znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 8/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,,   zastúpenejadvokátom   JUDr.   Svätoslavom   Vaškom,   Baštová   5/A,   Bardejov,   vo veci   namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7   C   76/2011   a v konanívedenom   pod   sp.   zn.   Spr.   2145/2014   a namietaného   porušenia   jej   základného   právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivéprejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Spr.   2145/2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len„okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 76/2011(ďalej aj „napadnuté konanie“) a v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2145/2014 a porušeniesvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivéprejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. Spr. 2145/2014.

Sťažovateľka   v sťažnosti   namieta   porušenie   ňou   označených   práv   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 76/2011, a to najmä v súvislosti s tým,že po   podaní   odvolania   (3.   september   2013)   odporcom   proti   rozsudku   okresného   súduvyhlásenému 29. júla 2013 bol okresný súd nečinný. Až po podaní sťažnosti na prieťahyv napadnutom konaní ju predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 2145/2014zo 6. mája 2014 informovala, že uvedenú sťažnosť považuje za dôvodnú, ale „nepovažuje za potrebné prijať žiadne ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov vo vzťahu k zákonnému sudcovi   vzhľadom   na   to,   že   spis   sa   od   22.   4.   2014   nachádza   na   Krajskom   súde v Bratislave“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:„... svojím podaním zo dňa 25.6.2014 žiadala Krajský súd v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedkyňou porušovateľa. V nej sťažovateľka namietala, že:

- zo strany predsedkyne porušovateľa nebola dodržaná lehota na vybavenie sťažnosti podľa § 65 ods. 1. Sťažnosť zo dňa 10.4.2014 bola doručená súdu 14.4.2014, lehota na vybavenie   sťažnosti   uplynula   14.5.2014.   Na   poštovú   prepravu   bol   list   zo   strany porušovateľa odoslaný 23.5.2014, doručený sťažovateľke bol 27.5.2014,

- až po podaní sťažnosti začal porušovateľ urýchlene konať a dňa 24.4.2014, teda po siedmich   mesiacoch   odstúpil   spisový   materiál   na   Krajský   súd   v   Bratislave,   teda v rozpore s § 209a ods. 2 OSP.

- Listom zo dňa 13.8.2014 predseda Krajského súdu v Bratislave pod č. Spr. 2202/14 oznámil sťažovateľke, že sťažnosť nebola vybavená predsedkyňou porušovateľa v zákonnej lehote.

- Sťažovateľka sa cíti byť ukrivdená postupom porušovateľa pri vybavení jej sťažnosti v   tomto   sťažnostnom   konaní   a   uvádzaním   nepresných   a   nesprávnych   údajov,   ktoré porušovateľ uviedol v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 6.5.2014...“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2011 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie veci zaručené v   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a   upovedomením o spôsobe   vybavenia   sťažnosti   zo   dňa   6.5.2014   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2145/2014 porušené bolo.

3.   Základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2145/2014 porušené bolo.“

Okrem   toho   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančnézadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   prenedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánua základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchtopráv   nečinnosťou   tohto   súdu   v   čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať   (m.   m.II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m.m.   I.   ÚS   6/03).   Uvedený   právny   názor   ústavného   súdu   je   akceptovaný   aj   judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   časti   sťažnosti   je   preskúmanieopodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 7 C 76/2011 malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom29. júla   2013   rozhodol   rozsudkom   v   merite   veci,   proti   ktorému   sa   odvolal   odporca3. septembra 2013. Keďže okresný súd po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdubol   nečinný,   sťažovateľka   podala   14.   apríla   2014   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosťa okresný   súd   následne   24.   apríla   2014   predložil   súdny   spis   spolu   s odvolanímna rozhodnutie   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Vychádzajúcz uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   rozhodnutím   vo   veci   ešte   preddoručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolenéúkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky,   a   preto   už   nemohol   v   časedoručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,prípadne   spôsobiť   prieťahy   v   ňom,   a   teda   nemohol   už   ani   porušovať   sťažovateľkouv sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konanísťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 24. októbra 2014, t. j. v čase, keď okresný súd užvo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu v sťažnosti označených práv jehopostupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto   časti v súlade s § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2145/2014.

Ústavný   súd   vo   svojej   štandardnej   judikatúre   uvádza,   že   čl.   46   ods.   1   ústavypredstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánovSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a na základe toho homožno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inúprávnu   ochranu   zakotvených   v siedmom   oddiele   druhej   hlavy   ústavy   (čl.   46   až   čl.   50ústavy).   Zároveň   podľa   čl.   46   ods.   4   ústavy   podmienky   a podrobnosti   o tejto   ochraneustanoví   zákon,   resp.   v zmysle   čl.   51   ods.   1   ústavy   je   možné   domáhať   sa   základnéhopráva podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr.IV. ÚS 165/07).

Kritériom aplikovateľnosti čl. 46 ods. 1 ústavy (a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) jemateriálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostrednerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnomstatuse).   Nie   je   pritom   rozhodujúce,   či   v okolnostiach   konkrétneho   prípadu   rozhodujevšeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povahazákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkovkonania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

Sťažovateľka v súvislosti s porušením označených práv namieta postup okresnéhosúdu pri vybavovaní jej sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní uplatnenej podľa § 62ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.

Ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že namietaný administratívno-právnypostup   všeobecných   súdov   nemožno   považovať   ratione   materiae za   súčasť   právana spravodlivé súdne konanie, pretože tu nejde o konanie, v ktorom by sa bezprostrednerozhodovalo   o právach,   resp.   povinnostiach   sťažovateľky   (napr.   IV.   ÚS   326/2011,IV. ÚS 242/2014, III. ÚS 579/2013).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti podľa čl. 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nejuvedenými nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v odvolacom konaní rozsudokokresného súdu z 29. júla 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na   ďalšie konanie,sťažovateľka   môže   za   predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu   napadnutého   konaniadochádzalo k zbytočným prieťahom, predložiť ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015