znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 8/06-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť N. Z., B., zastúpenej advokátkou JUDr. O. P., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 1 Ro 2328/04 (v súčasnosti sp. zn. 8 C 645/04), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo N. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 Ro 2328/04 (v súčasnosti sp. zn. 8 C 645/04) p o r u š e n é   b o l o.

2.   N.   Z.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   nahradiť   N.   Z.   trovy   právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet právnej zástupkyne JUDr. O. P. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti N. Z. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2005   doručená   sťažnosť   N.   Z.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. O. P., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn.   1   Ro   2328/04   (v   súčasnosti sp. zn. 8 C 645/04).

Ústavný súd uznesením č.   k. III. ÚS 8/06-11 zo 4. januára 2006 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená   6.   marca   2006   vyjadril,   že   okresný   súd   netrvá   na   verejnom   pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. marca 2006 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 29. septembra 2004 doručila okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu neuhradenia mzdy proti odporkyni B., spol. s r. o., B., ktorému bola pridelená spisová značka 1 Ro 2328/04.

Okresný súd v danej veci od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nekonal, preto   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   18.   augusta   2005   sťažnosť   na   prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú a súd bude vo veci urýchlene konať.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v   konaní sp. zn. 1 Ro 2328/04 (v súčasnosti sp. zn. 8 C 645/04) a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľka   požaduje   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk   a náhrady   trov   právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 22. februára 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 27. marca 2006 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že „Vzhľadom na   pretrvávajúce   kritické   personálne   obsadenie   sudcov   na   občianskoprávnom   úseku Okresného   súdu   Bratislava   I a pretrvávajúci   poddimenzovaný   stav   sudcov,   ktorý k dnešnému dňu trvá, vo veci musím konštatovať, že objektívny prieťah v konaní od 29. 9. 2004 do 30. 8. 2005 bol zavinený touto skutočnosťou.

Subjektívne   zavinenie   konajúcej   zákonnej   sudkyne   zistené   nebolo.   Vzhľadom na predmet sporu ako i skutočnosť, že v oddelení 8 C bol vybavovaný neúmerne vysoký stav pridelených   vecí   popri   priemernom   mesačnom   nápade   nových   vecí,   súd   vo   veci   konal bez zbytočných a ním zavinených prieťahov“.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku zároveň navrhol, aby ústavný súd s prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   nepriznal   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 1 Ro 2328/04 (v súčasnosti sp. zn. 8 C 645/04) zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   29.   septembra   2004   návrh   na   vydanie platobného   rozkazu   -   uhradenie   finančnej   sumy   s príslušenstvom   v súvislosti   s nárokmi vyplývajúcimi   z pracovnej   zmluvy   uzavretej   medzi   ňou   a   odporkyňou.   Sťažovateľka zároveň požiadala aj o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Okresný   súd   vydal   5.   októbra   2005   pokyn   na   preradenie   návrhu   sťažovateľky do registra C z dôvodu podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd vydal 8. októbra 2004 pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vypracovania rozhodnutia o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 645/04-24 z 30. augusta 2005 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a vyzval odporkyňu, aby sa v určenej lehote vyjadrila k žalobe   sťažovateľky.   Okresný   súd   výzvou   z 18.   novembra   2005   požiadal   právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby súdu oznámila adresu odporkyne.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 645/04-27 z 19. januára 2006 ustanovil tajomníčku okresného súdu za opatrovníčku odporkyni podľa ustanovenia § 29 ods. 3 Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“).   Okresný   súd   nariadil   23.   januára   2006   termín pojednávania   na 23. február   2006.   Opatrovníčka   odporkyne   listom   z 23.   januára   2006 požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z pracovných dôvodov, pričom žiadala, aby pojednávanie nebolo odročené.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 22. februára 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky   telefonicky   oznámila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   (úspora   trov). Na pojednávaní 23. februára 2006 bolo uznesenie č. k. 8 C 645/04-27 z 19. januára 2006 zrušené z dôvodu prítomnosti štatutárneho zástupcu odporkyne, súd vykonal dokazovanie vo   veci   a   rozsudkom   č.   k.   8   C   645/04-37   okresný   súd   zaviazal   odporkyňu   uhradiť sťažovateľke určenú sumu s príslušenstvom a trovy konania, pričom vo zvyšnej časti návrh sťažovateľky zamietol. Okresný súd vydal 27. apríla 2006 pokyn na doručenie rozsudku účastníkom konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na vydanie platobného rozkazu - žaloba o úhradu mzdy a súvisiacich nárokov vyplývajúcich z pracovnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a odporkyňou. Posudzovaná vec patrí po právnej aj skutkovej stránke k   štandardnej   agende   všeobecných   súdov,   pretože   ide   o pracovnoprávny   spor   patriaci do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka podala predsedovi okresnému súdu 18. augusta 2005 sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   čím   dala   najavo   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu predmetného konania. Predsedníčka okresného súdu posúdila sťažnosť sťažovateľky ako dôvodnú (vyjadrenie č. Spr. 2155/05 z 19. septembra 2005).

