy, keď fyzická alebo   právnická   osoba   namieta   porušenie   svojich   práv.   V danom   prípade   podnecovateľ namieta porušenie svojich práv znením a obsahom uznesení Obecného zastupiteľstva obce Trstice.   Tieto   uznesenia   sa   dotýkajú   práv   a povinností,   ktoré   vyplývajú   pre   účastníkov konania zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Všetky namietané uznesenia obecného zastupiteľstva sa podnecovateľa dotkli tým, že v ich dôsledku s ním obec odmietla uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Ak došlo k porušeniu práv podnecovateľa, tak k nemu došlo tým, že s ním obec odmietla uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Podnecovateľ má podľa § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov právo domáhať sa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu na všeobecnom súde. Príslušnosť všeobecného súdu zakladá aj § 7 v spojení s § 80 ods. 1 písm. b)   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   §   29a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 85/1997 vyslovil: „Ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ústavnú ochranu základnému právu, ak sa tejto ochrany mohol domôcť účastník konania sám v konaní pred všeobecnými súdmi.“ Ústavný súd poskytuje ochranu základných práv vtedy, keď ich ochrana nepatrí do príslušnosti všeobecných súdov.Právny   vzťah   medzi   podnecovateľom   a obcou   Trstice   v kontexte   aplikácie spomínaného zákona je typickým občiansko-právnym vzťahom a z neho vyplývajúce práva a povinnosti   môžu   účastníci   uplatňovať,   ako   už   bolo   vyššie   uvedené,   v konaní   pred všeobecným súdom. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov preto nemôžu byť posudzované v konaní pred ústavným súdom pre nedostatok príslušnosti ústavného súdu.

Nesprávne   poučenie   všeobecného   súdu   o príslušnosti   ústavného   súdu   nezakladá príslušnosť ústavného súdu.

Podnecovateľ v podnete poukazuje na to, že sa obrátil s návrhom na ochranu svojich práv na príslušný všeobecný súd, o čom predložil aj dôkazy, avšak z obsahu týchto listín vyplýva, že podnecovateľ svoj návrh formuloval nesprávnym spôsobom a ochrany svojich práv sa naopak nedomáhal spôsobom, ktorý mu zákon umožňuje. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 36/00 vyslovil: „Fyzická osoba musí na svoju ochranu využiť predovšetkým právne prostriedky, ktoré mu priznáva procesný predpis, na základe ktorého sa konanie pred všeobecným súdom uskutočňuje.“

V súlade   s   §   11   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   314/1996   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti všeobecne záväzným právnym predpisom vrátane   všeobecne   záväzných   nariadení   obcí,   smerniciam,   úpravám,   uzneseniam,   iným právnym aktom a rozhodnutiam orgánov verejnej správy vydaným k jednotlivým veciam, ktorými   bol   porušený   zákon   alebo všeobecne   záväzný právny   predpis,   podá   prokurátor protest   orgánu,   ktorý   nezákonné   rozhodnutie   vydal,   alebo   orgánu   nadriadenému   alebo dozerajúcemu.   Prípadnú   nezákonnosť   uznesení   Obecného   zastupiteľstva   obce   Trstice   je oprávnený preskúmať a napadnúť príslušný orgán prokuratúry. Z obsahu spisu vyplýva, že podnecovateľ sám inicioval vstup orgánov prokuratúry do preskúmavania vo svojej právnej veci. Záver či spôsob vybavenia veci však v tomto konaní pred ústavným súdom nie je rozhodujúci   a môže   mať   dopad   len   na   prípadné   iniciovanie   konania   o súlade   právnych predpisov podľa čl. 125 písm. c) zo strany generálneho prokurátora.

Uznesenia   Obecného   zastupiteľstva   Trstice   v súlade   s ustanovením   §   200ha Občianskeho   súdneho   poriadku   podliehajú   okrem   uznesenia,   ktorým   sa   rozhoduje o všeobecne záväznom nariadení, preskúmavaniu všeobecným súdom na základe protestu prokurátora (§ 11 zákona o prokuratúre). Na rozhodnutie o zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je príslušný okresný súd, v obvode ktorého sa obec nachádza, nie ústavný súd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2000