znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 8/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002 predbežne   prerokoval   návrh   mesta   Martin,   zastúpeného   komerčným   právnikom JUDr. I. S., ktorým namieta porušenie práv obyvateľov častí mesta Martin na ich odčlenenie od mesta Martin ustanovením § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, čo je v rozpore s čl. 27 a 30 Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Návrh mesta Martin   o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. decembra 2001 doručené podanie mesta Martin (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. I. S., ktorým namieta porušenie práv obyvateľov častí mesta Martin na ich odčlenenie od mesta Martin ustanovením § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, čo je v rozpore s čl. 27 a 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nasledovný   nález:   „Ustanovením   §   2 zákona č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov je porušené právo častí mesta Martin na ich osamostatnenie od mesta Martin, keďže toto ustanovenie je v rozpore s článkami 27 a 30 Ústavy SR.“

Podanie   možno   podľa   jeho   obsahu   považovať   buď   za   návrh   na   začatie   konania o súlade § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, alebo za návrh smerujúci k ochrane individuálnych práv podľa čl. 27 a 30 ústavy.

Podanie je označené ako: „Návrh na začatie konania podľa § 18 ods.   zákona č.   38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   a článkov   27   a 30   Ústavy   SR“.   I keď v označení podania za skratkou „ods.“ nie je uvedené žiadne číslo, možno z priloženého splnomocnenia pre právneho zástupcu bezpochyby zistiť, že navrhovateľ má na mysli ods. 2. Ústavný súd rešpektuje vôľu navrhovateľa a posudzuje jeho podanie podľa § 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v nadväznosti na toto ustanovenie.

Paragraf 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde znie: „Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.“ Týka sa teda ochrany základných práv a slobôd jednotlivých právnických alebo fyzických osôb.

Ak by ústavný súd posúdil podanie ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, tak by ho musel odmietnuť ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, lebo mesto Martin, rovnako ako žiadne iné mesto či obec, nie je subjektom oprávneným podľa čl. 130 ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Subjektmi práv podľa čl. 27 a 30 ústavy sú len fyzické osoby, čo vyplýva z povahy petičného práva, práva účasti na správe vecí verejných, volebného práva i práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Mesto Martin teda nie je subjektom práv podľa čl. 27   a   30 ústavy. Podľa   § 18 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde,   na ktorý   sa   navrhovateľ odvoláva, sa môže každý domáhať ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nedovoľujú, aby ktokoľvek podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom smerujúci k ochrane   práv   iného.   Mesto   Martin   teda   nemôže   podať   návrh   smerujúci   k ochrane ústavných práv obyvateľov jeho jednotlivých častí. Preto je predmetný návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.

Paragraf 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin   ako   centre   národnej   kultúry   Slovákov   je   v prípade   mesta   Martin   dôvodom   pre nevyhlásenie hlasovania obyvateľov častí obce o odčlenení častí obce od obce, a to aj v prípadoch, keď by boli splnené podmienky § 11a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.