znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 8/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., P., vo veci namietaného porušenia základných práv a slobôd   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Ružomberok   zo   4.   decembra   2002   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 63/01 a Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 36/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2007   doručená   sťažnosť   J.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) zo 4. decembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 63/01 a Krajského súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z   26.   februára   2003   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 To 36/03.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „dňa 04. 12. 2002 som bol rozhodnutím Okresného súdu v Ružomberku 2T 63/01 uznaný vinným spoločne aj s bývalým kolegom J. L. zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1. písm. a) Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Krajský súd ako súd odvolací svojim uznesením, č. k.: 2 To 36/03 zo dňa 26. 02. 2003 naše odvolanie ako obžalovaných zamietol.

Taktiež   boli   zamietnuté   aj   2   (dve)   mimoriadne   dovolania - návrh   na   podanie sťažnosti pre porušenie zákona.

Uvedené   rozhodnutia   považujem   za   nesprávne,   pre   slabé   získavanie   dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj súdmi (...).“

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   podrobne   opisuje,   v   čom   vidí   nezákonný   postup vyšetrovateľa   a   všeobecných   súdov,   a   v   závere   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu došlo k „poškodeniu našich práv, slobôd, našej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, morálnej ujmy a taktiež dobrej povesti na ochranu mena (...)“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd   rozhodnutiami okresného súdu zo 4. decembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 63/01 a krajského súdu z 26. februára 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 36/03, proti ktorým podal jeho právny zástupca podnet 8. júla 2003 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), v ktorom sa domáhal podania sťažnosti pre porušenie zákona. Tá o výsledku prešetrenia podnetu informovala jeho právneho zástupca 8. októbra 2003. V oznámení z 30. septembra 2003 okrem iného uviedla, že „v preskúmanej trestnej veci nebol zistený dôvod na postup podľa § 266 Tr. por. V rozhodnutiach súdov I. a II. stupňa, a v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo nebolo zistené porušenie zákona (...), preto jeho podnet ako nedôvodný odložila.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   nedovoľuje (napr. I. ÚS 235/03, IV. ÚS 35/04, II. ÚS 267/04).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   námietky   sťažovateľa   v   súvislosti   s   porušením   jeho bližšie   neoznačených   práv   a slobôd   v   trestnej   veci   treba   považovať aj za   „iný   zásah“, o ktorom sťažovateľ vedel už v priebehu trestného konania (tieto námietky boli predmetom odvolania), najneskôr sa však o tomto zásahu sťažovateľ musel dozvedieť po právoplatnom skončení trestného stíhania proti jeho osobe, t. j. 26. februára 2003, keď v tejto trestnej veci krajský   súd   právoplatne   rozhodol   uznesením   sp. zn.   2 To 36/03   z   26.   februára   2003 o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 63/01 zo 4. decembra 2002.

Od uvedeného dátumu sťažovateľovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti   pre porušenie   základných   práv a slobôd   ústavnému súdu.   Jeho   sťažnosť   bola ústavnému súdu doručená 30. novembra 2007, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2008