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v priebehu   posudzovaného   konania   nečinný,   hoci   plynulému   postupu   vo   veci   nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP vyhodnotil postup okresného súdu v období od 8. októbra 2004 do 30. augusta 2005 (10,5 mesiacov) ako obdobie,   v ktorom   došlo   nečinnosťou   okresného   súdu   k zbytočným   prieťahom v posudzovanom konaní.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 20. marca 2006 uviedol, že v predmetnom konaní došlo   k objektívnym prieťahom   s prihliadnutím   na poddimenzovaný stav   sudcov a vysoký   nápad   vecí.   Subjektívne   zavinenie   zákonnej   sudkyne   nebolo   zistené,   preto predseda   okresného   súdu   navrhol   nepriznať   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd sa nestotožňuje s argumentáciou predsedu okresného súdu a zotrváva na svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej personálne dôvody a vysoký nápad vecí nemožno akceptovať ako   ospravedlniteľné   dôvody   v súvislosti   so   vznikom   zbytočných   prieťahov v konaní (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 18/98, I. ÚS 20/02, III. ÚS 17/02, IV. ÚS 84/02). Preťaženosť   súdov,   ich   personálne   a organizačné   problémy   nie   sú   v zásade   ústavne významné   pre   posúdenie   toho,   či   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 14/00, III. ÚS 145/02).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   po   vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal   okresnému   súdu   konať   v uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Vzhľadom na skutočnosť,   že   okresný   súd   rozhodol   v danej   veci   rozsudkom   č.   k.   8   C   645/04-37 z 23. februára 2006, ústavný súd nepovažoval za účelné prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľka   svojím správaním   neprispela   k zbytočným   prieťahom   v posudzovanom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   20   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú   aj so zreteľom na skutočnosť, že predmet konania – nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru – si vyžaduje zvláštnu starostlivosť (zabezpečenie základných životných potrieb, pričom   sťažovateľka   je   živiteľkou   rodiny   a stará   sa   o maloleté   dieťa).   Žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel, lebo ňou požadovaná suma nezodpovedá celkovej dĺžke konania, ani jednorázovému obdobiu nečinnosti okresného súdu.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade   s ustanovením   §   36   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   trovy   konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   zakotvuje   výnimku   z tejto   zásady,   ústavný   súd   priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri určení náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny za zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi, odmena za jeden   úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom   konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že úkony právnej služby boli realizované v roku 2005, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk. Ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, písomné vypracovanie sťažnosti), každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné   výdavky   a   miestne   prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk. Vo zvyšnej časti požadovaným   trovám   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   nevyhovel   (napr.   rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 91/03).

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk, ktorú ústavný súd   zaviazal   uhradiť   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   okresný   súd   (ustanovenie   §   31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006